07. 10. 2009
Zdieľať

Reakcia na zvyšovanie cien energií je prirodzená – zateplenie sa pri modernom rodinnom dome považuje takmer za štandard. A ako môže vyzerať taká dobre zaizolovaná fasáda? V podstate akokoľvek, je však potrebné dodržiavať isté pravidlá. Všetci odborníci vám potvrdia, že skladbu obvodových múrov musí tvoriť komplexný systém: zvolený murovací materiál musí korešpondovať s prípadnou tepelnou izoláciou, s tou zas omietka alebo obklad. Do hry vstupuje množstvo vlastností každej z jednotlivých zložiek a ich zladenie je náročná úloha, ktorú neradno podceňovať.

Bez zateplenia?


Fasádne systémy

220791

Začneme od konca – bez zateplenia. Aj keď tomu niektorí stavebníci nechcú veriť, technické údaje a výsledky meraní hovoria jasnou rečou: Energeticky úsporný dom možno postaviť aj z jednovrstvového muriva – teda bez zateplenia! Na výstavbu energeticky úsporných domov sú určené špeciálne tepelnoizolačné tehly, najčastejšie so šírkou 40 alebo 44 cm – v potrebnej miere zabraňujú úniku tepla murivom, a zároveň nebránia odvádzaniu vodných pár. Na zlepšenie vlastností muriva sa využíva aj špeciálna malta so schopnosťou zvýšiť jeho tepelný odpor až o 22 %. Ak je takáto murovaná obvodová stena doplnená správne zhotovenými omietkami, jej tepelnoizolačné schopnosti sa zlepšujú, dokonca prekračujú hodnoty odporúčané normou. (Použiť možno aj špeciálne zatepľovacie omietky.) „Energeticky úsporné bývanie s minimálnymi nárokmi na spotrebu energií na vykurovanie je trendom súčasnosti, pri stavbe domu by však ľudia nemali hľadieť iba na peňaženku – na náklady na vykurovanie či investíciu do muriva,“ upozorňuje Ing. Petr Veleba, ktorý sa v spoločnosti Wienerberger Cihlářský Průmysl venuje vnútornej klíme obytných budov. „Dôležitým parametrom, na ktorý je potrebné brať ohľad, je aj schopnosť obvodových konštrukcií prepúšťať vodné pary. Vďaka tomu nevzniká v miestnostiach nepríjemné dusno.“

Ďalším typom murovacieho materiálu, s ktorým môžete dosiahnuť parametre energeticky úsporného, či dokonca nízkoenergetického domu aj bez zateplenia, je špeciálna pórobetónová tvárnica – má výborné tepelnoizolačné vlastnosti už pri minimálnej hrúbke múrov 37,5 cm. Milióny vzduchových pórov, ktoré spoluvytvárajú štruktúru tvárnic, pôsobia ako výborná tepelná izolácia. Pred stavbou sa len treba rozhodnúť pre energetický štandard a podľa neho si zvoliť optimálny variant obvodových stien. Výhodou takéhoto riešenia je finančná úspora v porovnaní s murovacími systémami kombinovanými so zateplením. Priedušný pórobetón dokáže čiastočne absorbovať vysokú vzdušnú vlhkosť a opäť ju do vnútorného priestoru uvoľňovať, materiál má popri vysokej tepelnoizolačnej schopnosti zároveň nízku schopnosť akumulovať teplo.
 

Zatepľovacie opakovanie

S postupnou špecializáciou materiálov v stavebníctve sa začiatkom 70. rokov minulého storočia objavili aj zatepľovacie systémy – v prípade obvodovej steny došlo k oddeleniu nosnej funkcie a funkcie tepelnoizolačnej. Najúčinnejšie a najvýhodnejšie, a teda logicky aj najčastejšie, je zateplenie z vonkajšej strany. Z vonkajších tepelnoizolačných systémov sú najrozšírenejšie kontaktné (bez priebežnej odvetrávacej medzery). Tepelné izolácie sa pri nich používajú rôzne – najrozšírenejší a najlacnejší je fasádny polystyrén (je rozmerovo stabilizovaný – nezmrašťuje sa a je samozhasiteľný). Pretože horšie prepúšťa vodné pary a v prípade vystavenia požiaru lokálne sublimuje či tečie, je dôležité ho aplikovať na vysušené murivo, a pre riziko požiaru iba do určitej výšky. Druhým najrozšírenejším druhom izolácie sú dosky na báze minerálnej vlny. Sú difúzne otvorené (dobre prepúšťajú vodné pary), nehoria, nedymia, ale ťažšie sa opracovávajú (režú, brúsia) a sú drahšie. Vydareným kompromisom medzi polystyrénovými a minerálnymi doskami je paropriepustný dierovaný polystyrén. Ako tepelná izolácia sa na kontaktné zateplenie môžu využiť aj napríklad trstinové rohože, plynosilikátové dosky a podobne, v súčasnosti však predstavujú skôr alternatívne riešenie.

Nekontaktné zateplenie je drahšie, ponúka však široké možnosti stvárnenia fasády a je vhodné aj pre stavby s vyššou vnútornou vlhkosťou. Systém obsahuje odvetrávaciu medzeru, ktorá odvádza vlhkosť od obvodových múrov – komínový efekt zabezpečuje neustále prúdenie vzduchu medzi obkladom a tepelnou izoláciou, a tým aj odvádzanie vodných pár. Odvetraná fasáda priaznivo ovplyvňuje difúziu vodných pár v konštrukcii a umožňuje optimálny vlhkostný režim tak v murive, ako aj v tepelnej izolácii, a dovoľuje aj prípadné vysušovanie múrov. Konštrukciu obvodového plášťa tvorí nosný rošt, na ktorý sa upevňujú fasádne dosky (tie sú pohľadovou časťou konštrukcie). Ako tepelná izolácia sa v tomto prípade používa najmä minerálna vlna alebo sklená vata, je tu však priestor aj na uplatnenie alternatívnych materiálov, ako izolácia z ovčej vlny či konope. Dôležitou súčasťou nekontaktných zateplení je aj vetrotesná poistná hydroizolácia (difúzna membrána), ktorá chráni tepelnú izoláciu – obmedzuje pohyb vzduchu do tepelnej izolácie, respektíve z nej, bráni zatečeniu vody či zafúkaniu snehu do izolácie (mokrá izolácia sa stáva neúčinnou) a zabezpečuje účinné odvádzanie vodných pár. Tento systém je o niečo drahší než kontaktné zateplenia (veľa závisí od ceny fasádnych dosiek), a tiež náročnejší na realizáciu, aj na riešenie technických detailov.
 


Fasádne systémy

220784

Omietková klasika

Omietky sú asi najtradičnejší a najbežnejší spôsob povrchovej úpravy fasád aj pri domoch s modernými tepelnotechnickými parametrami – či už zateplených, alebo nezateplených. Pri voľbe zateplenia je najdôležitejšie vnímať skladbu celej obvodovej steny ako systém, v ktorom všetko so všetkým súvisí a navzájom sa ovplyvňuje. Ak dáte prednosť certifikovanému systému, môžete sa spoľahnúť na známe: Za viac peňazí, viac muziky. Ak pri výbere murovacieho materiálu (keramické tvárnice, pórobetón) počítate aj s kontaktným zateplením, môžete použiť ktorýkoľvek zo systémov – či už na báze polystyrénu alebo minerálnej vlny, vždy však ako celok, pretože v ucelenom systéme je odskúšané spolupôsobenie jednotlivých zložiek (napríklad lepidla a tepelnej izolácie). Pre spoľahlivú a dlhodobú funkčnosť je pritom dôležité dodržať technologický postup (aplikácia na vysušené murivo, spôsob nanášania lepidla a použitie terčov…).

Povrchové úpravy týchto zatepľovacích systémov sú jednoduché – na izoláciu sa nanesie stierková vrstva so sklotextilnou výstužou a na ňu jedna z takzvaných mokrých prefarbených omietok: pastovitá silikátová omietka (priedušná, ale krehká), disperzná akrylátová omietka (málo priedušná, ale pružná a lacná), silikónová omietka (pružná, priedušná a drahšia) či novinka: nanoporézna omietka so samočistiacim efektom. Možno použiť aj takzvané suché ušľachtilé omietky na báze cementu, ktoré zvyčajne nebývajú prifarbované a je potrebné ich dodatočne natrieť. (Ak sú prifarbené už z výroby, odporúča sa natrieť ich egalizačným náterom, pretože miešaním s vodou na stavbe môže vzniknúť nejednotný vzhľad a na fasáde by mohli ostať fľaky.) Pretože paropriepustnosť sa má vo vonkajšej stene smerom od interiéru do exteriéru zvyšovať, je takmer jedno, aká omietka sa bude aplikovať na systém s tepelnou izoláciou z polystyrénu. Na minerálne dosky by sa však mala použiť vysoko paropriepustná omietka, čiže silikátová alebo silikónová, prípadne nanoporézna. Ak sa dodatočne zatepľuje panelák s už dávno preschnutými konštrukciami, môže byť v skladbe s minerálnou izoláciou aj napríklad akrylátová omietka.
 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Lícové murivo


Fasádne systémy

220787
Daniel Veselský

Využitie špeciálnych (presných a odolných) tehál na fasádach u nás síce nemá takú tradíciu ako napríklad v Holandsku či Anglicku, napriek tomu však predstavujú zaujímavý fasádny systém, o ktorom stojí za to uvažovať. Lícovky sú, rovnako ako iné tehly, prírodný produkt, ktorý sa vyrába v pestrej palete farebných odtieňov a povrchových úprav. Vzhľadom na pôvodný prírodný materiál a spôsob výroby sú pre ne prirodzené nielen farebné, ale aj isté tvarové či rozmerové odlišnosti, a tak nie je prípadná jemná nerovnorodosť tehlových fasád chybou, ale skôr ceneným znakom prírodného produktu. K vzhľadu lícového muriva sa dá dopracovať pomocou lícových tehál či obkladových pásikov. Lícové tehly v kombinácii s tepelnoizolačným materiálom a nosným murivom vytvárajú takzvaný sendvičový múr, ktorý znesie najprísnejšie kritériá pri hodnotení stavby z pohľadu energetickej bilancie, vzhľadu či dlhodobých úžitkových vlastností. Väčšinou je medzi teplnoizolačnou vrstvou a lícovým murivom vzduchová dutina, ktorá slúži na prevetrávanie fasády. Preto sa tieto druhy obvodových stien zvyknú označovať ako steny s prevetrávanou dutinou. Výstavba takejto obvodovej steny (vrátane pohľadového lícového muriva) je však náročná – dôležitá je dôkladná príprava a rozmeranie, a tiež precízne zhotovenie.

Tehlové obkladové pásiky sa môžu využiť aj ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov. Tepelnoizolačným materiálom môžu byť tak dosky zo samozhášavého stabilizovaného polystyrénu, ako aj minerálne fasádne dosky. Aj v tomto prípade je však potrebné neskladať zateplenie z náhodne vybraných zložiek, ale použiť kompletný systém. Hrúbka zateplenia nie je obmedzená, je však nutný návrh kotvenia podložený statickými výpočtami pre konkrétnu skladbu. Fasády z lícových tehál väčšinou nepotrebujú žiadnu údržbu. Výnimkou sú len extrémne namáhané miesta, ako steny pri cestách, komínoch či tehlové hlavice plotov – tu je vhodná impregnácia, ktorá zjednoduší čistenie, predĺži životnosť a zamedzí vznik výkvetov.
 


Fasádne systémy

220783
Daniel Veselský

Prevetrávané fasády

Prevetrané fasády sú ďalšou možnosťou, ako zatepliť obvodové múry domu – či už pri stavbe alebo rekonštrukcii. Základom je nosný rošt z dreva alebo kovu (ocele, hliníkových zliatin a podobne), do ktorého sa uchytáva obklad fasády, a zaisťuje tiež správnu prevetrávaciu medzeru. Nosný rošt sa kotví do obvodového muriva (napríklad cez kovové pätky, závitové tyče a podobne). Ďalšou súčasťou skladby je tepelná izolácia – jej hrúbka sa navrhuje s ohľadom na požiadavky objektu a celkovú skladbu obvodovej konštrukcie, najčastejšie sa používajú hydrofobizované dosky (s vodoodpudivou úpravou) z minerálnych vlákien. Tepelná izolácia sa pripevní na obvodovú konštrukciu objektu, alebo sa vkladá do profilov fasádneho roštu. Na izolácii by nemala chýbať vetrotesná fólia, ktorá bráni vnikaniu vlhkosti do izolantu a takzvanému podfúknutiu systému. Ďalším variantom tepelnoizolačného materiálu je nástrek celulózovej izolácie – samotný izolant je vyrobený z celulózy s prídavkom spojiva a bóritých prísad, ktoré zvyšujú jeho požiarnu odolnosť, nástrek sa robí strojovo priamo na murivo. Hrúbku izolácie vymedzujú osadené laty, podľa ktorých sa hmota zarovná.

Medzi vrstvou tepelnej izolácie a fasádnym obkladom musí byť dodržaná priebežná vzduchová medzera (od 20 do 50 mm podľa konkrétneho fasádneho systému), pričom princíp odvetrania je nutné zachovať aj v oblastiach prestupov, ako sú napríklad okná. Na zabezpečenie správnej funkcie sú pri väčšine systémov potrebné nasávacie otvory v dolnej časti fasády a výduchové otvorov v hornej časti. Nasleduje opláštenie – fasádny obklad, ktorý chráni nosnú konštrukciu a tepelnú izoláciu pred poveternostnými vplyvmi a zároveň vytvára estetický vzhľad objektu. Použitie systému je univerzálne a materiálové možnosti naozaj pestré – obklady z dreva, plastov, kovu, keramiky či kameňa poskytujú široké možnosti na uplatnenie tvorivosti architektov. Keďže však prevetrávané fasády patria medzi pomerne drahé riešenia, nestretávame sa v nimi (žiaľ) na rodinných domoch veľmi často. Výnimkou sú asi len drevené fasády, ktoré sa dnes tešia čoraz väčšej obľube.

Článok bol uverejnený v publikácii Projekty rodinných domov.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: fasádne systémy fasády
Zdieľať článok

Diskusia