Môj dom, môj hrad?

Viem to napríklad podľa svojej svokry, ktorá využívala každú príležitosť, aby svoje dcéry vytrhla z pokojnej záhrady pri domčeku na konci dediny a chodila s nimi autobusom na 30 kilometrov vzdialené bratislavské pieskoviská. Skrátka, uchvátila ju vrava veľkomesta. Rada sa púšťa do reči s cudzími ľuďmi a ruch a zhon jej robí dobre. V meste vždy ožije, na dedine jej práve toto chýba.

Prelievanie ľudí

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa veľa hovorilo o vyľudňovaní vidieka. Mladí ľudia sa sťahovali do miest, najčastejšie za pohodlím, prácou a za väčšími zárobkami. Na vidieku ich zvyčajne čakalo iba zamestnanie v poľnohospodárstve, a to nebola až taká výhra. Veľa práce a málo muziky. Je možné, že v tých časoch bolo bývanie v meste skutočne istým spôsobom pohodlnejšie. Ľahšie sa nakupovalo, hľadala sa pohodlná práca a tiež bol omnoho väčší výber rôznych služieb.

Obrat nastal po roku 1989. Vtedy sa pre zmenu začali vyľudňovať mestá. Začalo sa podnikať vo veľkom, otvorili sa nové možnosti a dosť ľudí získalo finančné prostriedky, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo. Vo vyzretejšej a socializmom nezdeformovanej spoločnosti by ich zrejme uložili na výhodný účet alebo investovali. U nás sa ľudia v takýchto praktikách nevyznali, pretože to nebolo zvykom, a tak sa novodobí zbohatlíci v túžbe po majetku pustili do stavania rodinných domov, víl a haciend. A do práce mohli začať dochádzať. Napokon, ak idete z okrajovej štvrte do centra mesta, vyjde to niekedy narovnako, ako keď cestujete z neďalekej obce či mestečka. Môže to byť dokonca aj rýchlejšie, záleží na lokalite.

Chudobné bohaté satelitné mestečká

Predstava, že sa ľudia konečne môžu realizovať a vlastniť niečo svoje a originálne, viedla veľakrát k rýchlej a nepremyslenej výstavbe bez dôkladného uváženia a predchádzajúceho plánovania. Na mnohých miestach začali vznikať takzvané satelitné mestečká, rozvalené v priestore a obohatené o predimenzované stavby, ktoré získali hanlivé označenie „podnikateľský barok“. Čím viac rôznych okien, vežičiek a balustrád, tým lepšie. Ich obyvatelia väčšinou poznali iba svojich najbližších susedov, ba často ani tých nie. Dôvodov bolo hneď niekoľko. V nedôsledne pripravených nových lokalitách neboli obchody, pohostinstvá, kultúrne stánky, pošty, viazlo zásobovanie, chýbali školy a škôlky…

Slovom, nenašli sa tam miesta, kde by sa ľudia stretávali a zoznamovali. Neboli to vôbec tie správne dediny alebo mestečká, kde si síce ľudia vidia do kuchyne, stretávajú sa v krčme, na autobusovej zastávke a v miestnom obchodíku, ale zväčša spolu vychádzajú, niekedy už aj po niekoľko generácií. Na rozdiel od predmestí za našimi hranicami žije v slovenských satelitných štvrtiach pomerne málo párov, kde muž zarába a žena je v domácnosti. Vek ich obyvateľov sa obyčajne pohybuje v spektre stredných rokov, prevažujú medzi nimi ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Na nákupy a cestu do zamestnania používajú najčastejšie vlastný automobil. Satelitné mestečká totiž málokedy disponujú dostatočnou sieťou mestskej hromadnej dopravy. To je ich ďalšou slabinou. Dochádzaním sa zvyšuje dopravné zaťaženie cieľového mesta, rastie tlak na parkovacie miesta v centre, vznikajú dopravné zápchy, a ak štát pristúpi k riešeniu dopravnej situácie, vedie to k ďalšiemu zaberaniu krajiny na stavbu ciest a diaľnic.

Projekty na figu

Problematické fungovanie mnohých satelitov pramení už z nedotiahnutého projektu či výberu lokality. Veľakrát sa v predstihu nemyslelo na zázemie – a obyčajné prilepenie k už fungujúcemu celku nestačí. Zabehnutá dedina alebo okrajová časť mesta nie je so svojou štruktúrou schopná prijať ďalších sto ľudí a zabezpečiť pre nich obchod, stravovanie, zdravotné stredisko, školské vyučovanie, kultúru a služby. Navyše, svoju rolu tu zohráva aj závisť. Dôsledkom môže byť problematické vytváranie sociálnych väzieb medzi starousadlíkmi a veľkým množstvom takzvaných prišelcov. Luxusný dom napokon nie je všetko a človek časom zistí, že mu chýba nejaké to pohladenie po duši.

Pre mestského človeka navyše býva niekedy ťažké prispôsobiť sa pokojnejšiemu vidieckemu spôsobu života alebo tráviť hodiny v aute, autobuse či vlaku na ceste do zamestnania, za zábavou aj za nákupmi. Boom vlastných domov kdekoľvek, často aj za príliš vysokú cenu pomaly doznieva; najnovšie štatistické údaje realitných kancelárií dokonca naznačujú, že sa začína prejavovať mierny pokles záujmu o bývanie v satelitných mestečkách. Aj ten najhonosnejší dom v anonymnom prostredí bez nadväznosti na priateľov a čo i len minimálne kultúrne a spoločenské zázemie jednoducho neláka. Často až povýšenecký charakter novej zástavby prekáža pri vytváraní bežných kontaktov medzi obyvateľmi a obmedzuje vznik susedských väzieb. Naopak, osvedčili sa radové domčeky, ktoré združujú niekoľko bytov a susedia sa v nich stretávajú a komunikujú.

107878

Mesto verzus vidiek

Ľudia, ktorí dnes žijú v novodobých satelitoch, v nijakom prípade nie sú iba podnikatelia, prevažujú medzi nimi skôr zamestnanci. Väčšina z nich svoje domy postavila s využitím hypotekárnych úverov, mnohí si ich dokonca budovali svojpomocne. Niektorí z nich možno precenili svoje možnosti a neostávajú im prostriedky na povinnú nadstavbu takéhoto „luxusu“ –peniaze na autá a ich prevádzku pri cestách za nákupmi, do škôl, k lekárom, do zamestnania alebo za kultúrou. Podľa sociológov vyháňa obyvateľov z miest pretrvávajúci nedostatok bytov, vysoké poplatky za lepšie bývanie, vyššia kriminalita alebo problematickí susedia a nevyváži to ani ľahšia dostupnosť služieb, obchodov, škôl, zdravotníckych zariadení či kín.

Do nových lokalít ich údajne láka prestíž vyššieho sociálneho postavenia obyvateľov prímestských zón, ponuka pozemkov za nižšie ceny a tiež vidina vlastného hradu. Je ale adekvátnou daňou za to samota? Zaujímavé je tiež zistenie, že veľká časť nových presídlencov (aj napriek dočasnému bývaniu vo väčšom meste) pochádza pôvodne z malého mesta alebo priamo z vidieka, a tak mnohých motivovala k presunu na predmestie túžba priblížiť sa pôvodnej forme bývania. Nové bývanie sa ale zrejme nebude podobať na to z ich spomienok. Podľa realitných odborníkov ovplyvňuje úspech či neúspech prímestských sídiel hneď niekoľko hľadísk, a existuje tiež mnoho možností na poučenie sa. Satelitné mestečká sme nevymysleli u nás, a s podobnými problémami ako my, sa pasuje celá východná Európa.

Príčiny rozdielov medzi našimi satelitmi a prímestskými sídlami u našich západnejších susedov treba hľadať už v povojnovom období, keď sa krajiny zotavovali z pomerne veľkej biedy. V západnej Európe súbežne s tým, ako sa postupne zvyšovala ekonomická úroveň a kúpyschopnosť ich obyvateľstva, vznikali územné plány a primerane k tlaku investorov sa spoločnosť pripravovala na postupné rozširovanie mestských celkov, napríklad o vilové štvrte s parkami a záhradami. U nás podobná kontinuita nenastala.

Mestečko na dlani

Pre väčšinu domov, ktoré sa dnes stavajú v okolí veľkých miest, je charakteristická neurčitá podoba samostatne stojacich rodinných domov, ktoré kombinujú zdanlivo moderný štýl a prvky, ktoré sa považujú za prvky súčasnej architektúry. Správny satelit by však mal pôsobiť skôr ako samostatné mestečko s rôznymi typmi domov (nie iba variáciami na jeden typ), s prehľadným a hierarchizovaným systémom hlavných a vedľajších ulíc, s námestím, krčmou (alebo reštauráciou či kaviarňou), obchodnou zónou, parkom a prípadne aj kostolom. Jednoducho, s vlastným charakterom. Ľudia sa v ňom potom lepšie orientujú, lepšie sa tam cítia, ľahšie sa s takýmto prostredím stotožnia a nadviažu v ňom kontakty.

Skúsenosti totiž ukazujú, že pre kvalitný projekt satelitného mestečka sú najdôležitejšie možnosti nadviazať susedské vzťahy, ktoré novým uliciam dávajú skutočný život. Ak výstavba nie je zhustená, majú síce ľudia väčšie súkromie, ale cítia sa odtrhnutí, opustení. Majú možno viac pokoja, ale neutvárajú sa medzi nimi správne sociálne putá. Zaujímavé je, že dôležitá je aj podoba nových domov. Výskumy dokazujú, že čím sú domy nižšie, tým sú v danej lokalite lepšie sociálne vzťahy. To sú všetko aspekty, ktoré by mali architekti budúcich lokalít vziať do úvahy. Často pritom treba rozvinúť aj dialóg so starou zástavbou. Tá priam vyzýva k maximálnej urbanistickej citlivosti pri projektovaní nového obytného komplexu.

Na takom mieste by sa malo rozvážne postaviť niekoľko odlišných typov rodinných domov, ktoré vytvoria prechod medzi starou a novou zástavbou a prinesú do ulíc rozumnú mieru rôznorodosti. Projekt by mal obsahovať taktiež estetické a priestranné objekty na služby, škôlku a spoločenské centrum. Iba také riešenie obohatí starú zástavbu o ďalšie kvalitné zázemie a modernú občiansku vybavenosť, teda práve o tie miesta, na ktorých sa susedia stretávajú a spoznávajú.

Zdravý rozum a skúsenosti

U nás a v západnej Európe možno v prípade takzvanej satelitnej (alebo presnejšie prímestskej) výstavby pozorovať isté rozdiely. V zahraničí je celkom bežné, že mestá podporujú výstavbu mimo centier, na predmestiach, že existujú rôzne dotácie. Ďalšie rozdiely sú sociálneho charakteru: v zahraničí žije v týchto lokalitách predovšetkým stredná vrstva – učitelia, technici, obchodníci, lekári. U nás to tak nie je. Pre našincov je tiež pomerne dôležité súkromie každej rodiny, v zahraničí sú ľudia zvyknutí sa viac „kamarátiť“, navštevovať sa a organizovať napríklad spoločné záhradné párty. Táto skutočnosť sa musí tiež zohľadniť v architektonických plánoch prímestských štvrtí.

Majú ale vôbec architekti možnosť výrazne ovplyvniť podobu budúcich stavieb alebo ide iba o to nastavať čo najviac domov a výhodne ich rozpredať? Nie je najdôležitejší rozpočet a konečné rozhodnutie realitnej agentúry? Občas nie, je to individuálne. Projektanta obyčajne vyberie zadávateľ, objedná ho a tiež zaplatí. Niekedy už, našťastie, aj tu víťazí zdravý rozum a skúsenosti. Inteligentný zadávateľ je prístupný dobrej rade a zväčša ocení rozumné riešenie. V takom prípade už nemusí vzniknúť typický anonymný satelit, ale nová obytná štvrť so všetkým, čo k nej patrí.

Správne a s rozhľadom riešené prímestské bývanie má šancu zastaviť trend, pri ktorom stále viac ľudí opúšťa horúcou ihlou šité satelitné mestečká a vracia sa do miest alebo vyhľadáva bývanie mimo veľkých miest, nie však v rodinných domoch. K slovu sa dostávajú nové bytové domy v rezidenčných lokalitách, ktoré poskytujú komplexné služby, spoločnosť a často aj ochranu. Ale ktovie, možno sa aj satelity časom poľudštia.