Je dobré mať systém – najmä zatepľovací

18. 02. 2008
Zdieľať

V súčasnosti je zateplenie budov častou témou nielen pre majiteľov murovaných alebo panelových obytných domov, ale aj majiteľov rodinných domov. Pri väčšine domov dochádza k výrazným únikom tepla z dôvodu ich nedostatočnej tepelnej izolácie. Chýbajúca tepelná izolácia pritom so sebou nesie nielen veľké tepelné straty a čoraz vyššie výdavky na vykurovanie, ale aj možnosť poškodenia muriva premŕzaním.

Zateplenie zvnútra

Problematika zateplenia je zložitá. Jedným z možných riešení je zateplenie obvodového muriva pomocou vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS), ktoré sú na našom i európskom trhu najrozšírenejšie. Zateplenie zvnútra obytného priestoru sa vo všeobecnosti neodporúča predovšetkým pri trvalo vykurovaných budovách v zimnom období. Pri realizácii je síce jednoduchší prístup, ale zároveň môžu vzniknúť tepelné mosty medzi zateplenou časťou konštrukcie (obvodové murivo) a nezateplenou časťou (podlahy, stropy medzi jednotlivými poschodiami a pod.). Keďže sa nedá zvnútra zatepliť, zvyšuje sa riziko kondenzácie vodnej pary medzi izolantom a murivom, ktoré sa ochladzuje z vonkajšej strany (vznik plesní). Zateplenie zvnútra sa preto uplatní iba v špecifických prípadoch a s osobitým riešením.

Návrh je dôležitý

Návrh riešenia zateplenia obvodových stien treba zveriť do rúk odborníkom, ktorí vypracujú tepelný prepočet a návrh druhu a hrúbky izolantu na základe skladby murovacieho materiálu a hrúbky obvodového múru, statické posúdenie stavby a stien obvodového plášťa, ako aj návrh druhu a počet kotiev izolantu na m2 (vzhľadom na rôzne špecifiká a lokalitu stavby) a farebný návrh odsúhlasený príslušným stavebným úradom. Všetky uvedené body sú zapracované v kompletnom projekčnom riešení, ktoré zároveň slúži ako podklad na vydanie stavebného povolenia.







Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134614


Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134617




Na čo treba dávať pozor pred zateplením

Pred zateplením je nutné demontovať odkvapové zvody, kotviace prvky bleskozvodov a ostatných predmetov na fasáde. Taktiež treba zabezpečiť výmenu klampiarskych prvkov (atikové plechy, rímsové plechy, parapety), pričom sa musí zohľadniť zväčšenie klampiarskych profilov o hrúbku zateplenia a vybrať také riešenie, ktoré zabráni zatekaniu do zatepľovacieho systému stavby. Pri stavbe lešenia treba zabezpečiť dostatočný odstup lešenia od fasády, aby sa dali vykonať povrchové úpravy zateplenia. Pri demontáži lešenia je nevyhnutné postupovať opatrne, aby sa zateplenie mechanicky neporušilo. Po nanesení povrchovej úpravy sa musí zabrániť poškodeniu a znečisteniu čerstvej omietky odstrekovaním od podlahy. Takisto je neprípustné lepenie za dažďa. Pri príprave hmôt, nanášaní tmelov a omietok treba vzhľadom na povahu materiálov používať výhradne náradie z nekorodujúcich materiálov. Použitie výsuvných lávok sa neodporúča, pretože sa zhoršuje možnosť kontroly pevnosti a priľnavosť podkladu a ťažšie sa realizujú jednotlivé technologické postupy.

Ako zatepľovať

Tepelnoizolačné omietky sú omietky, v ktorých maltovina obsahuje okrem kremičitých plnív aj minimálny podiel tepelnoizolačného materiálu (perlit, drvený polystyrén a pod.) Tepelný odpor U v takto zhotovených omietkach je pri hrúbke omietky 2 cm asi 0,3 m2 . K/W.


Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134612

Kontaktné zatepľovacie systémy sa zhotovujú prilepením izolantu (polystyrénové dosky alebo dosky z minerálnej vlny) s armovacou vrstvou a povrchovou úpravou. Tento spôsobuje predstavuje už pri hrúbke izolantu 1 cm tepelný odpor U 0,25m2 . K/W.

Môže sa použiť na bežné stenové podklady, ako sú betón, pórobetón, ľahčený betón, tehlové murivo, keramický panel, vláknocement či cementotrieska. Tepelnoizolačné materiály sa povrchovo upravujú vápenno-cementovými, cementovými, polymércementovými omietkami, fasádnymi nátermi a obkladmi. Povrch podkladu musí byť bez prachu, výkvetov, biologických škodcov, mastnoty a špiny a, samozrejme, nesmie vykazovať trvalé navlhnutie. Všetky ostatné nezateplené časti fasády, ako okenné rámy, sklá, balkóny, lodžie a pod., je nutné pred začatím prác dôkladne prikryť (maskovacie pásky, fólie, odstrániteľné laky a pod.), aby sa zabránilo ich znečisteniu. Prílišnú nasiakavosť podkladu možno upraviť penetračnými nátermi. Odvetrané zatepľovacie systémy sa nazývajú aj montované, pretože sa v nich uplatňujú suché procesy. Tento spôsob zateplenia sa používa v oveľa menšej miere než kontaktný – hlavným dôvodom je cena, ktorá je podstatne vyššia než pri kontaktných zatepľovacích systémoch.


Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134610

Odvetrávané zatepľovacie systémy sú konštrukčne a technologicky náročnejšie na pracovné postupy. Tepelnoizolačné dosky sa vkladajú medzi nosné kotvy alebo profily, ktoré zabezpečujú spojenie obvodovej konštrukcie s obkladom. Obklad môže mať niekoľko materiálových variantov: sklo, keramika, kov, drevo, kameň a pod. Typ nosných prvkov zatepľovacieho systému závisí od zvoleného druhu obkladu. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizolačná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizolačnú vrstvu tvoria obyčajne dosky z minerálnej (sklenej) vlny, ale nájdeme aj iné, často ekologické materiály (napríklad korok). Odvetrávané zatepľovacie systémy sa uplatňujú najmä pri budovách, kde nie je nutné ísť s nákladmi na najnižšiu úroveň.






Výhody a nevýhody odvetraných systémov
Medzi výhody odvetraných systémov patria:




  • najvyššia bezpečnosť z pohľadu kondenzácie vodných pár – odvetrávaná vzduchová medzera odvádza prípadnú vlhkosť pri súčasnom zachovaní hodnoty tepelnej izolácie,


  • použiteľnosť aj vo vlhkých prevádzkach,


  • dlhá životnosť obkladu ako povrchovej úpravy,


  • montáž systému, ktorú môžeme vykonávať v každom ročnom období,


  • v prípade potreby jednoduchá demontáž a výmena poškodeného prvku, 


  • dodatočné opravy na budove (napr. výmena okien a pod.) sa dajú vykonať bez poškodenia fasády (obklad sa demontuje a po vykonaní úprav opäť namontuje),


  • umývateľnosť fasády.

Najväčšou nevýhodou, ktorá zabraňuje jeho častejšiemu použitiu, je cena. Tú vo veľkej miere ovplyvňuje cena obkladového materiálu a spôsob kotvenia



Kontaktné zatepľovacie systémy

Sú najrozšírenejšími a v istých podmienkach aj najlacnejšími zatepľovacími systémami obvodových stien. Ich výhodou je celistvé zateplenie plochy obvodového plášťa bez akýchkoľvek tepelných mostov. Poradie vrstiev z interiéru smerom von je takéto: obvodová stena, lepiaca malta, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva (sklotextilná mriežka, ktorá je vtlačená do armovacej malty) a povrchová úprava (omietka). V praxi sa môžeme stretnúť aj s použitím rôznych druhov izolantov polystyrénu alebo dosiek z minerálnej vlny, ktoré nie sú vždy vhodné na zateplenie. Preto sa odporúča nákup kompletného systému od dodávateľa na základe preukázania certifikátu na celý systém (nie na jednotlivé časti). Zároveň treba dodávateľa systému požiadať o technické poradenstvo pri realizácii.







Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134609


Je dobré mať systém - najmä zatepľovací

134613







Výhody a nevýhody kontaktných systémov
Kontaktné systémy sú v súčasnosti najvyužívanejšie. Ich aplikácia prináša viacero výhod. Medzi výhody patria: 




  • cena v porovnaní s ostatnými spôsobmi zatepľovania,


  • technologická jednoduchosť a výkonnosť systému,


  • dá sa aplikovať na všetky druhy bežných stavebných podkladov, umožňuje vytvorenie a riešenie aj náročných stavebných detailov,


  • v rámci povrchovej úpravy máme k dispozícii neobmedzenú farebnú škálu,


  • vyvážená životnosť všetkých komponentov, ich ľahká údržba a opraviteľnosť,


  • odstránenie tepelných mostov,


  • efektívna úspora primárnej energie,


  • zvýšená akumulačná schopnosť stien, ktorá zvyšuje tepelnú pohodu v interiéri počas celého roka,


  •  trvalé zníženie rizika vzniku trhlín na fasáde a zlepšenie ochrany výstuže betónu pred koróziou,


  • pri betónových konštrukciách zamedzenie karbonizácii betónov,


  • zníženie emisií škodlivých látok pri výrobe energie.  

Medzi nevýhody týchto systémov možno zaradiť náročnú prípravnú fázu (podklad, kvalifikovaný návrh), závislosť účinnosti systému od kvality vybraných materiálov a od spôsobu a kvality vyhotovenia a vysokú prácnosť pri realizácii členitých obvodových plášťov.




Montujeme kontaktný zatepľovací systém

Pri lepení bez použitia rozperiek (hmoždiniek) môže byť odchýlka v rovinnosti podkladu maximálne 1 cm/m2. Podklad nesmie mať žiadne povrchové úpravy (omietka, náter atď.), 40 % povrchu izolantu musí byť spojených lepidlom a podkladom. Lepidlo sa zásadne nanáša po obvode izolantu, ale treba ho naniesť na minimálne tri ďalšie miesta v ploche zatepľovacieho systému. Prípustná je aj aplikácia lepidla po celej ploche. Pri lepení s použitím rozperiek (hmoždiniek) je prípustná odchýlka v rovinnosti podkladu maximálne 2 cm/m2. Podklad môže mať povrchové úpravy (omietka, náter atď.) na 20 % povrchu. Pri nanášanie lepidla platia rovnaké pravidlá ako pri lepení bez použitia rozperiek. Pri lepení si treba uvedomiť skutočnú súdržnosť a pevnosť podkladu, na ktorý lepíme izolant. Priemerná súdržnosť podkladu sa odporúča najmenej 200 kPa. Najmenšia prípustná hodnota je 80 kPa. Pred zatepľovaní starších objektov sa odporúča vykonať mininimálne10 až 15 skúšok trhom na vopred určených plochách, aby sa zistila kvalitu podkladu. Skúšky trhom uskutočňujú zvyčajne dodávatelia vonkajších tepelnoizolačných kompozitných zatepľovacích systémov (ETICS), ktoré sú v zhode s požiadavkami Európskeho technického schválenia (ETA).

Základné predpoklady na dosiahnutie dlhodobej životnosti systému

Realizácia zateplenia vyžaduje dodržiavanie technologických postupov daných predpisom výrobcu. Z tohto dôvodu je jednou zo základných podmienok vysokej kvality aj kontrola jednotlivých technologických krokov. Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce životnosť patrí aj používanie overených ucelených systémov, pri ktorých je zistené a doložené spolupôsobenie jednotlivých zložiek, rozumný spôsob užívania systému a primeraná údržba. Prax ukazuje, že pri dodržaní základných technologických predpisov sú zateplenia aj po 25 rokoch prakticky bez nedostatkov. Očakávaná životnosť je však dlhšia.

Údržba

Zatepľovacie systémy sa občas prezentujú ako bezúdržbové. Toto neseriózne tvrdenie je zapríčinené buď snahou poškodiť investora, alebo nevedomosťou. Ak ponecháme zatepľovací systém bez údržby, nemôžme očakávať jeho dlhú životnosť. Pod údržbou rozumieme jednak okamžité opravy porúch vzniknutých chybou montáže alebo nešetrným užívaním (zámerné poškodzovanie), jednak ošetrovanie povrchovej úpravy vzhľadom na jej degradáciu pod vplyvom pôsobenia okolitého prostredia. Opravy povrchu sa realizujú vhodným náterom v intervaloch 10 až 15 rokoch. Náter nesmie rozpúšťať tepelnú izoláciu a spôsobovať napúčanie omietok. Musí vykazovať čo najvyššiu priepustnosť pre vodnú paru a čo najnižšiu hodnotu prenikania vody. Odporúča sa použiť náter od výrobcu dodávaného systému. Opravy poškodeného systému vzniknutých chybou montáže alebo nešetrným užívaním treba vykonať vždy s ohľadom na funkčnosť a celistvosť. Je vhodné konzultovať opravu s výrobcom, dodávateľom systému.

Slovo na záver

Pri výbere zatepľovacieho systému by sme sa mali určite rozhodnúť pre certifikovaný systém a pri jeho aplikácii dodržať požadované technické a technologické podmienky. Nekombinujme prvky, ktoré nezodpovedajú skladbe odporúčanej výrobcom. Nech sa rozhodneme pre ktorúkoľvek možnosť zateplenia, pozor na cenovo najlacnejšie zateplenie. Mnohí stavebníci v snahe ušetriť kombinujú najlacnejšie súčasti rôznych systémov. Takéto riešenia sa môžu vo veľmi krátkom čase vypomstiť a ich náprava rozhodne nepatrí medzi úsporné riešenia. Každý zatepľovací systém je vyriešený tak, aby všetky jeho zložky navzájom optimálne spolupôsobili. Svojvoľnou kombináciou získame zateplenie, ktoré nemá výrobcom garantované vlastnosti, a je len otázkou času, kedy začne spôsobovať problémy.

Kategória: Materiály
Tagy: tepelná izolácia zateplenie zatepľovací systém
Zdieľať článok

Diskusia