Recyklační materialisti

Recyklační materialisti

17. 04. 2012
Zdieľať

Súčasné stavebníctvo sa nemôže sťažovať na nedostatok materiálov určených na stavbu nosných a výplňových konštrukcií, na vyhotovenie obvodových plášťov, izolácií, fasád či na položenie strešnej krytiny a iné zveľaďovanie stavebných objektov.

Aj ten, kto sa ako-tak vyzná v „stavarine“, má čo robiť, aby si vybral spomedzi viac ako 50-tisíc rôznych druhov materiálov, ktoré by mali prospieť nielen stavbe, ale aj jej budúcim užívateľom. Väčšina výrobcov sa oháňa certifikátmi na všeličo, sľubuje a láka koeficientmi, v ktorých vyniknú práve ich materiály od výmyslu posledných, ale aj tradícii podobných technológií. Tie sa snažia vyhovieť momentálne módnym, a teda žiadaným vlastnostiam, na ktoré sa pod vplyvom reklamy, médií a niekedy aj učených spolkov sústredí nemalá časť stavebníkov. Vybrať si nie je hračka. Ak sa však budete rozhodovať z pohľadu stavebno-ekologického, potom nezabudnite na to, že aj stavebné materiály majú svoj životný cyklus a v každej jeho fáze – počnúc ťažbou surovín, dopravou, technológiou stavania, údržbou a samotnou existenciou v objekte až po odstránenie opotrebovanej budovy či časti konštrukcie – sa podpisujú na životnom prostredí.

Skutočne ekologické materiály vyrobili, dopravili a zabudovali pri čo najnižšej spotrebe energie, v ideálnom prípade ich získali z miestnych obnoviteľných zdrojov alebo za svoj pôvod vďačia recyklácii a po dožití sa samé stanú predmetom predurčeným na ďalšiu recykláciu. Možno raz budeme hovoriť o prirodzenom kolobehu stavebných látok v prírode, pardon – na stavbe. Ak sa stavebný materiál po dožití nestane iba obyčajným stavebným či demolačným odpadom, ale látkou, ktorú možno opäť priamo použiť (drevo, kameň) alebo pretvoriť do nového produktu (sklo, papier, kov) či uplatniť na inom poli pôsobnosti (tetrapakové obaly, PET fľaše, podvaly…), ba dokonca bez ujmy na prírodnom prostredí použiť ako náhradnú surovinu (plast, drvený betón), tak potom môžeme materiálu pripísať vzácnu vlastnosť – recyklovateľnosť. Vydali sme sa teda po ekologickej stope stavebných materiálov dostupných v našich zemepisných šírkach, ktorých výrobcovia veria v silu recyklácie.

Ekologicky si možno vybrať z materiálov z prírodných surovinových zdrojov:
• z miestnych surovín (vápenec, hlina, štrk, lomový kameň…)
• rastlinného pôvodu (drevo, ľan, konope, slama, trstina…)
z materiálov, ktoré za svoj pôvod vďačia recyklácii:
• komunálneho odpadu
• odpadu z iných odvetví
• stavebných surovín a materiálov

Sedem príkladov za všetky súčasné i budúce recyklácie odpadu na stavebný materiál

1. Dopite a dojedzte
Nekonvenčnou alternatívou k známym drevotrieskovým, cementotrieskovým či sadrokartónovým doskám a zaujímavým využitím pri stratenom debnení sú dosky Tetra K s mernou hmotnosťou okolo 850 kg/m3. Pred desiatimi rokmi prišli aj u nás na nápad recyklovať kompozitné nápojové obaly už notoricky známeho tetrapaku. Tetrapak, pôvodne zlisovaný z papiera, polyetylénu a hliníkovej fólie, sa recykluje dôkladným mletím a opätovným spojením bez pridania lepidiel, ale pod tlakom a pri vysokej teplote. Takto z neho vzniká ľahký, ale húževnatý stavebný materiál – doska, ktorej povrch sa ďalej upravuje kartónovým papierom. Výrobca ubezpečuje, že okrem bežných náterov možno na povrch dosiek nanášať aj fasádne úpravy. Panely a dosky sú čiastočne odolné proti vode; vyššej nasiakavosti, najmä na rezných hranách, možno zabrániť použitím vodoodolného náteru. Za jeden štvorcový meter takejto dosky zaplatíte približne jedno euro. Osvedčili sa aj pri stavbe a rekonštrukciách rodinných domov. Tieto dosky sú u nás jediným spôsobom recyklácie a druhotného využitia tetrapakových či iných vrstvených kartónových obalov, s ktorými si príroda bez ľudskej pomoci neporadí; a najmä nie pri 8-tisíc tonách, ktoré sa ročne vyplavia na náš trh.


Recyklační materialisti

1093234
KURUC Company

2. Celulóza na stavbe
Tepelnú izoláciu z drevných vlákien, ktorá vznikla recykláciou novinového papiera, možno po dožití stavby biologicky odbúrať. Podstatu izolácie tvoria drevné vlákna impregnované proti horeniu, škodcom a plesniam. Tepelne či akusticky ňou možno už od roku 1991 izolovať stropy nevykurovaných pivníc, podlahy nad zeminou, steny medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom (UN ≤ 0,3), zatepliť strechu alebo najvyšší strop (UN ≤ 0,15) a aj vonkajšie steny (UN ≤ 0,25). Izolácia sa vyznačuje nízkym difúznym odporom, a tak sa uplatní aj pri konštrukciách s difúzne otvorenou skladbou. Pre izoláciu zhotovenú z voľne neviazaných celulózových vlákien udáva výrobca tepelnú vodivosť λ ≤ 0,040 (laboratórna hodnota λ = 0,035), má aj vysokú hodnotu mernej tepelnej kapacity – 1 907 J/kg, vďaka čomu celulózová izolácia vylepšuje vlhkostný a tepelno-akumulačný režim v dome.


Recyklační materialisti

1093263
Ciur a.s.

Keď sa hovorí o sivej energii
Máme na mysli viazanú primárnu energiu (PEI), ktorá sa udáva v MJ. Tá v sebe zahŕňa množstvo spotrebovanej primárnej energie v danom materiáli. Ide o energiu vynaloženú na získanie suroviny, výrobu a dopravu materiálu. Jeden MJ zodpovedá v prepočte asi 0,27 KWh. (www.createrra.sk)

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

3. Aj keď kritizovaný – do istej miery recyklovateľný
Penovému polystyrénu (PPS), v súčasnosti takému populárnemu, ťažko môžu konkurovať v rozsahu použitia iné príbuzné materiály. Všetci „zeleno zmýšľajúci“ však kritizujú penový polystyrén za jeho neschopnosť vrátiť sa do prírodného cyklu. Ku cti výrobcov recyklovaných stavebných materiálov možno pripísať skutočnosť, že mechanickou recykláciou sa polystyrén rozdrvený na čiastočky, ale s odlišnými vlastnosťami ako mal pôvodný penový polystyrén, môže vrátiť na stavbu. Šancu na druhý životný cyklus má buď zmiešaný s inými stavebnými materiálmi do podoby ľahčeného polystyrénbetónu, alebo zakomponovaný do izolačných omietok či mált.

4. Betónové a inak ochutené chrumky
Našiel sa aj výrobca, pre ktorého je efektívna recyklácia stavebného a demolačného odpadu. Okrem drvenia a triedenia stavebného odpadu priamo u zákazníka mobilnou drviacou jednotkou dokážu v Nových Zámkoch zabezpečiť aj skladovanie a triedenie stavebného odpadu podľa druhu materiálu (betóny, železobetóny, tehly, strešné krytiny, asfaltové sute a kamene). Z takto spracovaného a roztriedeného odpadu vzniká recyklovaný stavebný materiál určený na ďalšie použitie – porovnateľné s využitím štrku či makadamu, ale za nižšiu cenu. Drvením stavebných odpadov možno získať recyklovaný materiál vhodný na výstavbu spevnených plôch, ciest, chodníkov, parkovísk, podkladov a zásypov. Vhodnou kombináciou jednotlivých frakcií sa dosahuje vysoká úroveň zhutnenia.


Recyklační materialisti

1093235
Prospect

5. Betónová etuda na drevenú nôtu
Aj betónovým zmesiam sa neraz ujde trochu recyklátu. Aby bol betón vyľahčený a vylepšil si tepelnotechnické vlastnosti, tak ho ešte počas výroby prikŕmia tehlovou drvinou alebo recyklovaným polystyrénom. Menej ohľaduplná k životnému prostrediu je doprava jednotlivých zložiek do výroby.
„Zelenší“ prístup spočíva vo využití drevného odpadu – odrezkov z dreva, ktoré výrobcovia pretvoria na drevné štiepky a potom k nim v desaťpercentnom podiele primiešajú cement, vodu a minerálne látky. Materiál, ktorý takto vznikne s minimálnymi energetickými vstupmi, je navyše aj recyklovateľný. V podobe strateného debnenia skompletizovaného zo štiepkocementových dosiek alebo tvaroviek slúži najmä na stavbu rodinných domov. K procesu murovania však patrí aj aplikácia tepelnej izolácie z polystyrénu a zálievka dutín výplňovým betónom, ktorého použitie, doprava a výroba nie sú až také ekologické.

6. Ďalšia fľaša v múre
Ešte stále platí, že zberom fliaš a iného skleneného odpadu sa dá získať hodnotná surovina, ktorá poslúži na výrobu sklenených extrudovaných granulátov. Tými sa vyľahčujú maltové a omietkové zmesi alebo sa granulát lisuje na dosky. Vláknité tepelné izolácie – sklenú vlnu so značným podielom recyklátov vyrábajú podľa európskych noriem: roztavia pri 1 400 °C a potom z horúcej látky doslova naťahajú vlákna odolné proti starnutiu. Výsledné produkty možno opakovane použiť a neskôr ľahko recyklovať. Celosvetová snaha o znižovanie emisií CO2 význam kvalitnej a ekologickej izolácie znásobila.


Odpadové sklo z priemyslu a domácností poslúži na výrobu sklenej vlny. Tá pozostáva približne z 80 % recyklovaného skla, do ktorého sa počas výroby primieša kremičitý piesok, uhličitan sodný a vápenec. „Z 1 m3 suroviny sa vyrobí 150 m3 sklenej vlny. Pri výrobe 1 tony sklenenej vaty vznikne asi 0,8 t CO2. Ročne možno týmto objemom izolácie ušetriť v budovách až 6 ton CO2. Za predpokladu, že budova má životnosť 50 rokov, môžeme takto ušetriť až 300 ton CO2. A to je až 375-krát, viac ako sa vyprodukuje pri výrobe,“ uvádza výrobca.

Odpadové sklo z priemyslu a domácností poslúži na výrobu sklenej vlny. Tá pozostáva približne z 80 % recyklovaného skla, do ktorého sa počas výroby primieša kremičitý piesok, uhličitan sodný a vápenec. „Z 1 m3 suroviny sa vyrobí 150 m3 sklenej vlny. Pri výrobe 1 tony sklenenej vaty vznikne asi 0,8 t CO2. Ročne možno týmto objemom izolácie ušetriť v budovách až 6 ton CO2. Za predpokladu, že budova má životnosť 50 rokov, môžeme takto ušetriť až 300 ton CO2. A to je až 375-krát, viac ako sa vyprodukuje pri výrobe,“ uvádza výrobca.
Isover

7. Environmentálne prefabrikovaný
Z recyklovaných plastov sa už niekoľko rokov vyrábajú zavlažovacie rúrky, kryty na elektroprístroje, zo zmesí plastov zas melioračné potrubia alebo stratené debnenia železobetónových monolitických stropných panelov. V jednom prípade novšieho typu stropného prefabrikovaného dielu, ktorý výrobcovia vyľahčili vložkami z recyklovaného plastu, vzniknú takto štvorkomôrkové stropné panely. Výstuž i tvar majú, samozrejme, navrhnutý podľa statického výpočtu a environmentálnych požiadaviek. Škrupinové inštalačné vložky z recyklovaného plastu sa po 30 minútach tuhnutia betónovej zmesi ukladajú na spodnú časť panelu. Po osadení hornej výstuže ostanú plastové vložky v úlohe strateného debnenia, nad ktorým sa panel dobetónuje.


Recyklační materialisti

1093233
prof. Ing. Petr Hájek

Opýtali sme sa ekologicky zmýšľajúceho architekta Bjorna Kierulfa

Myslíte si, že je reálna budúcnosť ekologickej architektúry a stavebníctva, ktorá spočíva v hľadaní technologických postupov na recyklovanie už použitých materiálov?
Myslím si, že nie je iná cesta. Možno to ešte nie je všeobecným trendom, ale napríklad hlinené omietky už zažívajú nevídanú renesanciu. Dnes sme nútení znížiť emisie CO2 a v budúcnosti budeme nútení nielen prihliadať, ale prísne kontrolovať kolobeh materiálov a ich použitie. Ak môžem poradiť, ako sa ekologicky správať v stavebníctve už dnes, tak potom:
• skúste nebúrať, ale radšej rekonštruovať,
• snažte sa znižovať energetickú náročnosť najlepšie až na úroveň pasívneho štandardu,
• zabudujte materiály tak, aby sa neskôr dali od seba oddeliť, rozobrať,
• používajte podľa možnosti recyklovateľné materiály alebo také, ktoré možno znovu použiť, alebo vrátiť do prírody – napríklad kompostovaním (pozor na rôzne prísady!).
Budete odmenení nielen dobrým pocitom, ale aj vysokým komfortom a zdravou interiérovou klímou.

Je možné nejakým spôsobom porovnať využitie prírodných materiálov – drevo, slama, hlina, konope, vlna – a využívanie recyklovaných materiálov pri stavbe rodinných a obytných domov?
Prírodné materiály na stavbu a izoláciu stavieb sa dajú použiť všade tam, kde nie sú ohrozené vlhkosťou. Každý materiál má svoje výhody: napríklad vlna dobre reguluje vlhkosť v interiéri. V rámci spolupráce iEPD (Inštitút pre energeticky pasívne domy) a ArTUR (Občianske združenie Architektúry pre trvalo udržateľný rozvoj) sme vypracovali brožúru, v ktorej sa porovnávajú rôzne izolácie z hľadiska zabudovanej primárnej energie, emisie CO2 a zasírenia okolia. Tieto parametre som zapracoval aj do tabuľky na výpočet spomínaných hodnôt pre celé stavby. Tabuľku si možno zdarma stiahnúť na www.createrra.sk.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: materiály recyklácia
Zdieľať článok

Diskusia