19. 02. 2009
Zdieľať

Práce na výkopoch a základoch stavby patria k prvým stavebným činnostiam na stavebnom diele. Predchádza im vytýčenie pôdorysu budovy a odstránenie povrchových vrstiev terénu. Veľmi dôležitá je pritom projektová dokumentácia výkopov a základov.

Vytýčenie stavby

Na teréne sa vyznačí vonkajší obrys stavby – pôdorys prízemia. Chyby zistené neskôr sa veľmi ťažko odstraňujú, preto treba pracovať presne a dôkladne. Najprv určíme rohové body podľa tzv. stavebnej čiary a označíme ich drevenými kolíkmi. Do hlavy kolíkov zatlčieme klince, ktoré svojimi hlavičkami presne určujú rohový bod (robieva sa to aj roxorovými tyčami). Dĺžky sa merajú oceľovým pásmom. Pri rohoch potom vytýčime pravé uhly, ktoré určujú smer ďalších stien budovy.

Lavičky

Po vytýčení rohových bodov si zhotovíme lavičky. Sú to vlastne dosky priklincované na zašpicatených kolíkoch. Lavičky slúžia na presnejšie zabezpečenie okraja výkopu, lebo pri výkopových prácach by sme rohové kolíky stavby podkopali a stratili by sme presný pôdorys stavby. Na vrchné dosky lavičiek zatlčieme klince, na ne uviažeme šnúru uviazanú na lavičkách na náprotivných stranách objektu, ktorá obkresľuje vnútorný i vonkajší obrys stavby. Ak chceme použiť bager na výkopy, obrysy výkopov sa predkreslia na terén pomocou vápna alebo sprejovej farby.

Odstránenie ornice

Skôr ako začneme kopať samotné výkopy, odstránime trávu, kríky, stromy, starú dlažbu a pod. a nakoniec ornicu. Hrúbku ornice určuje projekt, ale aj sami uvidíme úrodnú tmavú zeminu nachádzajúcu sa hneď na povrchu, na rozdiel od zeminy v nižších vrstvách. Ornicu stiahneme buldozérom, traktorom alebo bagrom na dočasnú skládku a neskôr ju môžeme použiť na modulovanie terénu po dokončení stavby.

Šírka základu


Základy chaty

180803
archív vydavateľstva JAGA

Základy by mali byť oproti hrúbke obvodových konštrukcií širšie o 10 cm z každej strany, aby sa lepšie roznášal tlak do základov. Ak je stavba postavená z materiálu s hrúbkou 40 cm, základy by mali byť minimálne 60 cm široké. Ak ide o nepodpivničenú budovu s prízemím nad terénom, môžeme základy postaviť aj ako excentricky zaťažené. Teda z vonkajšej strany lícujú s múrom, aby nevystupovali pred fasádu. Z vnútornej strany zasahujú do pôdorysu stavby omnoho viac, ako pri rovnomernom rozšírení z oboch strán. Napríklad, ak by bola pôvodná šírka pri centrickom zaťažení 60 cm, pri excentrickom je ich šírka okolo 90 cm.

 

 

Základná terminológia
Stavebná ryha je výkop so šírkou do dvoch metrov, s rôznou dĺžkou a s hĺbkou do 14 metrov.
Stavebná jama je výkop širší aj dlhší ako 2 metre a s hĺbkou do 14 metrov.
Stavebná šachta je výkop s pôdorysnou plochou do 36 m2 a hĺbka musí mať najväčší rozmer. Ak si teda predstavujeme nepodpivničený malý objekt, vystačíme si s ryhami pod vonkajšími a vnútornými nosnými stenami. Ak budeme zakladať podpivničený objekt, vykopeme stavebnú jamu, v ktorej na dne vykopeme ešte pod nosné obvodové a vnútorné múry samostatné ryhy.

 

 

 

Hĺbka


Základy chaty

180804
archív vydavateľstva JAGA

Hĺbka základov, čiže hĺbka výkopov tiež závisí od druhu základovej zeminy. V každom prípade musíme dodržať takzvanú nezamŕzajúcu hĺbku. Minimálna hĺbka základov na skale je okolo 50 cm, v štrkopiesku 80 cm, v hline 1 m a v íle 1,2 až 1,5 m. Pôda pod základmi nesmie zamŕzať. Ak by sa pod základmi nachádzala voda a základy by boli plytké, voda by zmrzla a nadvihla by základ. Na jar po oteplení by znova sadol a po niekoľkých takýchto cykloch by sa objavili na stavbe trhliny. Čiastočným opatrením proti tzv. podmŕzaniu základov a ich lepšiemu dosadaniu je štrkové lôžko, ktoré môžeme po zhotovení výkopov vytvoriť rozprestretím vrstvy štrkopiesku s následným zhutnením. Voda v štrkopiesku má tendenciu pretiecť štrkopieskom na spodok lôžka.

 

Zabezpečenie výkopu


Základy chaty

180805

Ak zakladáme jednoduchú nepodpivničenú budovu do hĺbky základov v úrovni 1,3 m pod terénom, môžeme steny výkopu kopať zvislo a do vzniknutej ryhy postupne vylievať betónovú zmes. Pri hlbokých výkopoch v nesúdržnej zemine rozširujeme výkop pri povrchu a budujeme šikmé steny výkopu. Nevýhodou je, že pri následnom zhotovení zvislých stien základov z betónu budeme potrebovať debnenie. Inou možnosťou je zhotoviť paženie, zabezpečenie stien výkopu proti padajúcej zemine, ktorá by mohla zasypať ľudí. Ak staviame podpivničený objekt, lepšie je steny výkopu zošikmiť a po zhotovení základ obsypať. Bezpečný je taký uhol zošikmenia, pod akým sa samovoľne svahuje kopa zeminy pri vŕšení lopatou. Je bezpečnejší ako ten, ktorý by vyšiel podľa noriem.

Priestupy

Pred samotným murovaním alebo betónovaním nezabudnime skontrolovať priestupy na kanalizáciu, ryhy a otvory na inštalácie, aby sa nemuselo neskôr dodatočne sekať do stvrdnutého betónu. Otvory a priestupy sú tak isto vyznačené vo výkresoch. Na ich miesto sa vkladajú buď rámy stlčené z dosák, polystyrén alebo priechodka (rúra väčšieho prierezu). Nikdy to nemôže byť pevný materiál plného prierezu, ten by sme zo základov nevytiahli.

Nepodpivničené chaty

Trochu nadsadene možno povedať, že za cenu suterénu postavíme dve nadzemné podlažia. Cena výkopových prác, odvoz zeminy, zapožičanie paženia a debnenia, zvislé izolácie proti vode a zemnej vlhkosti, tepelné izolácie i pod terénom – to všetko sú práce a materiály, o ktorých musíme v rozpočte uvažovať. Z hľadiska zakladania pri takýchto domoch stačia stavebné ryhy so zvislými stenami do nezamŕzajúcej hĺbky. Po vyhĺbení rýh pod základy môžeme steny výkopu ošetriť materiálom, ktorý ochráni betón pred zosypávajúcou sa zeminou napr. PVC fóliou.

Podpivničené objekty

Ak sa rozhodneme pre suterén, musíme rátať s vyššou výškou domu kvôli pivničným oknám, ktoré zdvihnú úroveň prízemia. Z hľadiska výkopových prác musíme najprv vykopať stavebnú jamu so zvislými stenami s pažením alebo so zošikmenými stenami, a na jej dne stavebné ryhy.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Základy a únosnosť zeminy

Ak má budova väčšiu výšku ako dve podlažia, alebo je navrhnutá z veľmi ťažkého materiálu, napr. zo železobetónu, základy musia mať väčšiu šírku. Šírka základov musí byť tým väčšia, čím menšia je únosnosť zeminy. Najvyššie prípustné zaťaženie základovej zeminy tlakom je priemerne 0,2 MPa (to je únosnosť jemného piesku, štrk má únosnosť 0,4 až 0,5 MPa, mäkká hlina iba 0,05 MPa). Únosnosť základovej pôdy môžeme zvýšiť spevnením zeminy – na hlinitú pôdu navezieme štrkopieskovú vrstvu a zhutníme ju, pieskovité pôdy zhutňujeme injektovaním spevňujúcimi zmesami (cement, bentonit).

Kamenné základy


Základy chaty

180807

Hlavnou nevýhodou je namáhavá a pomalá práca, pri ktorej nemožno použiť mechanizáciu. Základy murujeme zo zdravého kameňa. Hrúbka vrstiev je 20 až 30 cm. Najväčšie kamene kladieme na dno škáry. Používame jemný betón alebo cementovú maltu, podľa toho, ako sú kamene opracované. Odporúčaná škára je okolo 4 cm. V jednotlivých vrstvách majú byť skaly previazané, preto sa v nich striedajú behúne (dlhé kamene položené rovnobežne so stenou základu) i väzáky (položené naprieč). Ak základy vystupujú nad terén ako soklové murivo, kamene musia lícovať aspoň z vonkajšej strany. Pri pivničnom múre lícujeme kamene z vnútornej strany a murujeme zväčša zmiešané murivo z kameňa a tehál. Pri murive z lomového kameňa každých 80 cm na výšku vytvoríme vodorovnú ložnú škáru, aby vznikalo rovnomerné rozloženie zaťaženia v murive. Tretina z celkového počtu kameňov musia byť väzáky zasahujúce do dvoch tretín hrúbky múru, zvyšné dve tretiny môžu tvoriť aj malé kamene.

Základy z prostého betónu

Ak má byť objekt spoľahlivo založený, stabilný, pevný, musia byť také najmä základy. Najlepšie túto podmienku spĺňa betón. Základy sa betónujú vlhkou alebo mäkkou zmesou miešanou v pomere 1 : 5 až 1 : 8 (1 diel cementu a 5 až 8 dielov štrkopiesku). Čím sú zrná menšie, tým viac cementu pridávame. Ak vyrábame betón v bubnovej miešačke, betón základu by mal obsahovať v 1 m3 minimálne 250 kg cementu. Na jednu zámes je to osmina kubíka, čiže vyše 30 kg cementu. Vlhkú a mäkkú zmes treba zhutňovať vibrátormi, len výnimočne je prípustné ručné ubíjanie. Vtedy treba nanášať betónovú zmes vo vrstvách najviac 15 cm hrubých a súčasne zhutňovať.

Betón s kameňom


Základy chaty

180808

Aby sme ušetrili cement, môžeme betón prekladať kameňom, a to do 1/3 z celkového objemu betónu. Kamene zatláčame najmenej do polovice svojej výšky. Jednoduché položenie na povrch betónu a zalievanie betónom je neprípustné. Ak robíme väčší objem základu a musíme prácu prerušiť, vytvoríme pracovnú škáru, ktorú ukončíme stupňovito a jej povrch ponecháme drsný. Na ďalší deň povrch pretrieme cementovým mliekom a pokračujeme v betonáži.

Železobetón z tvárnic

Dnes sa vo veľkej miere používa rýchly spôsob zhotovenia základov pomocou strateného debnenia z tzv. debniacich (nazývaných aj šalovacích) tvárnic. Sú to dielce vyrobené z lisovaného betónu, ktoré majú vo vnútri dutiny a na vodorovných plochách drážky. Do dutín sa nalieva betónová zmes a v drážkach je uložená výstuž. V stavebninách sú v ponuke tvarovky s rôznou hrúbkou na realizáciu základov i pivničných stien. Hrúbku tvaroviek predpisuje projekt. Pri osadzovaní každý kus prekontrolujeme vodováhou v zvislom i vodorovnom smere a prípadné nerovnosti odstránime podkladaním drevenými klinkami do hrúbky 1 cm. Základy musia byť ideálne zvislé.

Výstuž

Výstuž takisto predpisuje projekt. Zvyčajne ju vkladáme priebežne do každého alebo každého druhého radu vodorovne a na meter dĺžky základu vkladáme prúty výstuže aj zvislo. Používame na to výstuž s vyčnievajúcimi rebríčkami alebo špirálkami (roxory) s priemerom 10 mm. Ak prút výstuže skončí, nadpojíme ho tak, že na konci priviažeme viazacím drôtom. Dva prúty s priemerom 1 cm zviažeme spolu na dĺžke 40 cm. Keď osadíme dva, tri rady, polejeme tvarovky vodou a môžeme začať zalievať dutiny betónom. Tvarovky musia byť navlhčené, inak by vysali vodu z betónu a ten by nemal dostatočné množstvo vody na tvrdnutie (hydratáciu). Ak nezabezpečíme potrebné množstvo vody, betón sa spáli, t. j. nestvrdne, nenadobudne dostatočnú pevnosť.

Vibrovanie, prepichovanie

Betón by mal mať takú konzistenciu, aby zatekal do dutín, čomu výdatne pomáhame vibrovaním, prípadne ručným ubíjaním palicou s rozšíreným koncom (rúčka na čakan, motyku…), alebo pri redšej konzistencii prepichovaním (oceľovou tyčou, palicou). Máme na pamäti, že čím hustejší betón použijeme, tým bude pevnejší. Zhutňovanie skončíme, až keď je na povrchu vytvorené cementové mlieko s bublinkami – dokonale sú zaliate všetky dutiny. Po zaliatí betónom celý základ pravidelne polievame, v lete asi dva týždne. Ak pracujeme svojpomocne, zabezpečme si dozor odborníka.

Viac informácií: Všetko o chatách a chalupách

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: chalupy chaty základy domu
Zdieľať článok

Diskusia