Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

05. 09. 2007
Zdieľať

Takzvaná piata fasáda býva najslabším miestom mnohých domov s plochou strechou. Ak si chceme užívať domáce pohodlie, je nevyhnutné venovať jej pozornosť a pravidelne ju kontrolovať a opravovať. Nezabúdajte – bezúdržbová strecha neexistuje!

Často sa pozeráme na domček s plochou strechou ako na „módny“ výstrelok. Veď správny dom má mať šikmú strechu!!! Stačí sa pozrieť na to, ako stavali naši predkovia – poznáte akúkoľvek ľudovú architektúru s plochou strechou? U nás možno nie, avšak plochá strecha nie je žiadny módny prvok ostatných rokov.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104688

Po prvýkrát sa tento typ zastrešenia objavil už v polovici tretieho tisícročia pred Kristom v Egypte. Dlhú tradíciu má i v Európe. Pôvodne sa ploché strechy začali realizovať v oblasti s malými zrážkami, ale od 30. rokov minulého storočia sa plochá strecha začala presadzovať aj u nás. Naše končiny však v porovnaní napríklad so slnečným Gréckom vystavujú plochú strechu vo väčšej miere dažďu. A práve voda je najčastejšou príčinou porúch plochých striech.

Druhy plochých striech

Každá strecha sa skladá z nosnej strešnej konštrukcie, zo súvrstvia strešného plášťa a doplnkových konštrukcií a prvkov. Podľa využitia a podmienok má každá strecha navrhnutý svoj vlastný strešný plášť, ktorý musí zodpovedať požiadavkám daným normou.

Konštrukčne sa strechy rozlišujú podľa skladby na jednoplášťové s klasickým poradím vrstiev alebo s opačným poradím vrstiev (takzvané obrátené alebo inverzné), dvojplášťové vetrané (a celkom výnimočne aj nevetrané) a niekoľkoplášťové strechy.

Voľba druhu strešného plášťa závisí tak od parametrov vnútorného prostredia – teploty vnútorného vzduchu a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu v zime, ako aj od materiálového zhotovenia nosnej konštrukcie strechy a prípadne od ďalších požiadaviek na prevádzku na streche.









Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104682


Skladba takzvanej kreatívnej strechy vhodnej pri pohľadových a tvarovo náročných strechách. Jednotlivé vrstvy sú lepené za studena:
1 spádový betón
2 špeciálna penetrácia Emailit BV Extra
3 lepiaci tmel Vedatex-adhesiv (minimálne tri pásy široké 4 cm na 1 m2)

4 parozábrana Vedagard AL-K
5 lepiaci tmel Vedatex-adhesiv (minimálne tri pásy široké 4 cm na 1 m2)
6 kašírovaný polystyrénový pás Vedapo TS
7 samolepiaci elastomerbitúmenový pás Vedastar (v štyroch farbách) (Vedag)


Príčiny porúch

Skladba plochej strechy je pomerne zložitá. Pretože patrí medzi konštrukcie extrémne namáhané poveternostnými vplyvmi, každá jej časť je citlivá na poškodenie. Poruchy strešného plášťa môžu vznikať buď v dôsledku jednej dominantnej príčiny, alebo v dôsledku súbehu niekoľkých príčin. Určiť primárnu príčinu je často problematické, rovnako ako určiť podiely jednotlivých príčin. Statické poruchy majú zvyčajne viac príčin. Najčastejšie vznikajú preťažením strechy.

Tieto poruchy môže zaviniť nedostatočné dimenzovanie nosných konštrukcií striech, zmena využívania strechy, pridanie ďalších vrstiev strešného plášťa ku konštrukcii, zaťaženie zrážkovou vodou v dôsledku upchania strešných vtokov alebo mimoriadne zaťaženie pri realizácii strechy. Poruchy vzniknuté tlakom alebo prúdením vetra sú spôsobené nedostatočným mechanickým kotvením, nevhodne použitými (a zvyčajne výrazne lacnejšími) kotviacimi prvkami, nedostatočným spojením jednotlivých vrstiev strešného plášťa alebo nedostatočným pripevnením nadstrešných konštrukcií, ako napríklad poklopov, svetlíkov atď.


Sanácia plochej strechy pomocou stierkových hydroizolačných hmôt SANAKRYL TOP (UV). Po aplikácii tejto hmoty, zvyčajne v kombinácii s vystužovacou textíliou, vznikne takzvaná tekutá fólia, t. j. asi 2 mm bezšvová hydroizolačná vrstva. (Austis)


































Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104689


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104690


Stav strechy pred sanáciou.


Opravenie bublín a väčších trhlín: bubliny treba vyrezať a zaplátať asfaltovým pásom, prípadne tmelom vytvoreným pomocou stierkového hydroizolačného systému a stabilného plniva (mletého vápenca, jemného piesku).


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104691


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104692


Očistenie od mechanických nečistôt.


Odmastenie sa robí pomocou saponátov alebo v ideálnom prípade technológiou WAP. Nasleduje opláchnutie vodou.


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104693


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104697


Nátery klampiarskych prvkov.


Textília sa osádza nasucho alebo do prvého mokrého náteru.


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104698


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104700


Textíliu je najlepšie kotviť valčekom. V prípade statických trhlín treba použiť pružnú tesniacu pásku.


Vedľajší pás sa osádza s presahom minimálne 10 cm.


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104701


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104705


Ďalšie pásy osadzujeme rovnakým spôsobom ako druhý pás, druhý náter aplikujeme po 24 hodinách.


Stav strechy po sanácii – táto metóda umožňuje bezšvovú hydroizoláciu vytiahnutú aj na zvislé konštrukcie (atiky, šachty, komíniky).

Pomerne špecifickým typom statických porúch sú tie, ktoré vznikli koróziou oceľových nosných prvkov alebo betonárskej výstuže – tu býva najčastejšou príčinou zatekanie zrážkovej vody, čím dochádza ku korózii oceľových nosných prvkov, alebo použitie materiálov, ktoré pôsobia agresívne na oceľové prvky.

Podobne dochádza aj k poruchám nosných drevených konštrukcií pôsobením vlhkosti – napríklad pri nedostatočne vetraných dvojplášťových plochých strechách. Stavebnofyzikálne poruchy a poruchy vodotesnosti sa prejavujú najmä nadmernou kondenzáciou vodnej pary vo vnútri strešného plášťa alebo na jeho spodnom povrchu v interiéri a tiež zatekaním zrážkovej vody do strešného plášťa alebo do priestoru pod strechou.

Dôsledkom týchto porúch je zníženie tepelnoizolačných vlastností plochej strechy a zatekanie zrážkovej vody do interiéru. Ďalšími rizikovými faktormi, ktoré spôsobujú poruchu strechy, môžu byť napríklad voľba rizikovej technológie, nekvalitné vyhotovenie alebo chyba v projekte. Nesmieme zabudnúť ani na správnu údržbu.

Napríklad klampiarske konštrukcie z oceľového pozinkovaného plechu vyžadujú pravidelné nátery. Strešný plášť treba pravidelne kontrolovať (odporúča sa prehliadnuť strechu vždy na jar a na jeseň), odstraňovať nánosy nečistôt, náletovú zeleň, čistiť vtoky a kontrolovať spoje a napojenie vodotesnej izolácie na ostatné konštrukcie.

Na tomto mieste treba upozorniť na to, že akékoľvek zásahy do strešného plášťa, ktorý je v záruke, musí vykonávať iba firma, ktorá strešný plášť realizovala. Zásahy inej osoby alebo firmy do strešného plášťa môžu spôsobiť, že prípadné reklamované chyby nemusia byť uznané.

Diagnostika a oprava

Oprava alebo rekonštrukcia strechy musí byť vykonaná odborne. Návrhu opravy musí predchádzať presná diagnostika porúch – zvyčajne formou odborného posudku, ktorý obsahuje výsledky vizuálnej prehliadky strechy, a to zvnútra a zvonku vrátane jednotlivých detailov, ďalej opis odberu jednotlivých sond a ich vyhodnotenie a tepelnotechnické posúdenie strechy, ktoré vychádza z platnej tepelnotechnickej normy.









Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104684


Keď neprší, nech radšej ani nekvapká

104686


Dve možné riešenia strešného vpustu. Jeho nesprávne osadenie sa môže stať zdrojom vážnych problémov. (Gradus)


Až na základe odborného posúdenia nedostatkov môže byť zhotovený správny návrh opravy strechy. Rovnako ako v celom stavebníctve aj v oblasti rekonštrukcií strešných plášťov sa v posledných dvoch desaťročiach veľa zmenilo.

Na streche sa však rozhodne šetriť nevypláca. Pri voľbe najlacnejšieho variantu technického a materiálového riešenia si musíme uvedomiť, že tieto varianty sú spravidla najrizikovejšie a ich životnosť je najkratšia. Výsledkom je, že ušetrené peniaze čoskoro minieme na rekonštrukciu. Jednou z možností, ako sa vyhnúť problémom, je mať informácie, vďaka ktorým dokážeme zvoliť optimálne technické a materiálové riešenie.








Pri rekonštrukcii strechy je nevyhnutné vyhľadať pomoc odborníka, a to už v prvej fáze projektovej prípravy. Preto sme sa obrátili s niekoľkými otázkami na odborného poradcu STAV-INVEST-u Ing. Karla Chaloupka.


Kedy je podľa Vás nutné prikročiť k rekonštrukcii plochej strechy?
K opravám alebo rozsiahlejším rekonštrukciám plochých striech donútia majiteľa objektu zvyčajne zatekanie do interiéru alebo hygienické nedostatky vyplývajúce napríklad z poddimenzovanej tepelnej izolácie plochej strechy. Niekedy postačí jednoduchá výmena nových tesných (nielen plastových) okien a nevhodné vetranie miestností pod strechou na to, aby sa objavili plesne v miestach tepelných mostov. Stále častejšie sa však pristupuje k rekonštrukcii z dôvodu požiadavky na výrazne lepšie tepelnotechnické vlastnosti strešného plášťa, lepšiu pohodu v interiéri a z toho vyplývajúce úspory nákladov na vykurovanie. Bohužiaľ, stále sa stretávame s tým, že sa na strechu dostane “odborník”, ktorý každý problém vyrieši vždy iba prostým natavením ďalšieho asfaltového pásu alebo položením hydroizolačnej fólie – zvyčajne podľa toho, aké výrobky sa naučil používať. Signálom, že niečo nie je v poriadku, je obyčajne už skutočnosť, že svoju ponuku neoveril sondami do strechy a tepelnotechnickým výpočtom. Stretávame sa potom veľmi často s tým, že súčasnú vodotesnú izoláciu tvorí súvrstvie asfaltových pásov rôznej kvality s hrúbkou aj viac ako 40 mm, a napriek tomu strecha vykazuje chyby. Ak teda chce majiteľ objektu dobre investovať peniaze do opravy či rekonštrukcie strechy, je nutné, aby návrh na tieto stavebné práce spracoval odborník a až potom na základe jeho posudku bola vybratá firma, ktorá opravu či rekonštrukciu strechy zrealizuje. Nie všetky realizačné firmy sú totiž schopné alebo ochotné vypracovať kvalitné ponuky, pretože ide o odbornú, časovo náročnú prácu s neistým výsledkom – až nakoniec zákazku vôbec nedostanú.

Aké sú úskalia pri rekonštrukciách?
Pri opravách a rekonštrukciách plochých striech býva dominantnou záležitosťou zistiť skladbu a stav existujúceho súvrstvia strešného plášťa a rozpoznať príčiny zatekania alebo chyby strešného plášťa, niekedy môžu zohrať svoju rolu aj statické podmienky – možnosť priťaženia nosnej konštrukcie strešného plášťa. Na opravy samotnej vodotesnej izolácie sa dnes často používajú takzvané sanačné asfaltové pásy, ktoré minimalizujú vznik bublín vo vodotesnej izolácii, prípadne vhodné hydroizolačné fólie. Možnosť mechanického kotvenia novej dodatočnej tepelnej a vodotesnej izolácie je nutné vopred overiť takzvanými ťahovými skúškami na mieste – skúškami, ktoré preukážu možnosť spoľahlivého prikotvenia strešného plášťa. Prikotvenie zaistí stabilitu strešného plášťa proti saniu vetra. Opravy a rekonštrukcie plochých striech nebývajú také jednoduché napríklad aj preto, že často ide o takzvané dvojplášťové strechy, ktoré majú tepelne izolovaný spodný plášť, nad ním vetranú vzduchovú vrstvu a horný plášť s vodotesnou izoláciou. Zistiť, či ide o strechu dvojplášťovú a dokonca ešte s horným plášťom na drevenom debnení, býva zložité aj pre niektoré realizačné firmy. Zateplenie horného plášťa vetranej dvojplášťovej strechy je výhodné z hľadiska minimalizovania kondenzácie vlhkosti na spodnom povrchu horného plášťa v priestore vetranej vzduchovej vrstvy, ale jeho skutočný vplyv na zlepšenie tepelnotechnických vlastností strešného plášťa je spravidla veľmi malý. Odborne vypracovaný návrh rekonštrukcie alebo opravy vetranej dvojplášťovej strechy preto nemusí byť jednoduchou záležitosťou. S vetranými dvojplášťovými strechami sa často stretávame nielen pri rodinných domoch, ale aj pri panelových bytových domoch.

Aké sú najčastejšie poruchy plochých striech?
Najčastejšie sú, samozrejme, spojené s ich netesnosťou – so zatekaním do strešného plášťa a následne aj do interiéru. Pretože hydroizolačné asfaltové pásy (a na starých strechách i asfaltové lepenky s asfaltovými nátermi) boli v minulosti u nás takmer jedinou používanou vodotesnou izoláciou plochých striech, laická aj odborná verejnosť dodnes spája poruchy plochých striech iba s touto technológiou. Po nástupe kvalitných modifikovaných asfaltových pásov a hydroizolačných fólií začiatkom 90. rokov minulého storočia sa – podľa môjho názoru – významne znížili chyby týchto striech. Dodnes sa však stretávame aj pri týchto moderných výrobkoch s nedostatkami po ich zabudovaní, ktoré niekedy vyústia do ďalšej rekonštrukcie strešného plášťa. A to platí pre asfaltové pásy, ale i pre hydroizolačné fólie. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že ak dnes ide o rekonštrukcie vodotesnej izolácie plochých striech, všetci znovu predpokladajú, že na streche je opäť vodotesná izolácia iba z asfaltových pásov. Dnes sú však rekonštruované aj strechy s vodotesnou izoláciou z hydroizolačných fólií, ktorých vek je často menej než desať rokov. Poruchy týchto nových vodotesných izolácií však majú zvyčajne dva spoločné menovatele – nekvalitnú prácu realizačnej firmy alebo nevhodný výber použitých výrobkov. Nedostatky vlastných výrobkov vyrábaných dnes na moderných výrobných linkách nebývajú obyčajne samy o sebe dominantnou príčinou porúch vodotesných izolácií našich plochých striech.

Na čo sa vás najčastejšie pýtajú majitelia plochých striech v súvislosti s rekonštrukciou strešného plášťa?
Častou otázkou majiteľov objektov s plochými strechami je, či sú lepšie asfaltové hydroizolačné pásy, alebo hydroizolačná fólia. Obe technológie sú pri správnom výbere vhodných výrobkov a realizačnej firmy spoľahlivé. Majú, prirodzene, svoje špecifiká. Z pohľadu zástupcov výrobcov sú, samozrejme, vždy najlepšie pre takmer každú strechu práve ich výrobky. Dokonca ani stanovisko realizačných firiem nemusí byť vždy objektívne – niektoré z nich sú schopné ponúknuť vám obidve technológie a často preferujú práve tú, na ktorú majú náhodou voľnú kapacitu. Preto treba najskôr získať dostatok informácií na to, aby ste sa správne rozhodli, aká technológia je vhodná práve pre vašu strechu.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Strecha, podkrovie
Tagy: plochá strecha strecha
Zdieľať článok

Diskusia