Teplovzdušné kozubové systémy
Tieto vykurovacie systémy sú výhodným zdrojom tepla z ekologického aj ekonomického hľadiska. Teplovzdušné systémy môžu vykúriť aj viac miestností, ale spravidla sa kombinujú s ďalšími, napr. s elektrickými priamoohrevnými telesami. V prechodnom období, v jarných a jesenných mesiacoch však úplne stačia.
Klasický teplovzdušný systém predstavujú napr. kozubové vložky doplnené teplovzdušnými rozvodmi. Cez keramické sklo kozubovej vložky sa do miestnosti prepúšťa sálavé teplo. Ďalšie teplo – akumulačné – hromadí sa v zásobníku a potom sa mriežkou vpúšťa späť do izby. Pomocou flexibilných, ale dobre tepelne aj akusticky izolovaných rúr, a ventilátorov sa teplo z vložky rozvádza ďalej, i po celom dome. Treba však rátať s tým, že každý ohyb rúry znamená stratu tepla 15 až 20 percent. Preto sa na dlhšie vzdialenosti používajú ešte pomocné zabudované ventilátory. Nesmie sa zabudnúť ani na obtokové potrubie, ktorým sa privádza vzduch, ak by sa prerušila dodávka elektrického prúdu.
Tento spôsob vykurovania je vhodný v nových stavbách. Jeho inštalácia v starších objektoch býva príliš náročná. Ak sa stavbár rozhodne pre teplovzdušné rozvody, ušetrí asi 30 až 40 percent nákladov na vykurovanie. Dobre tepelne izolované domy možno teplovzdušnými kozubovými systémami vykurovať celé.
V niektorých kozubových vložkách sa môže využívať nielen drevo, ale aj uhlie. Pri použití uhlia je potrebná tepelná poistka, pretože uhlie má väčšiu výhrevnosť ako drevo.
Kozub možno kombinovať aj s plynovým kotlom alebo so solárnymi kolektormi. Umožní to kozubová vložka s uzavretým ohniskom, doplnená o výmenník tepla s cirkuláciou vody. Pripojiť možno až 14 radiátorov. Ak sa teplota výrazne zníži, vložku môžeme prepnúť na klasický plynový kotol alebo podlahové vykurovanie. Vykurovacia vložka je len pripojená na predný a spiatočný beh centrálneho vykurovania.
