Po čom kráčaš, človeče?

Dnes sú veľkým hitom veľkoplošné plávajúce podlahy. Popularitu si vyslúžili svojimi dobrými vlastnosťami a praktickosťou pri kladení aj používaní. Ak ste sa rozhodli pre plávajúcu podlahu do svojho bytu, pri výbere by ste mali brať do úvahy dve hľadiská – vlastnosti a vzhľad.

Triedy prezradia to podstatné

I keď sa drevené a laminátové veľkoplošné podlahy líšia skladbou a materiálmi, ich vlastnosti, ktoré určujú možnosti použitia a vhodnosť do rôznych typov priestorov, sa charakterizujú rovnakým spôsobom. Najdôležitejšími kritériami na ich posúdenie sú pri oboch trieda zaťaženia, trieda oteru a typ spoja.
Trieda zaťaženia charakterizuje skupinu vlastností, ktoré ovplyvňujú zaťažiteľnosť parkety. Označuje sa W spolu s číslom a aj zrozumiteľným piktogramom (domčekmi a panáčikmi).

Do bytov sú určené triedy zaťaženia 21, 22 a 23 (do priestorov s miernou, so strednou a silnou premávkou – intenzitou namáhania podlahy), pre verejné priestory 31, 32 a 33. Vyššie triedy zaťaženia sú vhodné do namáhanejších interiérov, parkety určené do verejných a administratívnych priestorov všeobecne znesú vyššie namáhanie. Trieda oteru sa určuje pomocou skúšky otočným kotúčom a charakterizuje odolnosť povrchu parkiet proti otieraniu, ktoré je spôsobené napríklad šúchaním nôh pri chôdzi. Označuje sa AC1 až AC5 (AC5 znamená najvyššiu odolnosť).

Veľkoplošné parkety sa spájajú pomocou pera a drážky (lepením) alebo tzv. klikovým spojom (drží bez lepidla, iba vďaka svojmu tvarovaniu). Klikové tvarové spoje sú tesné a nerozostúpia sa ani po čase. Praktické sú aj pri kladení. Ich názov charakterizuje typický zvuk – cvaknutie pri zapadnutí oboch častí spoja na správne miesto.

Tri vrstvy dreva

Drevo je prírodný materiál príjemný na dotyk aj pohľad. Rôzne druhy dreva majú pritom rôzne charakteristické črty – farebnosť, kresbu, tvrdosť, štruktúru… Masívne drevo však môže mať aj vlastnosti, ktoré nám na podlahe veľmi nevyhovujú – niektoré má tendenciu skrúcať sa, je náchylné na zmenu rozmerov pri zmene vlhkosti a pod. Okrem toho je kvalitné tvrdé drevo pomerne drahé. Práve preto, aby si drevená podlaha zachovala všetky dobré vlastnosti pôvodného prírodného materiálu a zároveň sa eliminovali všetky negatíva, vymysleli sa veľkoplošné plávajúce parkety. Dosky veľkoplošných drevených parkiet sa zlepujú z troch vrstiev, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Tým sa obmedzujú objemové aj tvarové zmeny spôsobené vlhkosťou vzduchu a teplotou.

Drevená parketa (s celkovou hrúbkou okolo 14 mm) sa štandardne skladá zo spodnej, tzv. protiťahovej vrstvy, nasleduje približne 8 mm hrubá stredná nosná vrstva a celkom navrchu nášľapná vrstva z tvrdej dreviny. Vďaka takejto skladbe sa zároveň zníži výsledná cena podlahy, pretože spodné vrstvy sú vždy z lacnejšieho mäkkého dreva a len vrchná, nášľapná vrstva parkety je z drahších a krajších kvalitných tvrdých drevín.
Pre vlastnosti parkety je rozhodujúca tvrdosť nášľapnej vrstvy, pretože ani odolný UV lak (s vysokou oderuvzdornosťou) nemôže odolávať pretláčaniu, ak je na mäkkej drevine. Za tvrdé sa považuje drevo z listnatých, ovocných a mnohých exotických stromov. Mäkké drevo (z ihličnatých stromov, jelše, lipy, topoľa a pod.) sa na výrobu nášľapnej vrstvy veľkoplošných podláh nepoužíva.
Nášľapná vrstva určuje aj vzhľad a farebnosť podlahy. Pri kvalitnejších parketách má hrúbku minimálne 4 mm, aby sa v prípade opotrebenia dala renovovať – zbrúsi sa približne 1 až 1,5 mm povrchu a parkety sa znova prelakujú.
Drevené parkety sa delia aj podľa vzhľadu nášľapnej vrstvy – podľa veľkosti lamiel a podielu jadra a beli. Najčastejšie sú jedno-, dvoj- a trojlamelové, podľa toho, koľko radov drevených lamiel je uložených vedľa seba na jednom parketovom dieli. Prirodzene, čím väčšie sú lamely, tým drahšia je podlaha.

Drevo s najrovnomernejšou farbou a štruktúrou je zo stredu kmeňa, pri okrajoch sa môžu vyskytnúť uzly alebo odchýlky farebnosti (mladé drevo, tzv. beľ, je svetlejšie). Podľa toho, z ktorej časti kmeňa sú lamely, môže byť podlaha úplne rovnorodá, môže obsahovať lamely rôznych odtieňov a prípadne aj uzly alebo iné anomálie, ktoré však neovplyvňujú kvalitu, ale len vzhľad podlahy (rozdiely vo farebnosti môžu byť viac či menej výrazné podľa druhu dreva a spôsobu výberu). Výber je v tomto prípade len otázkou vkusu a ceny sa pri parketách od jedného výrobcu líšia len minimálne.
Farebnosť nášľapnej vrstvy závisí najmä od druhu dreviny, ale možno ju ovplyvniť morením, lakmi či olejmi, ktoré ju modifikujú (napr. do bielej či červenej), vysokotepelnou úpravou (amber), po ktorej drevo stmavne, a pod.

Prejdite sa po papieri

Laminátové parkety najčastejšie napodobňujú vzhľad dreva, ale na rozdiel od drevenej, vlastnosti laminátovej podlahy s dekorom povrchu vôbec nesúvisia. Navrchu môže byť aj

obrázok rozsypaného hrachu, ale fyzikálne ani mechanické charakteristiky podlahy pritom s vlastnosťami hrachu nemajú nič spoločné. Pre vlastnosti laminátových podláh sú najdôležitejšie materiály použité v jednotlivých vrstvách ich konštrukcie a spôsob spájania. Nosnou vrstvou je najčastejšie drevovláknitá doska – pri odolnejších parketách (s vyššou triedou zaťaženia) je z hustejšej, a teda aj tvrdšej, ťažšej a menej nasiakavej dosky HDF, pri menej odolných z dosky MDF so strednou hustotou materiálu. Na povrchu nosnej dosky je vrstva laminovaného papiera, naspodku tzv. protiťahová vrstva (vyrovnáva ťah vrchnej vrstvy a väčšinou je tiež z laminátu). Do nosnej dosky je vyfrézovaný spoj. I keď vo všeobecnosti je najväčším nepriateľom laminátových podláh voda, spoj aj nosná doska niektorých typov parkiet sa môžu upraviť tak, aby odolávali vlhkosti a nenapúčali.
Vrchná vrstva sa obvykle skladá z jedného alebo niekoľkých papierov napustených špeciálnou živicou. Od hrúbky vrstvy laminovaného papiera závisí odolnosť podlahy proti pretlačeniu. Dekor podlahy a charakteristický lesk vzniknú tak, že na vrchný papier sa farbotlačou nanesie vzor a prekryje sa priehľadnou nášľapnou vrstvou (napr. nalisovaným povlakom z melamínovej živice). Od kvality nášľapnej vrstvy závisí odolnosť podlahy proti oteru, poškriabaniu, chemikáliám, žiaru a pod.
Okrem týchto základných vrstiev môžu mať laminátové podlahy aj ďalšie vylepšenia. Jedným z najnovších je izolácia proti kročajovému hluku (tlmí zvuk krokov), ktorá sa nachádza pod protiťahovou vrstvou a je súčasťou parkety (máva rôzne názvy, napr. SoundBlock, Silent Pro, Sound Protect a pod.).
Celková hrúbka laminátových parkiet sa pohybuje od 6 do 11 mm.

Nie je všetko drevo…

Existujú aj ďalšie veľkoplošné parkety, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako ako drevené, ale majú trochu odlišnú skladbu, a teda aj vlastnosti. Príčinou je korok ukrytý pod vrchnou drevenou dyhou.
Korok sa v skladbe veľkoplošných parkiet používa pre výborné tepelnoizolačné vlastnosti (parkety sú príjemne teplé na dotyk) a aj pre jeho pružnosť a tvarovú pamäť (po zaťažení a odľahčení sa povrch znova vráti do pôvodného stavu).

Typická skladba korkovej parkety vyzerá takto:

• 
  
  Vrchná vinylová vrstva. Je odolná proti poškriabaniu a má vysoké záťažové parametre.
  
  
• 
  
  Drevená dyha (približne 1 mm) určuje dekor.
  
  
• 
  
  Vrstva korku (približne 2 mm) zabezpečuje mäkkosť a pružnosť. Chôdza po takejto podlahe šetrí kĺby a na parketách neostávajú ani po veľkom zaťažení priehlbne.
  
  
• 
  
  Nosná doska z HDF. Do nej je vyfrézovaný tvarový spoj podobne ako pri laminátových podlahách.
  
  
• 
  
  Spodná korková vrstva hrubá približne 2 mm slúži ako tepelná a kročajová izolácia.

Stromy pod nohami

Keď sa rozhodnete pre druh veľkoplošných parkiet a vyberiete si typ, ktorý vyhovuje vašim požiadavkám na vlastnosti a kvalitu, ostáva už iba zvoliť si vhodný dekor, ktorý sa bude hodiť do interiéru. Ak vynecháme cenu, tento výber je najmä otázkou farebného ladenia a osobného vkusu.

Viac v galérii k článku.