Ako šetriť pri zatepľovaní

Schátraný bytový fond zápasí predovšetkým s únikom tepla. V panelovom dome uniká takmer 50 % tepla cez okná, 35 % cez obvodové steny a zvyšok sa prešmykne cez strechu, nosnú konštrukciu a podlahu. Rastúce ceny energií, ako aj neustále zvyšovanie emisií CO₂ v zemskej atmosfére, nás nútia čo najviac obmedziť tepelné straty budov (a to platí aj pri novostavbách), čiže vytvoriť ochrannú vrstvu s minimálnym množstvom tepelných mostov. Komplexným zateplením budovy – strešného a obvodového plášťa, výmenou okien a vyregulovaním tepelnej sústavy – možno zvýšiť energetickú účinnosť budovy (alebo inými slovami – znížiť spotrebu energie na vykurovanie) o 40 až 60 %. Okrem finančných a energetických úspor prináša takéto riešenie so sebou ďalšie výhody technického charakteru. Zateplením sa odstráni napríklad jedna z najčastejších príčin vzniku a bujnenia plesní – kondenzácia vodných pár na vnútornom povrchu obvodových konštrukcií, zlepší sa tepelná pohoda v bytoch a spolu s tým sa zvýši aj kvalita bývania (vyrovnaná povrchová teplota stien aj okien). A nemožno nespomenúť ďalšie pozitívum – nový „kabát“ vylepší vzhľad domu, čo ocenia predovšetkým obyvatelia veľkých sídlisk, ktorí vítajú zmeny umocňujúce príjemný dojem z bývania a odstraňujúce pocit frustrácie zo sivej panelovej džungle.

Komplexné riešenie je efektívnejšie

Návratnosť investícií vložených do zateplenia závisí v nemalej miere od toho, ako sa k nemu pristupuje – či sa zateplenie rieši komplexne, alebo čiastkovo. Zvyčajne sa pohybuje v rozpätí od 10 do 12 rokov. Čiastkové riešenie, ako je napríklad len zateplenie strechy alebo len chladnejšej severnej strany bytového domu, sú zlým ekonomickým riešením. Takéto excesy vyplývajú väčšinou zo snahy ušetriť, prípadne z neochoty či skôr strachu niektorých majiteľov bytov podieľať sa na riziku založenia nehnuteľnosti a splácania úveru. Najúčinnejšie je komplexné zateplenie budovy, pri ktorom sa riešia nielen obvodové steny, ale aj strecha a okná. Ide síce o nákladnejšie riešenie, ale v praxi sú časté prípady (neplatí to vo všeobecnosti pre všetky bytové domy), keď obyvatelia domu ušetrili na znížených nákladoch na dodávku tepla už v prvom vykurovacom období po zateplení (viac hovoria čísla – pozri porovnanie nákladov na vykurovanie pred a po zateplení panelového bytového domu na Hronskej ulici v Podunajských Biskupiciach v Bratislave). Takto usporené peniaze za teplo dokážu pokryť úverové splátky vrátane úrokov.

Realizácii zatepľovacích prác predchádza veľa dôležitých krokov – od schválenia zateplenia bytového domu nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov cez odsúhlasenie úveru dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov až po vypracovanie projektu a vybavenie úveru a dotácií. S týmto všetkým pomôže skúsený správca, ktorý vďaka väčšiemu prehľadu môže odporučiť kvalitnú realizačnú firmu.

175090

175094

Zelená má v EÚ zelenú

Pri skloňovaní slova zatepľovanie sa automaticky vynára otázka financovania obnovy bytového domu. Nie je tajomstvom, že bytové spoločenstvá musia často zápasiť z nedostatkom peňazí. Na financovanie revitalizácie bytových domov sú určené viaceré produkty – bankové úvery, stavebné sporenie či úvery zo ŠFRB. Menej známa je možnosť čerpať nenávratný grant od Európskej únie. V oblasti energií žijeme nad pomery, výskumy hovoria jasnou rečou – spotreba energie v členských štátoch Európskej únie je o 25 % väčšia, ako je celoeurópsky priemer. Aj preto Európska únia stanovila členským štátom úlohu ušetriť v rozpätí rokov 2008 až 2016 ročne 1 % z celkovej spotreby energie. A Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) sa rozhodla pri plnení tohto cieľa pomáhať – v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR zriadila úverovú linku SLOVSEFF na podporu rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku v priemyselnom a bytovom sektore. EBRD nám a nášmu dezolátnemu bytovému fondu podáva pomocnú ruku v podobe nenávratných grantov určených aj na zatepľovanie a celkové zlepšenie tepelnotechnických vlastností bytových domov. Tieto granty možno v súčasnosti čerpať cez štyri slovenské banky: Dexia banku Slovensko, Slovenskú sporiteľňu, Tatra banku a VÚB.

175101

Reálnym dôkazom fungovania dotačného systému EBRD je aj bytový dom na Hronskej ulici 8 a 10 v Bratislave so 48 bytmi, ktorý sa ako prvý spolufinancoval z eurofondov. Komplexné zateplenie domu vrátane strechy spolu s vyvážením a termostatizáciou ústredného vykurovania a s montážou pomerových rozdeľovačov sa vykonalo v priebehu októbra 2006 až apríla 2007. Jeho správcovská spoločnosť, Správa budov SBD Bratislava II, naň získala nenávratnú dotáciu od Európskej banky pre obnovu a rozvoj vo výške 720 000 Sk (23 900 €).

Cena projektu: 80 000 Sk
Cena vyváženia a termostatizácie ústredného vykurovania: 270 000 Sk
Cena montáže pomerových rozdeľovačov: 145 000 Sk
Celkové náklady: 4 805 000 Sk
Úver z Tatra banky: 3 800 000 Sk
Nenávratná dotácia z programu SLOVSEFF od EBRD: 720 000 Sk

Porovnanie výšky nákladov na vykurovanie pred a po zateplení

.	spotreba v GJ	Sk
pred zateplením10/2006 – 4/2007	1 019,40	476 559,62
po zateplení 10/2007 – 4/2008	652,34	308 496,40
rozdiel	367,10	168 063,22
úspora	36,01 %	35,27 %

Výsledkom zatepľovacích prác bolo, že jeden byt v bytovom dome na Hronskej ulici 8 a 10 ušetril v zime 2007/2008 (už počas zatepľovacích prác, ktoré sa ukončili vo februári 2008) sumu 3 500 Sk, bytový dom tak celkovo ušetril 168 063,22 Sk.

Ako získať nenávratné dotácie O dotácie z Európskej únie na bývanie môže požiadať spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca domu (bližšie informácie o možnostiach získať peniaze poskytuje napríklad aj Slovenská energetická agentúra). Podmienkou získania dotácie je vypracovanie projektu, ktorého súčasťou je aj vyčíslenie predpokladaných úspor tepla po zateplení daného objektu. Projekt následne posúdi konzultačná firma banky. Ak zistí, že energetické úspory predstavujú minimálne 15 % z pôvodnej spotreby, môže odsúhlasiť udelenie grantu až do výšky 20 % z pôžičky, ktorú si obyvatelia prostredníctvom správcu alebo spoločenstva zobrali na zateplenie domu. Napríklad, ak sú celkové investičné náklady projektu vo výške 5 000 000 Sk a spoločenstvo vlastníkov bytov čerpá úver vo výške 4 000 000 Sk, výška nenávratného grantu sa vypočíta ako 7,5 %, 15 % alebo 20 % zo sumy 4 000 000 Sk – výška priznaného percenta závisí aj od typu projektu. Nenávratný grant poskytuje Medzinárodný fond na podporu odstavenia Bohuníc (BIDSF), ktorého najväčším prispievateľom je Európska únia. Ako uviedol Ing. Miloš Ceconík, konateľ spoločnosti Správa budov SBD Bratislava II, európske peniaze nie sú viazané na dotácie od slovenskej vlády, napríklad na odstránenie systémových porúch bytových domov, preto ich môžu záujemcovia poberať súbežne.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom