03. 09. 2008
Zdieľať

Úlohou vonkajšej omietky je predovšetkým ochrana obvodových stien budovy pred poveternostnými vplyvmi. Kvalita omietky priamo súvisí s kvalitou a vzhľadom konečnej povrchovej úpravy vonkajšieho muriva. Kvalitná omietka na dome má teda nielen estetickú funkciu, ale plní aj úlohy v oblasti tepelnej a zvukovej izolácie.Nezanedbateľná je aj jej difúzna schopnosť, vodoodpudivosť a dostatočná pevnosť

 

Omietka vo všeobecnosti

 

Omietka sa skladá zo spojiva, plniva, prísad a vody. Spojivá môžu byť minerálne vápno, sadra, cement alebo organické živice a disperzie na báze plastov. Plnivá, ako piesky, kamenné drviny, múčky, perlitové hmoty a iné, sú materiály, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú hmotu omietky. Podľa druhu použitého spojiva sa omietky delia na vápenné, vápenno-
-cementové, vápenno-sadrové, cementové a sadrové. Podľa druhu použitého plniva sa rozlišujú omietky z kamenných drvín, s ľahčeným plnivom a textilné omietky. Nanášajú sa na rôzne podklady – od dreva cez murivo až po betón. Význam omietok je v skvalitnení povrchu konštrukčných prvkov a vytvorení vhodného základu na aplikáciu konečnej povrchovej úpravy stavby.

 


Vonkajšie omietky

158552

Najskôr sa oboznámte s podmienkami

Výber omietky sa musí prispôsobiť podkladu. Iba dôkladný výber omietky vzhľadom na danosti podkladovej konštrukcie môže zaručiť jej 100-percentnú funkčnosť. Najprv detailne zistite materiálové zloženie a kvalitu podkladu (či má stabilný tvar, akú má rovinnosť, homogénnosť, ložné škáry, a iné). Nezabudnite, že pred začatím prác na hrubej stavbe v exteriéri treba ukončiť všetky mokré procesy v interiéri. Špeciálnu pozornosť venujte vlhkosti muriva.

Na základe týchto poznatkov možno zvoliť prísady, ktoré zlepšujú parametre omietky, ako sú vodotesnosť, rezistencia proti soli, tuhnutie, mrazuvzdornosť, spracovateľnosť, priľnavosť k povrchu, disperzia, pórovitosť atď. Výsledok bude optimálny, ak zosúladíte vlastnosti podkladu a omietky. Pred samotným začiatkom nanášania vonkajšej omietky musia byť osadené háky a objímky odpadových rúr, príchytky požiarnych rebríkov, ako aj ukončené všetky konštrukčné práce na priečelí (balkóny, lodžie). Dodatočné vyhotovenie týchto detailov by omietku poškodilo a znehodnotilo.

 


Vonkajšie omietky

158551

Skladba vonkajšej omietky

Omietku tvorí viac vrstiev maltoviny, ktorá sa nanáša na povrch múrov a iných stavebných plôch. Skladá sa z postreku, jadra a štukovej vrstvy. Postrek je riedka malta s hrúbkou maximálne 5 mm, ktorá tvorí podklad pre jadro. Špecialisti kladú dôraz na jeho dostatočné vyzretie. Na 1 mm hrúbky sa odporúča počítať s časom dozrievania asi 24 hodín. Ak by postrek nebol dostatočne vyschnutý, oddelí sa od podkladu, čo neskôr spôsobuje vypadávanie menších i väčších kusov omietky.

Omietkové jadro môže tvoriť jedna alebo viacero vrstiev, pričom každá z nich môže mať hrúbku maximálne 20 mm. Pri aplikácii ďalšej vrstvy musí byť predchádzajúca vrstva dostatočne suchá a zdrsnená. Až posledná vrstva je rovná a hladká. Na záver sa na vrstvy jadra nanesie 3 až 4 mm hrubá takzvaná štuková vrstva omietky. Počas nanášania, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých vrstiev nesmie teplota vzduchu, podkladu a materiálu klesnúť pod +5 °C.

Omietka sa môže nanášať ručne alebo strojovo. Ručne sa omietka nahadzuje murárskou lyžicou a zahladí sa antikorovým hladidlom. Strojové spracovanie znamená aplikáciu omietacím strojom. Materiál sa zväčša nastrieka v tvare húsenice.

Pred realizáciou omietky dávajte pozor na nasledujúce skutočnosti: Nasiakavé podklady vopred navlhčite, pretože príliš suchý podklad by vyvolal opadávanie omietky. Príliš mokrý podklad spôsobí stekanie hmoty. V prípade veľkých nerovností podklad vystužte pletivom alebo sieťkou. Odporúčaný presah výstuže je minimálne 10 cm. Takto dosiahnete kvalitné vniknutie postreku do rôznych škár. Na väčšie diery použite výplň z kúskov stavebného materiálu, pretože príliš hrubá vrstva omietky nerovnomerne vysychá, takže vznikajú trhliny a praskliny. Na sokle sa používajú špeciálne silikátové omietky alebo omietky s obsahom vodného skla.

Z prírodných materiálov sa na obklad soklov používajú pieskovce, bridlice, andezit, travertín, kamenivo alebo žula. Pôsobivé sú aj mozaikové omietky, ktoré sa skladajú z farebných kamienkov. Dodržiavaním základných technologických postupov a návodov predídete zbytočným poruchám, komplikáciám i finančnej záťaži v budúcnosti.

 

Bonus navyše


Vonkajšie omietky

158549

Kvalitná omietka má významný vplyv na tepelnoizolačné vlastnosti obvodového muriva. Aplikáciou tepelnoizolačnej omietky môžete zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti muriva. V zásade ide o klasický omietkový systém, v ktorom jadrovú omietku tvorí tepelnoizolačná omietka.

K špeciálnym omietkam patria aj sanačné omietky. Sanačné omietkové systémy alebo vonkajšie hydrofobizované omietky sa používajú proti vlhkosti. Umožňujú rýchle a stále odparovanie vlhkosti z muriva. Sú vhodné aj pri sanácii kultúrnych pamiatok a niekedy sa do nich pridávajú fungicídne prípravky proti tvorbe plesní.

Omietky, známe už v staroveku, prešli významným vývojom. Medzi bežným súkromnými stavebníkmi sú v obľube priemyselne vyrábané omietkové zmesi – ľudovo nazývané vrecované omietky, ktoré majú viaceré prednosti. Patrí medzi ne stála receptúra pri výrobe i zaručené vlastnosti. Vysokú cenu vyváži úspora času, komfort a kvalita.
Moderná architektúra používa omietky ako výrazový prostriedok založený na farebnej pestrosti a štrukturálnej odlišnosti omietok, preto neváhajte a poobzerajte sa po omietke, ktorá ochráni váš domov a vytvorí príjemný estetický objekt.

 


Vonkajšie omietky

158550

Najčastejšie používané omietky

Hrubá vápenná omietka má hrúbku 15 mm a obsahuje plnivo so zrnami do veľkosti 7 mm. Použitím hydraulického vápna sa zvýši odolnosť omietky proti nepriaznivým klimatickým podmienkam. Žiadanú farebnosť získame pridaním farbiva priamo do malty alebo povrchovým náterom omietky prírodnými farbami.
Hladká vápenná omietka sa zhotovuje podobne ako hrubá vápenná omietka. Jej povrch sa však upravuje vyhladzovaním alebo striekaním.

Štuková omietka pozostáva z dvoch vrstiev: jadro má hrúbku 8 až 12 mm a povrchová vrstva s hrúbkou 3 až 5 mm. Ak sú na murive nerovnosti, treba naň najprv naniesť vyrovnávací podklad z vápenno-cementovej malty a až potom omietku. Jadro štukovej omietky sa nanáša na navlhčené murivo alebo na zatvrdnutý podklad. Pred nanesením štuky sa musí povrch jadra zdrsniť. Lícna vrstva sa vyhladzuje alebo ozdobne ryhuje, kefuje, odsáva a pod.

Jednovrstvová omietka je systém, v ktorom sú jadro a štuková vrstva spojené do jednej vrstvy, čím sa skráti čas potrebný na spracovanie omietky a na jej aplikáciu ako prednástrek. Býva hrubá 15 až 20 mm. Okrem minerálnych omietok, obsahujúcich spojivo vo forme vápenno-cementových hydrátov a plnivo v podobe kameniva, sú aj omietky paropriepustné, vodoodpudivé s hladenou alebo ryhovanou povrchovou štruktúrou.

Článok pôvodne vyšiel v publikácii Všetko o hrubej stavbe, JAGA GROUP 2007

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: fasáda om vonkajšie omietky
Zdieľať článok

Diskusia