Na pevných nohách – zakladanie rodinných domov (1. časť)

Základové konštrukcie zabezpečujú prenos vonkajšieho, úžitkového a vlastného zaťaženia celého objektu do únosnej základovej pôdy (t. j. do únosného podložia budovy). Sily sa prenášajú cez základovú škáru, spodnú časť základov, ktorá je v priamom kontakte so zeminou.

Základy – čo a do akej miery ich ovplyvňuje

Náklady na zakladanie tvoria zväčša 5 až 15 percent celkových nákladov stavby. Ich výška závisí aj od výberu vhodného stavebného pozemku a jeho svahovitosti. Niektorí ľudia uprednostňujú svahovité pozemky pred rovinnými. Na jednej strane to so sebou prináša zaujímavé možnosti architektonického stvárnenia, ale na druhej strane aj isté komplikácie. Ak vrstvy zeminy sú uložené na svahu rovnobežne s jeho sklonom, stáva sa, že základová škára jednej časti objektu je v inej vrstve podkladovej zeminy ako druhá časť. Rozdielne vrstvy zeminy môžu spôsobiť nerovnomerné sadanie stavby v jej jednotlivých častiach. Treba vyriešiť aj zachytávanie a odvod dažďovej vody, ktorá steká po svahu (drenáž, rigol a pod.), aby sme ochránili zeminu pred zmenami objemu.

Veľmi nebezpečné je zakladanie na územiach so zvýšeným rizikom zosuvov, preto pred stavbou akéhokoľvek objektu je veľmi dôležitý geologický profil – treba vedieť, aké vrstvy zeminy (únosná, neúnosná) sa nachádzajú v jednotlivých hĺbkach stavebného pozemku. Projektant pri návrhu základových konštrukcií rodinného domu pracuje najčastejšie s priemernými hodnotami vlastností zemín v danej oblasti. Pri výkopoch však môžeme zistiť, že pôda nemá predpokladanú únosnosť. Stáva sa, že časť zeminy v jednej časti výkopu má odlišné vlastnosti ako zemina na okolitej ploche. Z tohto dôvodu je dobré, ak už pri výbere pozemku poznáme zloženie zeminy v čo najväčšej miere. V neposlednom rade treba mať dostatok informácií aj o hladine podzemnej vody. Ak je hladina príliš nízko pod terénom, ovplyvňuje konštrukciu základov. Navyše ak ide o vodu s vyšším stupňom agresivity, požiadavky na kvalitu vyhotovenia základovej konštrukcie sa stupňujú, samozrejme, vrátane finančných nárokov.

Pri zakladaní rodinných domov sa najčastejšie stretávame s dvomi druhmi základových konštrukcií. Sú to základové pásy a základové dosky. Iné spôsoby zakladania, napr. pilóty a studne, sa používajú len vo veľmi ojedinelých prípadoch, keď sa vrstvy únosnej zeminy nachádzajú vo veľkých hĺbkach. O návrhu a realizácii konkrétneho druhu základovej konštrukcie rozhoduje najmä projektant po konzultácii so statikom.

Základové pásy

Sú to konštrukcie, pri ktorých prevláda dĺžka nad šírkou a hĺbkou. Je to tradičný spôsob zakladania, väčšina rodinných domov na Slovensku je založená práve týmto spôsobom. Zakladanie na pásoch má výhody aj nevýhody. Najväčšou výhodou je množstvo betónovej hmoty, ktorá je potrebná na ich vyhotovenie. V porovnaní s dostatočne hrubou základovou doskou sa na pásy použije menej betónu. Pásy sa neizolujú proti zemnej vlhkosti, preto ich materiálová báza musí odolávať vlhkosti. Najčastejšie sú z prostého betónu. Pri základových pásoch malých individuálnych stavieb sa betón môže prekladať kameňom či drveným lomovým kameňom. Týmto spôsobom sa ušetrí takmer tretina až polovica betónovej zmesi.

Zakladanie na pásoch však nie je vhodné a ekonomické v každom prípade. V menej únosných zeminách by základový pás musel byť neúmerne široký, aby bezpečne rozniesol zaťaženie do pôdy. V takýchto prípadoch je výhodnejšie použiť základovú dosku. Ak zakladáme stavbu v sypkejších zeminách, môže sa stať, že steny výkopu sa budú zosypávať do ryhy a nebude možné vytvoriť kompaktný kubický tvar. Pri hĺbení rýh ťažkými mechanizmami je zosypávanie zeminy bežným javom. Jednoduchá rada znie: nepúšťajte sa do kopania rýh za pomoci „krompáča a lopaty“. Stojí to veľa fyzických síl a prácu, ktorú robia traja pracovníci niekoľko dní, zvládne rýpadlo s lyžicou doslova za pár hodín. Nájdu sa však aj také miesta, na ktoré sa ťažký mechanizmus nedostane. V tom prípade budete musieť zabezpečiť ručné dokopávanie.

Existuje viacero spôsobov, ako vytvoriť pásový základ v sypkejších zeminách. Riešením je napríklad debnenie alebo použitie debniacich tvaroviek. Pri vytváraní debnenia môžeme mať problém s jeho ukotvením. Pri použití debniacich tvaroviek tento problém odpadá. Stĺpy, prípadne samostatne stojaci komín, ktoré sú súčasťou objektov, sa zakladajú podľa situácie na pásoch alebo na pätkách. Základové pätky majú zväčša štvorcový tvar a o hĺbke ich základovej škáry platí to isté, čo pri základových pásoch.

Základy z debniacich tvaroviek

Debniace tvarovky sa zhotovujú z betónu alebo iných materiálov. Ich prvý rad sa ukladá na vyrovnaný podklad, najlepšie na 10- až 15-centimetrovú vrstvu štrku či štrkopiesku. Do priehlbín na tvarovkách sa pozdĺžne ukladá oceľová tyčová výstuž, ktorá zabezpečí ich dostatočne tuhé spojenie. Druhý rad sa kladie s prekladaním cez pol tvarovky, podobne ako pri murovaní. Presná poloha sa zabezpečuje podkladaním drevených kolíkov. Keď sa uložia tri alebo až štyri rady, nasleduje betónová zálievka. Detailný opis postupu poskytuje výrobca. Tento spôsob betónovania pásov sa veľmi často používa pri betónovaní nad úrovňou terénu, kde už zemina netvorí prirodzené stratené debnenie základu. Projekt často obsahuje veľmi komplikované riešenie základových konštrukcií. Ak ho chceme dodržať, použitie debniacich tvárnic je rozumnou alternatívou. V poslednom období sa aj na Slovensku začína zohľadňovať seizmické vlnenie. Na elimináciu jeho účinkov sa navrhuje do základových pásov oceľová tyčová výstuž. Princíp je podobný ako pri vytváraní oceľobetónových vencov v úrovni stropu. Armovací kôš obopína celú stavbu a tým ju vystužuje.

38108

Základové dosky

Základová doska je oceľobetónová platňa, ktorá je hrubá niekoľko desiatok centimetrov. Zakladanie na oceľobetónovej doske určí projektant v prípade, ak sa v podloží nachádzajú menej únosné vrstvy zeminy (okolo 0,1 až 0,15 MPa) a zároveň podľa statických výpočtov vychádza veľmi veľká šírka základových pásov. Vtedy je ekonomickejšie spojiť ich do jednoliatej platne. Iným dôvodom môže byť jednoduchosť vyhotovenia základovej dosky v porovnaní s vytvorením základových pásov. Ide najmä o prípady, keď sú zložitejšie pôdorysné osnovy objektov, ťažko rozpojiteľná pôda a pod. Vzhľadom na náročnosť zemných prác je menej komplikované vytvoriť rovnú stavebnú jamu a vybetónovať celú dosku.

Pri zakladaní na doske musíme počítať s väčšou spotrebou betónovej zmesi s určeným množstvom betonárskej výstuže. Najčastejšie sa používajú zvarované siete z tyčovej ocele rôznych priemerov. Ich cena tvorí nezanedbateľnú časť rozpočtu. Zvyčajne sa ukladá jedna vrstva oceľovej rohože do hornej a druhá do spodnej časti. Predtým sa však na izolačnú fóliu položia ploché dištančné podložky – plastové koľajničky alebo krúžky. Zabezpečujú, aby sa výstuž zapustila aspoň dva centimetre do betónu a bola tak dostatočne ochránená vrstvou betónu pred koróziou. Horná vrstva oceľovej výstuže leží na vyšších druhoch dištančných podložiek. Podložky by mali byť opäť také, aby horná výstuž ležala približne dva centimetre od horného okraja budúcej betónovej dosky.

Špeciálnym druhom základovej dosky je oceľobetónová vaňa. Navrhuje sa v prípade, ak úroveň podlahy v suteréne bude pod hladinou podzemnej vody (trvalo alebo len v niektorých obdobiach roka). Vaňa vytvára bariéru tlaku vody. Jej steny musia siahať nad najvyššiu úroveň hladiny vody. Zhotovuje sa na zaizolovaný podkladový betón. Keďže ide o veľmi špecifickú situáciu, každý detail treba konzultovať s odborníkom.

Pokračovanie zajtra.