Obnova povrchu terás a balkónov

04. 07. 2008
Zdieľať

Staršie povrchy balkónov a terás môžu byť narušené pôsobením mrazu a vlhkosti. Narušenie sa prejaví odlúpením dlaždíc, škárovacej malty a zvetrávaním podkladu. V prípade vážnych porúch môže korodovať betónová doska vrátane výstuže.



Pri odstraňovaní porúch na podlahách balkónov (resp. terás) je najdôležitejšie zhodnotenie príčin, ktoré spôsobujú zatekanie, prípadne deštrukciu nosných častí týchto konštrukcií. Najčastejšie to bývajú systémové poruchy (vek budov, zlá projekcia, nedostatočné riešenie detailov). Nanešťastie, aj v súčasnosti sa pri novostavbách často stretávame s problémami vyplývajúcimi zo zlého návrhu systémov na balkónoch a terasách.

Pôvodné systémy, ktoré sa dodnes používajú, už technologicky nepostačujú, čo spôsobila najmä rýchlosť výstavby. Preto je zvýšený dôraz na správne riešenia – či už pri rekonštrukciách, alebo novostavbách. Ak je rozsah poškodenia veľký, treba k balkónu privolať odborníka – statika a na trhu služieb sa poobzerať po dodávateľskej firme, ktorá by balkón či terasu mohla zrekonštruovať. Ak nie je poškodený betónový podklad, do opravy sa môžeme pustiť aj svojpomocne.

Právny aspekt

Menšie zásahy na balkóne (napr. opravy podlahy, vypĺňanie zábradlia, jeho natieranie, klampiarske práce či inštalovanie bohatej kvetinovej výzdoby) zvyčajne nepodliehajú ohláseniu stavebnému úradu. Väčším zásahom je napríklad zasklenie, výmena materiálov zábradlia alebo iných častí balkóna. Tieto zásahy už podliehajú ohlasovacej povinnosti a niekedy je potrebné aj stavebné povolenie. Ak zmeníme účel využitia balkóna (napr. na zimnú záhradu, obytnú miestnosť atď.), zmena sa musí schváliť kolaudačným rozhodnutím.


Terasové dosky


Drevoplastové kompozitá sú zmesi dreva a plastov. Špeciálnymi technológiami sa vyrábajú lisované dosky vhodné na obnovu terás. Obsahujú PVC (polyvinylchlorid) a vlákna z borovicového dreva. Výsledný produkt má dobré vlastnosti dreva i plastu – je odolný proti vlhku, má malú nasiakavosť, vyžaduje iba malú údržbu, pôsobí esteticky, neštiepi sa, nemá triesky a neskrúca sa. Je odolný proti hmyzu a ľahko sa montuje. Je vhodný na vytváranie pochôdznych povrchov záhradných terás, chodníkov, balkónov, átrií, okrajov bazénov či obkladov. Drevoplastové dosky sú recyklovateľné, predstavujú ekologickú alternatívu tvrdého dreva. Nezanedbateľnou prednosťou je jednoduchá inštalácia, ktorú môžeme urobiť svojpomocne.

Pozrime sa podrobnejšie na montáž vonkajšej terasy s použitím terasových dosiek. Použijeme štandardné náradie: ručnú okružnú pílu, vŕtačku, akumulátorový skrutkovač. Materiál na terasu sa skladá zo systémových prvkov, ktoré sú katalogizované a očíslované. Ak sa pri montáži budeme držať návodu od výrobcu, nová terasa bude bezchybná.
























Postup:


Obnova povrchu terás a balkónov

154493


Obnova povrchu terás a balkónov

154494

1. Najprv zmontujeme podkladový rošt. Na zachovanie dilatačných škár vkladáme medzi prvky dilatačné vložky. 2. Prvky podkladového roštu možno bez ťažkostí prevŕtať. Spájame ich skrutkami.


Obnova povrchu terás a balkónov

154495


Obnova povrchu terás a balkónov

154497

3. Prvú dosku vsadíme do okrajovej dosky a k roštu ju pripevníme pomocou inštalačnej svorky. 4. Pripevnená prvá doska


Obnova povrchu terás a balkónov

154496


Obnova povrchu terás a balkónov

154498

5. Každú ďalšiu dosku vložíme do svorky a priskrutkujeme k nej novú svorku. 6. Okraj terasy či balkóna ukončíme krycím profilom z drevoplastového materiálu alebo hliníkovým profilom.


Podkladová vrstva

Podkladová vrstva musí byť vyrovnaná a spevnená. Mali by sme zachovať aspoň minimálny spád 0,5 mm na 1 m, aby voda mohla stekať a nevytvárala kaluže.

Podkladový rošt

Odporúčame použiť originálny podkladový profil, ktorý je odolný proti agresívnemu prostrediu. Podkladové profily ukotvíme do podkladovej vrstvy spojovacím materiálom podľa vlastností podkladu. Maximálna prípustná vzdialenosť medzi podkladovými profilmi je 50 cm, pri diagonálnej inštalácii je to 35 cm. Pri montáži roštu treba dodržať dilatačnú škáru 4 mm medzi podkladovými profilmi a v styku s ostením.

Montáž terasových dosiek

Začiatočnú lištu pripevníme pomocou antikorových skrutiek na okraj podkladovej konštrukcie. Do začiatočnej lišty nasunieme terasovú dosku a pripevníme ju pomocou inštalačných svoriek podľa konkrétnej aplikácie. Ďalšiu terasovú dosku vsunieme do inštalačnej svorky a upevníme pomocou ďalšej inštalačnej svorky, ktorú priskrutkujeme k podkladovému profilu. Tento postup opakujeme až k vonkajšiemu okraju terasy. Na upevnenie poslednej terasovej dosky použijeme opäť lištu. Aby sme terasu úplne dokončili, použijeme krycí profil z drevoplastu alebo hliníkový krycí profil. Terasové dosky nesmú presahovať podkladový rošt viac ako 5 cm.

Dokončovacie práce

Po dokončení montáže z povrchu odstránime každú nečistotu, ktorá vznikla montážou (najlepšie ostriekaním vodou). Na prípadné drobné úpravy terasových dosiek použijeme hrubý brúsny papier, vždy pracujeme v smere rýh.


Keramická dlažba


Na balkón aj terasu vyberáme mrazuvzdornú dlažbu s protišmykovou úpravou. Mrazuvzdornosť dlažby závisí priamo od jej nasiakavosti. Trh ponúka hutné výrobky so zatvorenými pórmi pod názvom gres, čiže kamenina (spekaný keramický materiál pri teplote 1 200 °C a vyššej). Výrobky z tzv. póroviny sa používajú len v interiéri. Najlepšie kameninové dlaždice z veľmi jemne mletých surovín majú nasiakavosť do 0,5 %. Tento hutný materiál, mimoriadne odolný proti opotrebovaniu a s homogénnou štruktúrou na celom priereze, nepotrebuje glazúru. Zadná strana dlaždíc je veľmi hladká a bežné tenkovrstvové malty na báze cementu nestačia na spojenie. Preto treba použiť špeciálne tenkovrstvové hydraulicky tvrdnúce malty, ktoré sú navyše zušľachtené prísadou z plastu.
































Postup:


Obnova povrchu terás a balkónov

154504


Obnova povrchu terás a balkónov

154500

1. Jednozložkový polyuretánový systém slúži na vytvorenie novej hydroizolačnej vrstvy a lepenie nových dlažieb na podklady, ako sú staré dlažby, terazzo dlažby, starý aj nový betón, cementové potery, staré nátery atď. 2. Postupujeme od najvzdialenejšej časti k balkónovým dverám. Materiál dobre drží na akomkoľvek plechu. Preto je veľmi jednoduché riešenie detailov okolo oplechovaní (odkvapové plechy).


Obnova povrchu terás a balkónov

154503


Obnova povrchu terás a balkónov

154501

3. Na styk medzi horizontálnou a vertikálnou plochou netreba vytvárať fabióny (zaoblenia) ani používať dilatačné, resp. tesniace pásy ako pri iných typoch stierkových hydroizolácií. 4. Materiál nanášame hladkou stierkou v hrúbke 1,5 mm.


Obnova povrchu terás a balkónov

154502


Obnova povrchu terás a balkónov

154505

5. Systém nanášame v dvoch vrstvách: prvá je hydroizolačná a druhá lepiaca (obe pod nové dlažby). Po nanesení necháme prvú vrstvu stuhnúť. 6. Lepenie dlažby je obdobné ako pri cementových lepidlách. Dlaždice ukladáme na lôžko vytvorené zubovou stierkou   (4 × 4  mm).


Obnova povrchu terás a balkónov

154508


Obnova povrchu terás a balkónov

154506

7. Dlaždicu nemusíme priklepávať gumovým kladivom, stačí ju pevne pritlačiť k podkladu. 8. Na zachovanie správnej vzdialenosti dlaždíc by sme mali používať dištančné krížiky.


Obnova povrchu terás a balkónov

154507

9. Rovinnosť podkladu kontrolujeme dvojmetrovou latou. Na vypĺňanie škár treba používať systémovú škárovaciu hmotu.



Postup pri kladení

Keramické, kamenné aj betónové podlahové krytiny možno ukladať do hrubovrstvového a tenkovrstvového lôžka. Treba sa vždy snažiť o celoplošné pripevnenie podlahových krytín do malty. Kladenie do hrubej maltovej vrstvy uprednostníme pri nepravidelne a nie celkom rovno stiahnutom povrchu alebo pri kladení nerovnako hrubých platní. Na čistý a nasiakavý podklad najprv nanesieme adhézny mostík, potom maltové lôžko s hrúbkou 15 až 20 mm. Zľahka ho zhutníme sťahovacou latou a stiahneme do roviny. Maltu namiešame z cementu (CEM I 32,5) a piesku (zrnitosť 0/4) v objemových dieloch 1 : 4 až 1 : 5. Lôžko podľa vhodnosti kamennej krytiny pretrieme tenkou kontaktnou vrstvou (suspenziou z cementovej malty), platne uložíme do čerstvej vrstvy, vyrovnáme ich a priklepneme.

Pri cementových tenkovrstvových maltách pred kladením vyrovnáme podklad samonivelizačnou hmotou. Otvorené balkóny a terasy treba vyspádovať so sklonom aspoň 3° smerom k okraju balkóna. Na zlepšenie priľnavosti lepidla môžeme podklad napenetrovať podľa odporúčaní výrobcu lepidla. Tenkovrstvovú maltu rozmiešame podľa návodu na použitie a nanášame ju zubovou špachtľou v hrúbke 5 až 10 mm celoplošne – spravidla na podlahu, prípadne na dlažbu. Na vymedzenie vzájomných vzdialeností dlaždíc používame dištančné krížiky.

Lepidlá

Lepiacu maltu (lepidlo) vyberáme tak, aby sa hodila na ukladanie v exteriéri (mala by byť odolná proti mrazu). Treba rátať s tým, že dlažba vystavená slnečnému žiareniu má na povrchu teplotu aj 70 °C. S tým súvisí požiadavka na elasticitu lepiacej vrstvy, aby sa dlažba nepoškodila tepelnou dilatáciou. Úseky s dĺžkou 5 m by sme mali oddilatovať vkladaním dilatačných vložiek. Malty tvrdnú v chemickej reakcii s vodou (aj bez prístupu vzduchu).

Pružné tenkovrstvové malty obsahujú ako spojivo cement a disperzie na báze syntetických živíc. Plastové čiastočky pri vysychaní tuhnú. Čím viac ich malta obsahuje, tým tvárnejšia (flexibilnejšia) je stvrdnutá maltová vrstva. Plastový podiel zlepšuje okrem toho priľnavosť (adhéziu), takže takto možno s dostatočnou mierou bezpečnosti ukladať aj dlaždice z jemnej kameniny. Disperzné lepidlá nie sú vodotesné.

Polymérové lepidlá tvorí zmes zo syntetických živíc, minerálnych plnív a organických prísad. Pri chemickej reakcii táto zmes vytvrdne. Na báze epoxidových živíc stoja mrazuvzdorné, vodotesné, mechanicky a chemicky veľmi odolné lepidlá, ktoré sú vhodné len na tuhé podklady. Ak ich nanesieme celoplošne, nebudú prepúšťať vodnú paru. S tým treba rátať najmä pri nevetraných priestoroch s vysokou vlhkosťou vzduchu.

Lepidlá na báze polyuretánových živíc dosahujú veľkú pružnosť v porovnaní s tuhými epoxidovými živicami, takže ich možno naniesť aj na podklady, ktoré sa výraznejšie pretvárajú. Polymérové lepidlá patria k cenovo najdrahším.

Škárovanie

Šírka škár je zvyčajne 2 až 3 mm, pri veľkorozmerných platniach (od 30 × 30 cm) môže byť 5 až 10 mm. Škárovaciu maltu nanášame do úzkych škár a krytín s tesným povrchom pomocou stierky z tvrdej gumy. Pri dlaždiciach s drsným povrchom a v prípade širokých škár nanášame škárovacie materiály pomocou škárovacieho nástroja.

Na škárovanie sa používajú cementové škárovacie malty modifikované alebo nemodifikované plastmi (väčšinou už ako hotové materiály). Škárovaciu hmotu vyberáme do exteriéru. Ak je na báze epoxidových živíc, je odolná proti chemikáliám a vďaka dobrej priľnavosti na okrajoch škár dokonale uzatvára škáry proti kvapalinám. Okrajové škáry medzi podlahovou krytinou a soklovou dlaždicou treba uzavrieť elasticko-plastickými tesniacimi materiálmi do škár. Dlaždice po škárovaní očistíme vodou. Prípadný pretrvávajúci cementový povlak opatrne odstránime špeciálnym čistiacim prostriedkom alebo zriedenou kyselinou octovou.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: postup rekonštrukcia
Zdieľať článok

Diskusia