Sanácia vlhkého muriva

Poruchy stavby môžu mať rozličný charakter a prejavujú sa rôznymi spôsobmi. Veľmi často ide o poruchy zapríčinené vlhkosťou. Stavebný materiál obsahuje vo svojej štruktúre určité množstvo vody, ktoré závisí od jeho druhu, vlastností, pórovitosti a nasiakavosti. Vznik vlhkosti je podmienený vplyvom vonkajších a vnútorných činiteľov, ako sú klimatické vplyvy, vlhkosť vzduchu, zmena teploty či objemové zmeny. Spoľahlivosť muriva závisí práve od vzájomnej interakcie medzi vonkajšími vplyvmi a schopnosťou konštrukcie týmto vplyvom odolávať.

Príčiny vzniku vlhkosti

Murovaná konštrukcia každej novostavby obsahuje vodu, ktorá je pri výstavbe budovy nevyhnutná. Po niekoľkých rokoch sa stavebný materiál postupne vysušuje do tzv. rovnovážnej vlhkosti. Počas prevádzky však na murivo pôsobia rozličné faktory z vonkajšieho prostredia a stavba je vystavená nepriaznivým a premenlivým poveternostným podmienkam. Ku kritickej vlhkosti dochádza po prekročení medznej hodnoty. Voda vniká do muriva v rozličných formách.

Do obvodových konštrukcií budov preniká zrážková voda (dážď, topiaci sa sneh), na základy a na konštrukcie pod zemským povrchom zasa nepriaznivo pôsobí podpovrchová a podzemná voda. Táto môže v niektorých prípadoch pôsobiť tiež ako tlaková – vzlínajúca vlhkosť preniká do pórov materiálu a ten sa premáča. Na vlhkosť v obytných priestoroch pôsobí vlhkosť vzduchu, s čím súvisí kondenzácia vodných pár. Dôsledkom rozdielnej vlhkosti v jednotlivých miestnostiach budovy je tzv. prevádzková vlhkosť, ktorú ovplyvňuje aj činnosť človeka (sprchovanie, varenie, pranie, sauna). Každá negatívne pôsobiaca voda sa po určitom čase začne prejavovať najskôr vizuálne a potom aj v podobe závažnejších porúch.

Poruchy vznikajúce pôsobením vody a vlhkosti

Pôsobením vody na stavebné materiály sa mení ich štruktúra a vlastnosti. Dôsledkom vlhkosti sú poruchy, pri ktorých môže dôjsť k čiastočnej alebo úplnej strate funkčnosti muriva, vznikajú estetické nedostatky a poruchy ohrozujúce bezpečnosť užívateľov. Voda môže nepriaznivo pôsobiť aj na tepelnoizolačné materiály, ktoré tak strácajú svoju funkciu.

Medzi najčastejšie estetické nedostatky patria vlhkostné mapy na vonkajších aj vnútorných omietkach, škvrny, stmavnutie omietky a jej následné opadávanie. Poruchy ohrozujúce bezpečnosť človeka sa prejavujú v interiéri vo forme plesní na stenách a nábytku. Okrem plesní vznikajú baktérie, sinice, huby, riasy a iné bakteriálne organizmy. Na základe tejto skutočnosti nadmerná vlhkosť nepriaznivo pôsobí na zdravie človeka, pretože voda prenikajúca do stavebného materiálu, či už z podložia, alebo atmosféry, je nosičom agresívnych látok. Vedie to k poruchám dýchacích ciest, ku kožným ochoreniam a iným zdravotným problémom. Všetky tieto nedostatky sa musia čím skôr odstrániť alebo aspoň čiastočne eliminovať.

Sanácia vlhkého muriva v obytných priestoroch

Vzniknuté poruchy nás upozorňujú na nutnosť sanácie. Aby bolo sanačné opatrenie účinné, pred vypracovaním vhodného návrhu sanácie musíme dokonale poznať príčiny vzniku porúch, mieru porušenia a zistiť skutočný stav muriva. S touto problematikou úzko súvisí dokonalý prieskum vlhkosti, na základe ktorého sa rozhodne o ďalšom postupe. Proces rozhodovania je ovplyvnený viacerými kritériami (vlastnosti materiálov, posúdenie spoľahlivosti), na základe ktorých treba zvoliť optimálne riešenie. Staviteľ musí mať veľmi dobrý prehľad v danej problematike. Výsledky prieskumu budú východiskom pri voľbe vhodného sanačného opatrenia. Voľba sanácie závisí aj od vynaložených finančných nákladov. Často sa snažíme šetriť na nesprávnom mieste a rozhodneme sa pre najlacnejšie riešenie, ktoré však nemusí byť správne. Návrh sanácie by mal zohľadňovať konkrétne podmienky prostredia, požiadavky na využitie priestoru a technické možnosti.

Sanačné metódy

Sanačné metódy poznáme dvojaké: priame a nepriame. Priamymi metódami sa zamedzuje prístupu vody do muriva (napr. hydroizolačné prvky, injektáž, tesniace materiály, vzduchoizolačné vrstvy, úpravy povrchu a iné). Nepriamymi metódami sa odvádza nežiaduca voda a vlhkosť z muriva (napr. odvodnenie prostredia, úprava terénu – drenáž, hydroizolačné clony okolo stavby, úprava parametrov vlhkosti a teploty v interiéri, výmena vzduchu, vysušovanie konštrukcie zvýšením teploty).

Priame sanačné metódy

Medzi priame sanačné metódy patria mechanické metódy, ktoré predstavujú vkladanie hydroizolácie na vopred určené miesto v murive. Hydroizolácia zabraňuje prenikaniu vlhkosti do muriva. Najčastejšími spôsobmi sú podrezávanie a podsekávanie. Pri metóde podrezávania sa hydroizolácia vkladá do prerezanej vodorovnej škáry muriva. Účinnosť závisí od kvality použitého hydroizolačného materiálu. Najviac sa používajú asfaltové pásy, PVC pásy a fólie. Zabudovaný materiál musí presahovať minimálne 50 mm. Nevýhodou tejto metódy je veľká prácnosť, vysoká prašnosť a narušenie konštrukcie zo statického hľadiska.

Podrezávanie sa môže vykonávať ručne pri homogénnom murive a reťazovou pílou či lanovou pílou pri zmiešanom murive. Pri metóde podsekávania, ktorá je vhodná pre menšie stavby, sa škára po vložení izolácie vyklinuje a domuruje. Používajú sa asfaltové pásy, ktoré musia presahovať minimálne 100 mm. Podrezávanie i podsekávanie sa musí realizovať postupne po jednom bežnom metri, aby nebola vo veľkej miere narušená statika konštrukcie.

Menej používanou mechanickou metódou je vkladanie oceľových plechov špeciálnymi strojmi do škáry homogénneho muriva. Táto metóda je rýchla a minimálne znečisťuje okolie. Takzvané vzduchové metódy spočívajú vo vytvorení vzduchových kanálov, ktorými cirkuluje vzduch odvádzajúci vlhkosť z konštrukcie do ovzdušia, pričom možno použiť aj ventilátor. Výhodou sú nízke náklady, no v porovnaní s ostatnými metódami je účinnosť nižšia.

Injektáž, čiže napúšťanie chemickej zmesi do vyvŕtaných otvorov v murive, patrí medzi chemické metódy. Injektovaním sa utesňuje materiál muriva. Používajú sa cementové suspenzie, silikátové roztoky, polyuretány a iné zmesi. Niekedy sú podmienky sanácie príliš komplikované a sú možné len obmedzené stavebné zásahy. Vtedy sa dá využiť elektroosmóza, ktorej princípom je zrážanie vlhkosti do určitých miest smerom do zeme. Táto metóda je veľmi účinná, no náklady na jej realizáciu sú pomerne vysoké. Základným a z ekonomického hľadiska veľmi výhodným sanačným opatrením je sanácia povrchu muriva. Na úpravu povrchu muriva sa používajú sanačné omietky, malty a tesniace nátery.

Postup nanášania odvlhčovacej sanačnej omietky
180660		180661
Odstraňovanie starej omietky.		Vyškrabávanie spár do hĺbky 1 až 2 cm.
180662		180663
Očistenie a navlhčenie podkladu.		Špric sa aplikuje celoplošne v hrúbke 5 mm.
180664		180665
Pred ďalším krokom treba stenu intenzívne navlhčiť.		Nanášanie jadrovej omietky.
180666		180667
Jadrová omietka sa sťahuje latou, pričom povrch sa necháva hrubý.		Zdrsnenie povrchu.
180668		180669
Vrchná sanačná omietka sa nanáša v hrúbke 2 mm.		Omietka sa upraví filcovým alebo molitanovým hladidlom.

Nepriame sanačné metódy

Všetky priame sanačné metódy sú často dopĺňané nepriamymi metódami, ktoré znižujú namáhanie konštrukcií. Medzi nepriame sanačné metódy patrí úprava terénu, ktorej úlohou je odviesť vlhkosť z okolia stavby (vyspádovaním terénu, odvedením povrchovej vody žľabom, odvedením dažďovej vody zo striech, dôkladným zhotovením dlažby alebo trávnika či zvýšením prahov pred vstupom do budovy). Na zníženie hladiny podzemnej vody sa vykonáva odvodnenie pomocou drenážneho systému, čo je ďalšia nepriama metóda sanácie. Drenáž sa navrhuje v sklone 0,5 percenta pod úrovňou podlahy suterénu a voda z drenáže sa odvádza do recipientu, kanalizácie alebo studne.

Sanáciu vlhkosti muriva urýchľuje aj vysušovanie konštrukcií. Pri prirodzenom vysušovaní sa nadzemná časť stavby vysušuje vetraním a podzemné priestory zasa prúdiacim vzduchom. Rýchlejšie a účinnejšie je nútené vysušovanie, pri ktorom sa využíva ústredné kúrenie, teplovzdušný agregát, sálavé panely alebo žiariace prístroje zvyšujúce teplotu konštrukcie až na 50 ºC. Teplý a vlhký vzduch sa potom odvádzajú pod stropom. Ak sa v suteréne vyskytuje veľa podzemnej vody, pred vysušovaním sa musí odčerpať.

Predchádzanie vzniku vlhkosti muriva

Na skutočnosť, že stavba bude v budúcnosti vystavená agresívnemu pôsobeniu vody, musí projektant myslieť už v štádiu predprojektovej prípravy. Ešte pred realizáciou stavby musí navrhnúť vhodné opatrenia, ktoré zabránia vnikaniu vody do murovaných konštrukcií a pomocou ktorých sa predíde vzniku porúch v dôsledku vlhkosti. Najčastejšie sa vyskytujúce problémy vznikajú pri nedodržaní technologického postupu výstavby alebo v dôsledku nesprávne navrhnutej izolácie. Mnohé nepríjemnosti vznikajú aj pri rekonštrukciách a úpravách konštrukcií. Počas prevádzky budovy je vznik porúch podmienený nedostatočnou údržbou. Na zabezpečenie optimálnej vlhkosti by sme mali dodržiavať teplotu v závislosti od účelu miestnosti, vlhkosť vzduchu a obsah pary vo vzduchu. Kvalita vzduchu vo veľkej miere závisí od vetrania, ktoré zaisťuje jeho pravidelnú výmenu.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.