Nízkoenergetické drevostavby

Nízkoenergetické drevostavby

21. 10. 2009
Zdieľať

Nízkoenergetické stavanie sa dnes stalo akýmsi zaklínadlom a tiež heslom na propagačných letákoch. Ale koľkokrát majú takéto heslá skutočný obsah? S akou starostlivosťou sa takéto domy navrhujú a stavajú? Do akej miery sú investori takýchto stavieb dostatočne poučení? O tom by sme sa mohli rozpísať pomerne zoširoka, a tak sa pozrime na to, ako zabezpečiť skutočný obsah slova nízkoenergetický v kombinácii so slovom drevostavba.

Často sa mylne redukuje zabezpečenie maximálnych úspor energií na použitie maximálneho množstva tepelnej izolácie či zamerania sa iba na úspory energie potrebnej na vykurovanie. V dnešných časoch sa úsporami energie v staviteľstve zaoberá veľké množstvo konzultantov a firiem. Skúma sa široké spektrum hľadísk od potreby energie pri výrobe jednotlivých materiálov až po poradenstvo, aké vybrať domáce spotrebiče. Aj hrúbka tepelnej izolácie je iba jedným z faktorov, ktoré samé osebe nestačia, a od určitej hrúbky je jej ďalšie zvyšovanie minimálne sporné a neúčelné.
 

Nízkoenergetická samozrejmosť?


Nízkoenergetické drevostavby

223392

Moderné drevostavby sa často vnímajú ako synonymum k slovám nízkoenergetický či pasívny. Ale toto spojenie nie je automatické, i keď logické. Drevostavby sú moderné technológie, ktoré sú už svojimi základnými charakteristikami predurčené na to, byť jednou z najvhodnejších technológií na nízkoenergetické či pasívne stavanie. A v kombinácii s ďalšími ekologickými aspektmi stavieb s použitím dreva je toto predurčenie ešte zreteľnejšie. Jedným z aspektov je nesporne malá energetická náročnosť na výrobu drevených nosných prvkov. Táto nízka potreba sa prelína celým životným cyklom, a to nielen vlastnej nosnej kostry, ale prípadných ďalších stavebných materiálov na báze dreva, ktoré môžeme pri výstavbe použiť (tepelné izolácie, konštrukčné dosky, fasádne obklady). Zároveň by sme mali mať na zreteli, že pokiaľ sú nám podobné ekologické koncepty blízke, tak by sme ich nemali porušovať napríklad tým, že budeme jednotlivé materiály dovážať na stavbu cez polovicu zemegule. Je veľmi smutné, keď si nízkoenergetický dom obložíte exotickým drevom, navyše ilegálne vyťaženým.
 

Koncepcia

Hlavnou charakteristikou drevostavieb (a dnes už pomerne bežné) je vkladanie izolácie aj medzi nosné prvky drevenej kostry. Tým sa pri rovnakých obvodových rozmeroch stavby dosahuje väčšia podlahová plocha. Ale tento aspekt sám osebe zďaleka nestačí na to, aby sme sa mohli nasťahovať do nízkoenergetickej drevostavby. Ako architekt sa musím pri svojej práci na zadanie investora vždy pozrieť z nadhľadu a zvážiť všetky varianty. Tiež je ideálne mať už pri zadaní stavby premyslenú koncepciu domu vzhľadom na úspory energií a systému vykurovania. Neskoršie zmeny a „preprojektovávanie“ stavby je nielen nákladné, ale často vedie ku kompromisom. Je vždy dobré už na začiatku zvážiť, aké ambície chceme dosiahnuť. Zrovnať si v hlave priority a spísať zadanie. Vlastne pri zadaní stavby môže byť už neskoro. Ideálne je základnú súvahu urobiť už pri výbere pozemku.
 


Nízkoenergetické drevostavby

223389

Krok prvý: Vzťah k pozemku

Ak sa ako investor rozhodneme postaviť si nízkoenergetickú modernú drevostavbu, tak by sme mali už pri výbere pozemku brať do úvahy niekoľko základných kritérií. Bohužiaľ, ak budeme vyberať pozemok v niektorej z novovznikajúcich lokalít na okrajoch miest a priľahlých obcí, tak často narazíme na úplne nevhodnú parceláciu, kde je v lepšom prípade zhruba polovica pozemkov nevhodná na výstavbu nízkoenergetického či pasívneho domu. Uvedomme si, že pokiaľ budeme stavať dom s ambíciami v oblasti šetrenia energiou, tak budeme pravdepodobne chcieť dom, ktorý bude mať hlavné presklené plochy orientované na juh. Preto je ideálne mať prístup a príjazd na pozemok zo severu (prípadne z východu či západu). Tak sa nám otvorí možnosť situovať dom najbližšie k severnej hrane a záhradu na juh. Otvorená (presklená) južná fasáda nám v zime zabezpečí príjemné tepelné zisky. Pre letné mesiace nesmieme, naopak, zabudnúť na tieniace prvky.
 

Krok druhý: Tvar

Ďalším krokom by mala byť voľba tvaru a základnej koncepcie domu. Je všeobecne známe, že ideálnym tvarom je guľa, ktorá ak je zahrabaná pod zem, je tým najideálnejším riešením. Avšak skúste bývať v guli pod zemou. A tak je ideálnym tvarom kompaktná kocka alebo kváder. Samozrejme, aj v rámci koncepcie domu nie je potrebné sa viazať týmto „ideálnym“ tvarom, pretože už samotné rozhodnutie postaviť si nízkoenergetický rodinný domček nie je vlastne príliš šťastné. Pretože individuálne bývanie je všeobecne menej vhodné na takýto typ výstavby, na rozdiel napríklad od koncepcie radových domov či obytných blokov (bytových domov), kde na jednu bytovú jednotku pripadá nepomerne menšia ochladzovaná plocha obvodového plášťa. Ale vráťme sa k tomu, že nie je potrebné sa úplne viazať na jednoduchý elementárny tvar stavby. Je to iba akési odporúčanie a podporný prostriedok na dosiahnutie optimálnej spotreby energie. Poznáme veľa vydarených príkladov nízkoenergetických či pasívnych domov, ktoré nerezignovali na zaujímavú hmotovú koncepciu. Veľa takýchto stavieb, samozrejme, nájdeme napríklad v Rakúsku.
 

Krok tretí: Technológie


Nízkoenergetické drevostavby

223391

Takže máme definovaný základný tvarový koncept a tiež umiestnenie na pozemku, a tak je ideálny čas na výber stavebnej technológie. Ak hovoríme o nízkoenergetickom dome ako o drevostavbe, tak pravdepodobne zvolíme ako technológiu systém stĺpikový „two by four“ prípadne modernú zrubovú stavbu v podobe technológie nosných masívnych viacvrstvových panelov (napríklad KLH). V dnešných moderných technológiách je už drevo zastúpené v menšej miere, ako napríklad v tepelných izoláciách. Napriek tomu aj v nich máme možnosť si zvoliť materiály na báze drevnej hmoty, konope či ovčej vlny. Ale vráťme sa k vlastnej technológii. V prípade stĺpikovej konštrukcie využijeme vkladanie izolácie medzi nosnú kostru, pri technológii masívnych viacvrstvových panelov (napríklad už spomenuté KLH) zas možnosť pohľadového dreva a tiež tenšej skladby v oblasti stropov. Obidve spomenuté technológie sú na nízkoenergetické stavanie vhodné a aj sa hojne využívajú. Voľba klasickej zrubovej stavby sa z pohľadu dnešných požiadaviek na obal budovy javí ako prinajmenšom sporná.
 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Krok štvrtý: Dispozícia

Ak sme zvolili technológiu, tak sa môžeme vrhnúť do vlastného návrhu stavby. Inšpirácii sa medze nekladú, ale majme na pamäti, že práve návrh domu v sebe bude mať pevne zakódované niektoré vlastnosti, ktoré už neskôr nebude ľahké meniť. Nezabúdajme na správne zónovanie dispozície, keď na chladnú severnú stenu umiestnime nevykurované, alebo menej vykurované priestory, ako sú sklady, špajza, technická miestnosť či šatník. A smerom na juh budeme situovať obytné a pobytové miestnosti.

 

Krok piaty: Vykurovanie

Ďalšou zásadnou témou bude správna voľba systému vykurovania. V dnešných časoch máme také nepreberné množstvo možností a systémov, že je až ťažko sa v nich vyznať. Ak budeme chcieť dodržať hranicu mernej potreby tepla na vykurovanie na meter štvorcový a rok, tak nás s najväčšou pravdepodobnosťou neminie inštalácia systému so spätným získavaním tepla – rekuperáciou. Okrem vlastnej vzduchotechniky budeme celkom iste hľadať najlepšie riešenie pre zdrojovú časť vykurovania (prípadne chladenia) a tiež riešenie prípravy teplej vody. Výpočet alternatív je azda nekonečný a nie je vhodné nechať sa týmto výpočtom ohromiť, prípadne sa ním nechať zmiasť. Vždy by sme mali mať snahu o optimálny návrh riešenia minimálne v pomere výkon a cena. Uvedomme si, že už stavbou modernej drevostavby máme veľmi dobrý základ na úsporu energie a nie je teda nevyhnutné za každú cenu inštalovať ten najsofistikovanejší systém na trhu. Jeho návratnosť môže byť potom sporná. Nie menej dôležitou témou je aj regulácia systému vykurovania a jeho programovateľnosť v čase.
 


Nízkoenergetické drevostavby

223390

Krok šiesty: Vlastný návrh stavby a realizácia

Už pri projekte je potrebné dbať v rámci riešenia detailov na ich správny návrh. V prípade drevostavieb je nevyhnutné vždy premýšľať v širších súvislostiach a o krok vopred. A tak už pri návrhu statiky premýšľame o tom, ako bude zhotovená parozábrana alebo parobrzdiaca vrstva. Ako a kade sa budú viesť inštalácie. Obecne sa navrhovanie drevostavieb celkom odlišuje od iných technológií. Už základná koncepcia navrhovania, ktorá znamená, že sa na nosnú konštrukciu postupne navešajú (z interiéru aj exteriéru) ďalšie funkčné vrstvy, sa odlišuje napríklad od murovaných technológií. Projekt drevostavby si často vyžiada väčšiu mierku a veľké množstvo dopodrobna rozpracovaných detailov. Súčasťou projektu je tiež stavebnofyzikálne posúdenie jednotlivých skladieb, prípadne detailov. Predovšetkým pri dnes moderných difúzne otvorených systémoch je táto časť kľúčová. Sledujeme difúziu vodných pár a, samozrejme, eliminujeme tepelné mosty. Tepelnotechnické výpočty pre moderné drevostavby vychádzajú spravidla veľmi dobre a bežne spĺňajú odporúčané normové hodnoty. V rámci stavebnej fyziky a tiež projektu je nevyhnutná správna voľba konkrétnych materiálov (ideálne vrátane špecifikácie výrobcu). Prax ukazuje, že sú medzi výrobcami a ich produktmi veľké rozdiely, a tak napríklad dosky OSB je nevyhnutné celkom presne definovať v difúzne otvorenom systéme, kde plnia okrem iného aj parobrzdiacu funkciu.

Už v rámci projektu sa uvažuje, akým spôsobom sa zabezpečí nepriedušnosť objektu. Aj keď pre nízkoenergetické stavby nie sú jasne striktné pravidlá, môžeme sa stretnúť s požiadavkou na vyhotovenie Blower door testu. Ale aj bez tejto požiadavky je nevyhnutné vzduchotesnosťou sa zaoberať. V modernej drevostavbe používame veľké množstvo tesniacich materiálov. Máme špeciálne pásky na prelepovanie škár OSB dosák v difúzne otvorenom systéme. Existujú špeciálne pásky na zabezpečenie vzduchotesnosti spojov medzi drevostavbou a základovou doskou (tak v exteriéri, ako aj v interiéri). Používame tiež prvky na ošetrenie priestupov inštalácií (samolepiace priechodovky). Nie menej dôležité sú aj pripájacie škáry výplní otvorov (okná a vstupné dvere), kde opäť aplikujeme špeciálne pásky, ktoré sa ideálne lepia ešte pred montážou okien na ich rámy. Všetky tieto vymoženost“ sú nám však nanič, ak nedokážeme ustrážiť realizáciu týchto vyspelých technológií priamo na stavbe. Zle ošetrená lepená plocha (napríklad zaprášená) môže význam pások celkom zdevalvovať. Moderná drevostavba je technológia, pri ktorej sa pomerne často vyskytujú prípadné chyby v projekte či na stavbe. Preto všetci odborníci odporúčajú zveriť návrh aj realizáciu špecializovaným architektonickým či projekčným ateliérom ako aj špecializovaným realizačným firmám.
 

Krok siedmy: Život jedného domu

Vo chvíli, keď je stavba postavená a práve sa sťahujeme do modernej nízkoenergetickej drevostavby, ešte zďaleka nemáme „vyhraté“. Stále si mnohí neuvedomujú, že svojím chovaním, návykmi a spôsobom používania výrazne ovplyvňujú funkčnosť a úspornosť svojej domácnosti. Aj výber spotrebičov výrazne ovplyvňuje celkovú spotrebu elektrickej energie. Bolo by veľmi smutné, keď by sme si do nízkoenergetického alebo pasívneho domu nenainštalovali úsporné žiarovky alebo si nakúpili samé neúsporné domáce spotrebiče, ktoré by navyše v „stand-by“ režime pomaly, ale isto otáčali elektromerom. Ak svojím chovaním nenarušíme základný koncept a filozofiu stavby, tak sa môžeme tešiť, na rozdiel od štandardnej stavebnej produkcie, na spotrebu energie na úrovni zhruba jednej polovice až jednej tretiny. V reči čísel sú to minimálne stovky, ale spravidla skôr tisícky korún mesačne. Čo môžeme brať napríklad ako príjemný bonus na zníženie záťaže z hypotéky.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: nízkoenergetické drevostavby
Zdieľať článok

Diskusia