Pôvab kovu

Človek a kov

Máloktorý materiál mal vo vývoji ľudstva takú významnú rolu ako železo. Vedomosti a schopnosti pri spracovaní železnej rudy boli kedysi meradlom vyspelosti národa. Historiografia označila obdobia, ktoré nasledovali po dobe kamennej ako dobu bronzovú a dobu železnú. Nové poznatky však dokazujú, že táto periodizácia má len symbolický charakter.

Mosadz

Primitívna výroba železa vyžaduje omnoho jednoduchšie prostriedky ako dobývanie medi z rúd. O mosadzi vedeli už starí Gréci. Pojem mosadz označuje skupinu zliatin rôznych vlastností a farieb. Základom mosadze je meď, ktorá jej dodáva červenú farbu. Prísada zinku mení mosadz na žltú až bielu. Najznámejšia a najvyužívanejšia je tzv. žltá mosadz (71,5 % medi, 28,5 % zinku). Popri zlatistej farbe, pripomínajúcej najdrahší kov, sa mosadz vyznačuje vlastnosťami, ktoré remeselníci dokonale využívajú vo výrobe. Je taviteľnejšia (približne od 900 °C) a kujnejšia ako meď, a čo je dôležité, je aj lacnejšia. Dobre sa leští, jej zlatý nádych dlho vydrží a ľahko sa obnovuje. V súčasnosti sa povrch mosadze upravuje bezfarebným lakom, aby vplyvom vzduchu nezoxidovala.

Obľúbená mosadz

Mosadz od začiatku slúžila nielen ako úžitkový, ale aj ako výtvarný materiál, ktorý sa zaradil hneď vedľa ďalších ušľachtilých kovov. Rímske provinciálne dielne v Dolnom Porýní vyrábali už v 2. a 3. storočí z mosadze rozličný tovar, ktorý sa šíril do ostatných oblastí. Po zániku Rímskej ríše, o tisíc rokov neskôr, na opustenú tradíciu nadviazali kovolejári z Flámska, odkiaľ sa do celej Európy šírili preslávené mosadzné čítacie pulty a nádoby v podobe zvierat (akvamanily) obľúbené v aristokratických kruhoch. Mosadz sa vo veľkom používala aj na výrobu svietnikov, predmetov liturgického charakteru (krstiteľníc, kropeničiek) alebo drobných chirurgických nástrojov. Od stredoveku až do 18. storočia mosadz slúžila aj na výrobu šperkov pre chudobnejšie vrstvy.

Rozhodujúcim impulzom na široké využívanie mosadze sa stalo zavedenie technickej výroby zinku na prahu 17. storočia. Z mosadze sa začali vyrábať astronomické a geometrické nástroje, kvadranty, sextanty, kompasy, hodiny a pod. Storočím mosadze možno nazvať 19. storočie, keď mosadz v podobe držadiel, kovania okien a dverí, zábradlí, konzol na záclony a pod. našla široké uplatnenie aj v architektúre. Začala sa používať aj nová zliatina bielej farby – alpaka (meď, zinok a nikel), ktorá úspešne nahradila striebro. Predmety z alpaky (príbory, vázy a pod.) sa stali pýchou mnohých meštianskych domácností.

Antikorová oceľ

Revolučné zmeny nastali v 20. storočí, keď sa začali vo výrobe nábytku a interiérových prvkov používať ľahké oceľové rúrky, z ktorých sa vyrábali aj kostry bicyklov. Do nábytkovej tvorby vtiahol ušľachtilú oceľ ako prvý holandský dizajnér Mart Stam a po ňom predstaviteľ Bauhausu Marcel Breuer.

V 19. storočí sa už oceľ používala aj na výrobu rámov postelí a napodobovali sa z nej tvary nábytku z ohýbaného dreva. Na prelome storočí vymenil funkcionalizmus ťažké konštrukcie nábytku z masívneho dreva za štíhle kovové konštrukcie, ktoré zostali obnažené a viditeľné navonok. Kov sa stal synonymom modernej doby a v súčasnosti mu patrí významné miesto takmer v každom interiéri. Jeho dobré vlastnosti, z ktorých možno vyzdvihnúť ľahkú opracovateľnosť, pevnosť a jednoduchú údržbu, vyhovujú súčasnému životnému štýlu oslobodenému od formálnosti. Kým v nedávnej minulosti sa v interiéri a na nábytku používali oceľové rúrky s rôznou povrchovou úpravou (galvanické pokovovanie, komaxit, nátery atď.), dnes sa k nim pridalo antikoro a hliník. Antikoro vyhovuje svojimi vlastnosťami tvrdým podmienkam v kuchyni, kúpeľni a v zdravotníckych zariadeniach, a tak spočiatku sa využívalo práve tu. Postupne sa však prepracovalo aj do obytných priestorov vo forme rámov zasklených stien, zasklených i plných dverí, nosnej konštrukcie nábytku, kúpeľňových doplnkov a vešiakov.

Kovaná ohýbaná oceľ

Mnohých používateľov nezlákali súčasné trendy, ktoré preferujú antikoro a sklo, a zostávajú verní estetickým kvalitám tradičnej technike kovanej ocele. Kované prvky sa už nechápu ako studený materiál, ktorý sa hodí len na výrobu zábradlí, na terasy a do záhrad. Vývoj a fantázia dali tvárnemu kovu podobu štýlového nábytku, ktorý sa uplatní aj v modernom interiéri. Na výber sú jednoduchšie aj ozdobnejšie motívy kovaných konštrukcií.

Kované ohýbané časti nábytku sa otryskávajú pieskom a potom sa upravujú práškovými patinami. Kovové prvky na použitie v exteriéri sa predupravujú galvanickým práškovým lakom, ktorý zvyšuje ich odolnosť.

Rustikálny interiér

Zariadenie v jednom priestore by malo mať jednotnú líniu a štýl, ktorému podriaďujeme aj výber materiálov. V rustikálnom interiéri sa objaví skôr kovaný nábytok a doplnky, farbená oceľ, zo zliatin najčastejšie mosadz, prípadne bronz a zinok. Zinok sa najčastejšie používa ako exteriérová povrchová úprava ocele, prípadne kvalitný podklad pod farbu v exteriéri. V klasickom interiéri nájdeme kovové prvky zložitejších tvarov vo forme rôznych odliatkov a výkovkov. Na stavebných detailoch (napr. na zábradliach, kovaných plotoch) sa uplatnia aj jednoduchšie tvarované prvky vyhotovené z tyčí kruhového alebo štvorhranného plného profilu alebo z tenkostenných uzavretých profilov – najmä rúrok a štvorhranných profilov s hrúbkou steny približne 2 mm (menej vo forme profilu v tvare T, prípadne L).

41848

Moderný interiér

V interiéri funkcionalistického štýlu sa stretneme najčastejšie s antikorom a hliníkom. Hliník sa používa napr. na výrobu okenných rámov a konštrukcií zasklených stien, na výrobu slnolamov a žalúzií. Je len na užívateľovi interiéru, či sa rozhodne pre kovovú farbu hliníka alebo eloxovaný hliník s farebným povrchom. V súčasnom interiéri aj exteriéri sa čoraz častejšie uplatňuje antikoro. Tento materiál sa vyznačuje vysokou stálosťou a nevyžaduje takmer nijakú starostlivosť. Antikoro má homogénnu štruktúru v celej svojej hrúbke, a preto ho možno po prípadnom poškodení (najčastejšie poškriabaním) relatívne jednoducho opraviť prebrúsením a preleštením povrchu.

Chladný kov sa veľmi dobre kombinuje s teplým drevom, ktoré zmäkčuje jeho strohosť. Niekedy je však zámerom architekta, aby sa v interiéri dosiahol celokovový dojem a technická čistota a funkčnosť. Nie je pravidlom, že priestor poňatý v tomto duchu musí pôsobiť neosobne a prísne. Záleží na doplnkoch a celkovej farebnosti priestoru. Neutrálnu striebornú farebnosť môže veľmi dobre dopĺňať živá a výrazná farba stien (oranžovožltá, oranžová a červená). Antikoro v interiéri však takmer vždy reprezentuje estetiku funkcionalizmu.

Antikoro trochu vedecky

Antikorové ocele sú chrómové zliatiny so železom, obsahujúce 12 až 30 % chrómu, až 30 % niklu alebo do 24 % mangánu pri určitom množstve molybdénu, kremíka, medi, titánu, nióbu, dusíka a pod. Chróm zabezpečuje pasivitu týchto zliatin, a preto je rozhodujúcim prvkom na dosiahnutie odolnosti proti korózii. Antikorové ocele sú v určitých typoch priestoru náchylné na miestnu koróziu (bodovú, štrbinovú, korózne praskanie). Riziko korózie možno vylúčiť vhodným výberom ocele do daných podmienok. Hrdza sa najčastejšie objavuje v mieste nekvalitných zvarov. Pri zváraní sa pracuje s rovnakým antikorovým materiálom, z ktorého sú vyrobené zvárané časti. Ak zváračovi „zhoria“ legovacie prísady, časom sa na mieste zvaru objaví hrdza. Hoci chróm, nikel, mangán a ďalšie zliatinové prvky sú v antikorových oceliach v pomerne veľkom množstve, základným prvkom stále zostáva železo a jeho zliatina s uhlíkom, teda oceľ.

Antikorové ocele sa podľa zloženia a štruktúry rozdeľujú do viacerých skupín: na austenitické, feritické, martenzitické (kaliteľné) a austeniticko-feritické (duplexné). V interiéri sa stretneme predovšetkým s austenitickými druhmi ocele, ktoré majú zo všetkých tried najvyššiu protikoróznu odolnosť. Jej vlastnosti možno upravovať pridávaním ďalších prvkov, napr. výrobky z kyselinovzdornej austenitickej ocele s nízkym obsahom uhlíka sa používajú na výrobu predmetov, ktoré prichádzajú do styku s morskou vodou alebo horúcou vodnou parou. Austenitická oceľ nachádza široké využitie v architektúre, potravinárskom, farmaceutickom (riady, umývadlá, drezy, čerpadlá, lekárske a chirurgické prístroje), textilnom či fotografickom priemysle. Veľmi dobre sa leští, pri niektorých druhoch sa leštením dosahuje až zrkadlový vzhľad. Povrch antikorových plechov môže byť hladký, leštený alebo brúsený.

V poslednom období sa objavujú nové povrchy antikorových materiálov s rôznou štruktúrou, textúrou i farbou. Vo vzorkovníku dekorovaných antikorových plechov nájdete napr. šachovnicu, na ktorej sa leštené políčka striedajú s brúsenými plochami, gravírované či leptané povrchy s rôznymi plošnými vzormi (dážď, kosoštvorec, sieť, kvapka, koža) alebo pretláčané plechy s protišmykovou úpravou.

Povrchové úpravy kovov

Eloxovaný hliník

Dôležitou časťou výroby hliníkových produktov je finálna úprava ich povrchu. Povrchová úprava bráni prirodzenému oxidovaniu hliníka vplyvom atmosférického kyslíka. Vrstva oxidu na povrchu hliníka a vzhľad materiálu sa menia podľa typu prostredia, v ktorom sa výrobok nachádza. Aby sa zabránilo týmto zmenám, treba na povrchu umelo vytvoriť nevodivú vrstvu oxidu konštantnej hrúbky, nerozpustnú vo vode a v organických rozpúšťadlách, ktorá bude súdržná s povrchom hliníka. Povrchová úprava zabezpečuje protikoróznu ochranu a dekoratívny vzhľad hliníkových materiálov. Technologickým postupom, ktorý zahŕňa fázu anodickej oxidácie – eloxovania – a vyfarbovania možno dosiahnuť kvalitný a trvanlivý povrch hliníka v rozličných farebných odtieňoch.

Galvanizácia

Galvanizáciou sa na kovové materiály nanáša niekoľko mikrometrov kovu, ktorý na jeho povrchu vytvorí súvislú pohľadovú vrstvu. Pri tejto technológii sa na úpravu povrchu najčastejšie používa chróm, nikel a meď. Takto upravené výrobky, napr. kľučky, držadlá, kovania, vešiaky, konzoly či svietidlá sú určené predovšetkým do interiéru.

Nátery

Každý kov sa vyznačuje typickou farbou, ktorá nemusí vždy vyhovovať farebnosti interiéru. Vtedy možno povrch ošetriť farebným náterom. Náter sa na kovové materiály nanáša štetcom, valčekom alebo striekaním. Často sa využíva nanášanie práškových farieb, ktoré sa potom vypaľujú v peci.

41856

Komaxitovanie

Povrchová úprava práškovými farbami dotvára dizajn, no najmä zlepšuje funkčné vlastnosti výrobku a zabezpečuje ochranu materiálu pred vonkajšími vplyvmi. Technológia elektrostatického nanášania práškových farieb sa hodí na oceľové materiály, pozinkovanú oceľ, hliníkové plechy a profily. Na úpravu povrchu možno použiť práškové farby na báze polyesteru a epoxidu, ktoré sú vhodné na interiérové prvky, a na báze polyesteru (uplatňujú sa pri výrobe obkladov fasád), ktoré dobre odolávajú poveternostným vplyvom. Komaxitové farby sa ponúkajú v širokej farebnej škále podľa medzinárodného číselného označenia RAL a s rôznym stupňom lesku. Cena tejto povrchovej úpravy je nižšia ako pri procese mokrého striekania.

Technológia pozostáva z dôkladného odmastenia povrchu, elektrostatického alebo elektrokinetického nanášania farby v špeciálnom zariadení, kde sa prebytočný prášok zachytáva a po úprave opäť používa. Posledným krokom je vytvrdzovanie farby v elektrickej peci.

Táto technológia si razí cestu najmä preto, že je šetrná k životnému prostrediu a dosahuje sa ňou výborná kvalita povrchu s vysokou farebnou stálosťou. Rozmery výrobkov upravovaných komaxitovaním však obmedzuje veľkosť vypaľovacej pece. Pri návrhu konštrukcie dielov určených na montáž až po uskutočnení povrchovej úpravy (napr. zábradlia) preto treba myslieť na spôsob spájania jednotlivých dielov.

Kolorované antikoro

Kolorované antikorové materiály sú predurčené najmä na použitie v architektúre, priemyselnom dizajne a automobilovom priemysle. Vyrábajú sa z nich výťahové kabíny, obklady interiérov, časti elektrických prístrojov a pod. Zachovávajú si všetky dobré vlastnosti nefarbeného antikora. Kolorované materiály sa farbia v elektrolytickom kúpeli a farebný film je integrálnou súčasťou povrchu. Počas spracovania materiálu teda nedochádza k popraskaniu či inému narušeniu filmu. Na farebnosť nemá vplyv ani zvýšená teplota okolia (do 200 °C). K dispozícii sú napr. modrá, bronzová, sivá, červená, zelená, fialová farba a pod.

Matný alebo lesklý

Niektoré kovy možno leštiť až do zrkadlového lesku, iné sú síce dobre leštiteľné, ale zrkadlový efekt s nimi nedosiahneme. V súčasnosti je v popredí antikoro s matnou povrchovou úpravou, ktorú možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napr. brúsením alebo pieskovaním.