Olej pod nohami

V posledných tridsiatich rokoch hromadnej socialistickej bytovej výstavby sa PVC podlahoviny používali vždy a všade, a to im (aj vzhľadom na kvalitu spomínanej socialistickej práce) na popularite priveľmi nepridalo. Jednoducho sa ľuďom „prejedli“. Z toho vyplynula aj dnešná averzia k týmto podlahovinám a až nezdravo vysoká túžba po drevených a laminátových parketách. A prirodzeným dôsledkom naplnenia tejto túžby bude zase túžba po čomsi inom v generácii detí vyrastajúcich na parketách. Takí už jednoducho my ľudia sme, a tejto našej vlastnosti vďačia za prácu módni návrhári, dizajnéri a všetci ostatní tvoriví ľudia, ktorí sa snažia vždy znova uspokojiť našu túžbu po zmene.

Na základe tejto krátkej filozofickej vsuvky by som si dovolila usúdiť, že pomaly dozrel čas na zmenu aj v podlahách. Navyše, dnešné módne trendy minimalizmu alebo návratov do „plastikových“ šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov v zariaďovaní domácností priveľmi neprajú romanticko-rustikálnemu vzhľadu dreva a siahajú po niečom omnoho technickejšom, farebnejšom a „modernejšom“ – medzi ideálne podlahoviny pre tieto štýly možno teda jednoznačne zaradiť práve PVC a linoleum.

Aj linoleum, aj jeho mladší plastový bratranec PVC majú svoje neodškriepiteľné kvality a prednosti, a ak sa používajú na vhodnom mieste a správnym spôsobom, môžu miestnosti dodať nanajvýš aktuálny vzhľad a zvláštny šarm, a zároveň slúžiť k spokojnosti užívateľov.

Linoleum znamená ľanový olej

Linoleum patrí medzi podlahovými krytinami ku klasike. Jeho názov u nás síce sprofanovala nekvalitná paneláková výstavba, avšak linoleum rozhodne nepatrí medzi nekvalitné či podradné materiály. Napríklad Walter Gropius a Mies van der Rohe používali tento materiál vo svojich budovách tým najexkluzívnejším spôsobom, v súlade so snahou dosiahnuť čistý kubický efekt miestností a čo najvýraznejšie vyznenie priestoru samého.

Aj pre dnešný interiérový minimalizmus (ktorý má s tvorbou spomínaných architektov v základných znakoch mnoho spoločné) a neofunkcionalistické trendy v architektúre je linoleum rovnako priliehavým materiálom. Sľubnú budúcnosť mu možno predpovedať nielen pre jeho všestrannosť a praktické funkčné vlastnosti (ako sú odolnosť a jednoduchá údržba), ale aj pre príjemný dotyk a širokú škálu farieb. Možnosťou kombinovať rôzne farby a jemné dezény takmer bez obmedzenia dáva architektom (a nielen im) úplnú slobodu tvorivosti. Dá sa povedať, že vzhľadom na svoje prednosti a prírodný pôvod patrí linoleum medzi cenovo výhodné podlahoviny (jeho ceny začínajú asi od 500 za m²) a z prírodných podláh je spolu s korkom najlacnejšie.

Výrobcovia linolea stavili na dnes populárnu ekologickú kartu. Samozrejme, nechcem tým povedať, že ekológia je záležitosťou módy, práve naopak, ekologické myslenie je v prípade premnoženého ľudstva otázkou života a smrti. Ekologickou podlahou síce nespasíte svet, ale aspoň prispejete svojou troškou do mlyna. Základnými surovinami na výrobu linolea sú ľanový olej (od neho je odvodený aj názov linolea), živica, korok, drevený a vápencový prášok, juta ako podklad a, samozrejme, aj farebné pigmenty. Tieto suroviny zaručujú linoleu elasticitu, výborné izolačné vlastnosti, odolnosť a dlhú životnosť. Hlavná zložka – ľanový olej, sa rozpúšťa s borovicovou živicou (kalafunou), ktorá má tiež funkciu spojiva. Drevitá múčka dodá linoleu „jadro“, korok je pružný a zaručuje tepelnú izoláciu. Vďaka svojej jemnej štruktúre je vápenec užitočnou zložkou všetkých hladkých podlahovín. Táto zmes sa nalisuje na podkladovú tkaninu (jutu), vysuší a vytvrdí. Rôzne druhy linolea sa líšia nielen farebnosťou, ale aj hrúbkou, povrchovou štruktúrou a zložením (a teda aj vlastnosťami). Napríklad linoleum s vysokým obsahom korkovej múčky je mimoriadne elastické, nekĺže a dobre tlmí nárazy, výborne tiež tepelne izoluje a tlmí zvuk krokov, a preto sa hodí najmä do spální a detských izieb.

Ľanový olej sa extrahuje zo semien ľanu. Kedysi sa používal na varenie, svietenie, a tiež v liečiteľstve, impregnovalo sa ním drevo aj lodné plachty, pretože vďaka nemu sa materiál stal vodoodpudivým a dobre odolával poveternostným vplyvom (ľanový olej sa aj dnes používa na výrobu náterových hmôt a je súčasťou olejov a voskov na úpravu drevených podláh). V roku 1863 Škót Frederic Walton objavil, že okysličením možno ľanový olej premeniť na viskózne spojivo, a už o dvadsať rokov neskôr sa začalo v Nemecku vyrábať linoleum.

Spôsob výroby sa od jeho vynálezu v podstate nezmenil (i keď v detailoch sa stále zdokonaľuje), a nezmenili sa ani dôvody úspechu linolea:

• vyrába sa z prírodných obnoviteľných surovín, a tým zodpovedá aj dnešným ekologickým požiadavkám. Odpad vznikajúci pri výrobe je recyklovaný, linoleum je biologicky odbúrateľné a po celý čas svojej životnosti neovplyvňuje negatívne životné prostredie;

• vyznačuje sa dlhou životnosťou a jednoduchou údržbou;

• odoláva nábytkovým kolieskam aj cigaretovým ohorkom, ťažko sa vznieti;

• odoláva bežným chemikáliám v domácnosti (neodporúča sa však, aby bolo po dlhší čas vystavené pôsobeniu alkálií);

• hodí sa aj na podlahové vykurovanie;

• je hygienické – jeho bakteriostatické vlastnosti bránia rozmnožovaniu mikroorganizmov. Ľahko sa udržuje bez prachu, a preto nespôsobuje problémy alergikom;

• je stálofarebné, teplé, pružné a dekoratívne.

Linoleum sa vyrába v celej škále veľmi príjemných farieb a je charakteristické jemným, väčšinou mramorovým vzorom na povrchu. Existujú aj jednofarebné linoleá, avšak mramorová alebo prskaná štruktúra zamaskujú nečistoty na podlahe. Linoleá rôznych dezénov a farieb možno kombinovať a vytvárať tak na podlahe vzor. Súčasťou ponuky výrobcov bývajú tiež rôzne bordúry a intarzie, vzory podľa vlastnej fantázie si však možno dať aj vyrezať (vodným lúčom, riadeným počítačom), pričom tvorivosti sa medze nekladú.

Jednotlivé kusy linolea sa zvárajú s pridaním zváracej pásky dodávanej vo farbách linolea, okraje miestností sa upravujú buď soklovou lištou, predtvarovaným fabiónovým soklom alebo zahnutím okrajov podľa špeciálnej rohovej podložky.

U nás možno kúpiť kvalitné linoleá rôznych značiek (napr. forbo – Marmoleum alebo Armstrong DLW – marmorette, linorette, uni walton… ), dodávajú sa vo forme pásov širokých 2 m alebo dlaždíc s rozmermi cca 50 x 50 cm.

Vinyl namiesto oleja

PVC (alebo podlahová krytina na báze polyvinylchloridu) je vlastne syntetickou napodobeninou praktického linolea (podobne ako sú laminátové parkety syntetickou napodobeninou príjemného dreva). Jeho podobnosť s originálom bola aj zrejmou príčinou osudovej zámeny mien, ktoré trpko poznačilo kariéru linolea nielen v našej krajine. Ich vlastnosti a vzhľad sú veľmi podobné, farebnosť PVC však býva väčšinou na prvý pohľad „syntetickejšia“ a vzory výraznejšie.

PVC sa vyrába v podstate v dvoch základných typoch:

• homogénne, ktoré je v celej svojej hrúbke z jedného materiálu. Bývajú o niečo drahšie (cca od 280 Sk/m², kvalitné homogénne PVC môže stáť až 800 Sk/m²) pretože ani opotrebovanie povrchu nemá za následok viditeľné zmenu podlahy a

• heterogénne, ktoré sa skladajú z dvoch alebo viacerých vrstiev, ktoré sa od seba líšia zložením a vlastnosťami (ich cena sa pohybuje okolo 120 až 250 Sk/m² podľa hrúbky a kvality). Vrchná vrstva býva často transparentná, tvrdá a odolná proti oteru, stredná dekoratívna a podkladová spevňujúca.

Antistatické (elektrostaticky vodivé) PVC bývajú homogénne a majú schopnosť odvádzať elektrostatickáý náboj, ktorý vzniká pri prevádzke napr. v operačných sálach alebo laboratóriách, čím okrem iného chránia drahé prístroje pred poškodením (poznať ich podľa zvláštnej štruktúry uzatvorených vlasovitých útvarov).

Ďalším materiálom na výrobu podobných podlahovín je syntetický kaučuk. Používajú sa na špeciálne činnosti, pretože ich prednosťou sú mimoriadna odolnosť proti opotrebovaniu a chemikáliám (a teda aj dlhá životnosť), mäkkosť (a teda aj nízky kročajový hluk), trvalá elasticita a rozmerová stálosť. Tieto podlahy sú tiež nenáročné na údržbu a nekĺzavé, ich cena je však vyššia (cca od 780 Sk/m²).

54293

Položenie a údržba

Pre linoleum aj PVC je ako pre všetky tenkovrstvové podlahoviny najdôležitejší suchý, pevný, rovný, čistý a bezprašný podklad, pretože pod tenkou vrstvou krytiny sa vyrysuje každá smietka a každý hrbolček (logické teda je, že ho nemožno položiť na starú podlahovú krytinu). Najvhodnejší je vyzretý a pevný betónový podklad, vyrovnaný samonivelizačnou stierkou alebo vrstvou MDF, cementových alebo sadrovláknitých dosiek. Krytina sa lepí na podklad celoplošne a v miestach spojov zvára (zvar nie je podmienkou pri presnom narezaní okrajov).

Linoleum sa odporúča čistiť prevažne nasucho, pretože prach a voľné čiastočky sa zamokra na linoleum lepia, a preto je suché čistenie omnoho účinnejšie ako mokré. Denne treba odstraňovať iba prach a škvrny, podlaha sa po odstránení prachu podľa potreby ešte vytiera vlhkou handrou a leští, čím získa hodvábny lesk. Na čistenie sa odporúča použiť špeciálne prípravky, ktoré na povrchu zároveň vytvoria ochranný film. Rozhodne nepoužívajte alkalické (mydlové) čističe, ktoré povrch linolea poškodzujú.

PVC je na údržbu a čistenie rovnako nenáročné, je však menej citlivé na vplyv chemikálií ako jeho prírodný predchodca. Stačí vám pri ňom vedro teplej vody a bežný saponát, z času na čas je dobré PVC preleštiť, pričom platí, že čím poréznejší povrch, tým dôkladnejšie ho treba ošetrovať a napúšťať, aby sa nezaniesol. Pretože spôsob údržby závisí od povrchovej vrstvy krytiny, treba sa naň pri kúpe konkrétnej krytiny informovať. Kvalitné PVC znesie aj naozaj macošské zaobchádzanie. Dá sa povedať, že je to podlaha, ktorá najviac vydrží a najmenej vyžaduje. Najcitlivejšie je na organické rozpúšťadlá a farbivá, a povestné sú stopy po kontakte s tmavou gumou (napr. na podrážkach alebo nábytkových kolieskach).

Linoleum aj PVC sa označujú zrozumiteľnými piktogramami podľa druhu priestoru (domček, admin. budova a továreň), do ktorého sú určené, a prípustného stupňa zaťaženia (jeden až štyria panáčikovia) spolu s číselným označením (od 21 až po 43), podobne, ako sme si už zvykli napríklad pri laminátových podlahách. Od podmienok pri používaní závisí aj vhodná hrúbka materiálu – napr. do domácností a málo namáhaných priestorov sa odporúča linoleum hrúbky 2 mm, stredne zaťažené plochy vyžadujú hrúbku 2,5 mm a pre silne namáhané miestnosti (napr. vlaky a autobusy) je potrebná hrúbky až 3 mm. Niektoré typy linolea dosahujú hrúbku až 4 mm.

Pri výbere celoplošnej podlahoviny (či už PVC alebo linolea) sa nikdy neobmedzujte iba na baly vystavené v predajni, pretože predstavujú iba malý zlomok z ponúkaných vzorov a farieb. Tieto krytiny si možno vybrať zo vzorkovníc jednotlivých výrobcov a objednať (dodacie lehoty sa pohybujú okolo 2 až 3 týždňov).