Omietka nie je len na parádu

Omietka nie je len na parádu

06. 07. 2009
Zdieľať

Vonkajšia omietka denne odoláva nepriazni počasia – od ostrých slnečných lúčov cez dážď, sneh a krupobitie až po silný nárazový vietor a tuhý mráz. Plní náročnú funkciu – chráni obalovú konštrukciu domu. Omietka je však dôležitá aj z estetického hľadiska – významne ovplyvňuje celkový charakter domu a jeho konečný vizuálny efekt.

Ako si vybrať

Omietky sú známe už zo staroveku. Odvtedy prešli dlhým vývojom a zdokonaľovaním. V súčasnosti nevídať často novostavby s dekoratívnymi prvkami na fasádach, skôr sa uprednostňujú plastické stvárnenia (ryhovaním alebo škrabaním). Dôraz sa kladie na vkusnú kombináciu farieb a zladenie detailov. Na trhu sú k dispozícii výrobky stavebnej chémie s množstvom farebných odtieňov vonkajších omietok. Pri ich výbere dbajte na farebné rozdiely medzi vzorkami v predajni a omietkou nanesenou na fasáde – môže byť totiž markantný rozdiel medzi malým rozmerom vzorky naneseným napríklad na papieri a tónom farebnosti na inom podklade a veľkej ploche. Nezabúdajte ani na svetlo a tiene dopadajúce na steny domu, ktoré zosvetľujú alebo tlmia farby. Podobne rozdielne vizuálne účinky majú aj rôzne druhy štruktúry povrchov. Ak sa chcete vyhnúť sklamaniu vo forme neželaného odtieňa fasády, nechajte si zhotoviť fotorealistickú predstavu v moderných štúdiách. Ešte jednoduchším variantom je zhotovenie vzorky s minimálnym rozmerom 1 × 1 m v rovnakej štruktúre, akú priložíte na stenu domu. Odporúča sa dbať aj na farebné zladenie domu s ostatným okolím, aby nepôsobil rušivo.


Omietka nie je len na parádu

205825
Daniel Veselský

Zloženie omietky

Omietka sa skladá zo spojiva, plniva, prísad a vody. Spojivá môžu byť minerálne (vápno, sadra, cement) alebo organické (živice a disperzie na báze plastov). Plnivá sú materiály, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú malty a omietky. Sú to piesky, kamenné drviny a múčky, perlitové hmoty a iné. Podľa druhu použitého spojiva sa rozlišujú omietky na vápenné, vápenno-cementové, vápenno-sadrové, cementové a sadrové. Podľa druhu použitého plniva sa rozlišujú omietky z kamenných drvín, s ľahčeným plnivom a textilné omietky. Nanášajú sa na rôzne podklady – od dreva cez murivo až po betón. Omietky skvalitňujú povrch konštrukčných prvkov, a to nielen z estetického hľadiska, ale aj z hľadiska tepelnej a zvukovej izolácie, difúznej schopnosti, vodoodpudivosti a dostatočnej pevnosti, čím prispievajú k dlhšej životnosti obalovej konštrukcie domu.


Omietka nie je len na parádu

205821

Podklad

Omietka sa musí prispôsobiť podkladu. Bez dôkladnej znalosti všetkých okolností nemožno zaručiť jej funkčnosť. Najprv si zistite materiálové zloženie a kvalitu podkladu vrátane detailov, ako sú stabilita tvaru, rovinnosť, homogénnosť, ložné škáry a podobne. Dôležitou podmienkou pred začatím prác na hrubej stavbe v exteriéri je ukončenie všetkých takzvaných mokrých procesov v interiéri. Špeciálnu pozornosť venujte prípadnej vlhkosti. Na základe týchto poznatkov možno zvoliť prísady, ktoré zlepšujú mnohé parametre omietky (vodotesnosť, rezistencia proti soli, tuhnutie, mrazuvzdornosť, spracovateľnosť, priľnavosť k povrchu, disperzia, poréznosť a iné). Treba zosúladiť vlastnosti podkladu a omietky. Pred začiatkom nanášania vonkajšej omietky musia byť vopred osadené háky a zdery odpadových rúr, príchytky požiarnych rebríkov, ako aj ukončené všetky konštrukčné práce na priečelí, balkónoch či lodžiách. Dodatočné zabezpečovanie takýchto úkonov by totiž mohlo omietku poškodiť a znehodnotiť.


Omietka nie je len na parádu

205822

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Vrstvy omietky

Omietku tvorí viac vrstiev maltoviny, ktorá sa nanáša na lícny povrch múrov a iných stavebných plôch. Skladá sa z postreku, jadra a štukovej vrstvy. Postrek je riedka malta, maximálne 5 mm hrubá, ktorá tvorí podklad pre jadro. Špecialisti upozorňujú na zvýšenú pozornosť pri jeho dozrievaní – na 1 mm hrúbky sa odporúča dozrievanie približne 24 hodín. Ak by postrek nebol dostatočne vyschnutý, oddelí sa od podkladu, čo neskôr môže spôsobiť vypadnutie menších častí alebo veľkých kusov z omietky.  Omietkové jadro sa skladá z jednej alebo viacerých vrstiev. Každá z nich môže byť maximálne 20 mm hrubá. Pri každej ďalšej aplikácii treba pamätať, že predchádzajúca vrstva musí byť dostatočne suchá a zdrsnená, až posledná je rovná a hladká. Na záver sa na vrstvy jadra nanesie 3 – 4 mm hrubá ostatná vrstva omietky, takzvaná štuková vrstva. Počas nanášania, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých vrstiev nesmie teplota vzduchu, podkladu a materiálu klesnúť pod +5 °C. Nanášať možno ručne alebo strojovo. Ručne sa omietka nahadzuje murárskou lyžicou a zahladí sa antikorovým hladidlom. Strojové spracovanie sa aplikuje omietacím strojom – materiál sa zväčša strieka v tvare húsenice.

Pred realizáciou ešte niekoľko užitočných rád: nasiakavé podklady vopred navlhčite, pretože príliš suchý podklad by spôsobil opadanie omietky. Pozor na opačný extrém – na mokrý podklad, ktorý spôsobuje stekanie nanesenej hmoty. V prípade veľkých nerovností ešte pred prvým postrekom podklad vystužte pletivom alebo sieťkou. Odporúčaný presah výstuže je minimálne 10 cm. Takto dosiahnete efektné vniknutie postreku do rôznych škár. Na väčšie diery použite výplň z kúskov stavebného materiálu (priveľké zoskupenie omietky by spôsobilo nerovnomerné vysychanie, ktoré následne môže zapríčiniť vznik trhlín a prasklín).
 

V súčasnosti sa hojne používajú tenkovrstvové omietky, ktoré sa nanášajú v hrúbkach 1 až 5 mm. Sú vysoko chemicky stále a dodávajú sa v bohatej farebnej palete.

Detail sokla

Na sokli sa odporúča použiť špeciálne silikátové omietky alebo omietky s obsahom vodného skla. Z prírodných materiálov sa na obklad soklov používajú pieskovce, bridlice, andezit, travertín, kamenivo, žula a iné. Efektné sú aj mozaikové omietky, ktoré sa skladajú z farebných kamienkov. Na vytvorenie kvalitného detailu sokla bez tepelného mosta potrebujete akostný izolačný materiál, ktorý musí disponovať takými vlastnosťami, ako sú pevnosť, minimálna nasiakavosť, účinná izolácia tepla a dobrá aplikácia. Nemenej dôležitý je i faktor nevzlínania vlhkosti a, samozrejme, nevyhnutnou podmienkou je aj dodržanie základných technologických postupov a návodov pri aplikácii.


Omietka nie je len na parádu

205823

Údržba omietky

Ak sa na vonkajšej omietke vyskytnú trhliny, niektoré jej časti sa vydúvajú alebo opadávajú, hovoríme o technických poruchách, ktoré treba promptne riešiť, aby časom neprerástli do väčších problémov. Rýchlo treba konať aj pri vzniku takzvaných hygienických porúch, ako sú vlhnutie omietky či vznik biologických infekcií. Plesne, huby, riasy, mach, rastlinstvo, hmyz a iné nežiaduce organizmy treba odstrániť najskôr mechanicky (oškrabaním a okefovaním), potom chemicky (nanesením špeciálnych dezinsekčných, fungicídnych a biocídnych prostriedkov, ktoré sa obvykle aplikujú za suchého počasia a nie za priameho slnečného žiarenia). Z bezpečnostných dôvodov je však pri použití týchto chemických látok dôležité dodržiavanie pokynov výrobcov, ktoré sú uvedené na obaloch a príbalových letákoch.

Článok bol uverejnený v publikáci Všetko o stavbe domu

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: omietky stavba
Zdieľať článok

Diskusia