Využite podkrovný priestor!

Ak chceme maximálne využiť úžitkovú, t. j. podlahovú plochu podkrovného podlažia, musíme okrem optimálnej dispozície podkrovného priestoru brať do úvahy výšku nadmurovky alebo podchodnú či svetlú výšku podlažia a sklon strešných rovín, teda prihliadať na existenciu tretieho rozmeru – výšky miestnosti, ktorá nad daným pôdorysom vytvára obstavaný priestor.

34361

Optimálne plochy obytných miestností v podkroví norma neurčuje. Odvíjajú sa od odporúčaných plôch miestností s rovným podhľadom a vyplývajú z pravidla, že do úžitkovej, t. j. podlahovej plochy v podkroví sa započítava len plocha na obvode dispozície, nad ktorou je svetlá výška aspoň 1 300 mm. Takisto požadované svetlé výšky 2 600 mm, 2 500 mm a 2 300 mm musia byť v podkroví aspoň nad polovicou pôdorysnej plochy. Na základe toho možno podlahovú plochu obytných miestnosti so šikmým podhľadom určiť takto: obytná miestnosť, ktorej pri rovnom podhľade stačí podlahová plocha 8 m², by mala mať pri šikmom podhľade určitú rezervu – aspoň 10 m² –, pretože v mieste skosenia nemožno danú miestnosť využiť tak, ako keby mala rovný podhľad. Miestnosť s rovným podhľadom a podlahovou plochou 12 m² je pri šikmom podhľade lepšie zväčšiť na 15 m² a miestnosť, ktorá má pri rovnom pohľade podlahovú plochu 18 m², treba v prípade podkrovia zväčšiť na 22,5 m².
{R1}

34363
Soňa Sadloňová

Maximálne využiteľnú úžitkovú plochu podkrovných miestností a optimálny obstavaný priestor podkrovného podlažia získame konštrukčnými úpravami strechy, napríklad zväčšením sklonu strechy, zvýšením nadmurovky od výšky 1 100 mm až do odporúčanej svetlej výšky podkrovia h = 2 600 (2 500) mm, osadením strechy na konzolovito vyložený obvodový veniec či použitím veľkoplošných vikierov nad obvodovou stenou.

34360

Ak by sa sklon strechy extrémne zväčšil na viac než 60^o, nadmurovka zvýšila na viac než 1 300 až 2 600 mm (čo je svetlá výška bežného podlažia) alebo konštrukcia zastrešenia vyložila na konzolu obvodového venca, získali by sme síce maximálny, no neekonomický obstavaný priestor. V príliš vysokom a neekonomickom priestore sa skôr či neskôr ukáže, že je potrebné vynakladať veľké finančné prostriedky na jeho vykúrenie, a určite sa každý užívateľ snaží priestor znížiť, napríklad rovným podhľadom aspoň v časti pôdorysu, čím sa však stratí šikmý podhľad s premenlivou výškou.

34366

Práve preto je vhodné si ešte v etape prípravy projektovej dokumentácie spoločne s projektantom ujasniť, aký dôležitý je vzťah medzi obstavaným priestorom, sklonom strešných rovín a tvarom strechy. Pri konštantnej výške nadmurovky menšej než 1 300 mm a rozdielnom sklone strechy obstavaný priestor závisí od sklonu strešných rovín: ak je sklon strešných rovín väčší, zväčšuje sa aj obstavaný priestor.

Pri nemennej výške nadmurovky menšej než 1 300 mm a sklone strechy od 15^o do 25^o, čo je najmenší vhodný sklon pre sedlovú strechu, je obstavaný priestor minimálny až nepostačujúci a nevhodný na bývanie.

34362
Soňa Sadloňová

Konštantná výška nadmurovky menšia než 1 300 mm a sklon strechy od 25^o do 45^o sú vhodné pri sedlových strechách so štítom, oblúkových a pultových strechách (menej vhodné sú pri strechách stanových a sedlových s valbou), lebo úžitková plocha podkrovia pod valbou sa zmenšuje.

Konštantná výška nadmurovky menšia než 1 300 mm a sklon strechy od 45^o do 60^o sú ideálne, pretože vznikne optimálny obstavaný priestor pod manzardovými, ale aj oblúkovými strechami. Pri sedlovej streche by vznikol neekonomický maximálny obstavaný priestor, ktorý by sme museli korigovať buď znížením hrebeňa, alebo osadením zníženého rovného pohľadu.

34359

Konštantná výška nadmurovky menšia než 1 300 mm a sklon strechy od 60^o do 90^o sú vhodné pri sedlových, stanových, oblúkových a pultových strechách. Dosiahnutý obstavaný priestor by bol neekonomický, ak by sa v podkroví strmej strechy nenachádzalo viac obytných podlaží nad sebou.

Teraz sa môžeme pozrieť na problém z opačnej strany, keď sklon strechy zostane konštantný, s nemeniacim sa uhlom 45^o, a výška nadmurovky narastá od 1 100 mm až po 2 600 mm.

Pri sedlovej streche nadmurovka nižšia než 1 100 mm vytvára minimálne využiteľný obstavaný priestor len niekde pod hrebeňom strechy v strede pôdorysu podkrovia.

Pri výške nadmurovky okolo 1 100 mm sa optimálne využiteľný obytný priestor aj úžitková plocha bytu zväčšujú, no zároveň sa zväčšuje aj trojuholníkový priestor pod hrebeňom strechy, ktorý má ešte nedostatočnú podchodnú výšku na to, aby sa mohol využiť na ďalšie podlažie. Priestor pod hrebeňom možno eliminovať iným druhom zastrešenia, ako je sedlová strecha, napríklad manzardovou alebo oblúkovou strechou, či strechou s asymetricky umiestneným hrebeňom, teda s odlišným sklonom strešných rovín.

Od nadmurovky vysokej 1 300 mm možno celý pôdorys bytu, vymedzený touto výškou, rátať do úžitkovej, t. j. podlahovej plochy bytu. Úžitková plocha podkrovia je optimálne využiteľná, ale obstavaný priestor sa začína približovať k hranici maximálneho, neekonomického obstavaného priestoru.

34364

Nadmurovka s výškou 1 300 až 2 600 mm je vhodná pri strechách s menším sklonom, keď by sa zmenšil aj maximálne obstavaný priestor. V týchto prípadoch sa používajú manzardové, prípadne nepravé manzardové strechy, oblúkové alebo pultové, asymetrické a kombinované strechy, ktoré vytvárajú optimálne využiteľný podkrovný priestor. Pri manzardových strechách si však treba uvedomiť, že manzardový druh zastrešenia vytvára v exteriéri príliš mohutné strešné zakončenie domu, preto treba zvážiť, v ktorej lokalite je vhodné jeho použitie. V našich podmienkach sa ešte stále často používa najmä pri strešných nadstavbách. Nepravá manzardová strecha vzniká predsadením trojuholníkovej konštrukcie pred priečelie posledného podlažia, so sklonom krokiev od 50^o do 80^o. Strecha nad touto konštrukciou ďalej pokračuje ako plochá alebo šikmá, s uhlom horných krokiev 8^o až 10^o.

Predstava, že vysoká nadmurovka s výškou 1 300 mm a súčasne veľký sklon strechy 45^o zvýšia využiteľnosť podkrovia, je mylná, lebo týmto riešením vznikne v podkroví spomínaný neekonomický a príliš veľký obstavaný priestor. Zároveň sa zhoršuje možnosť výhľadu z obytných miestností, čo je jedna z najdôležitejších podmienok obývateľnosti.