Vôňa parafínu

Vôňa parafínu

04. 12. 2006
Zdieľať

Aleš Zlocha vyrába sviečky už viac ako 30 rokov a takmer 18 rokov sa ich výrobou živí. Fascinuje ho vôňa parafínu a plameň sviečky. Farby. Tvary. Podľa jeho názoru by mali ľudia spomaliť nielen na Vianoce, ale každý deň. A na takéto spomalenie je sviečka priam stvorená.

Ako ste sa dostali k výrobe sviečok?

Bolo to na strednej škole, na Markušovom gymnáziu, keď sme praxovali v Gumonke. Tam ma k sviečkam priviedla veľmi starobylá vôňa karnauského vosku, ktorý sa doluje z veľkých hĺbok v Juhoafrickej republike a dnes sa už vyskytuje len na máloktorých miestach na svete. I keď sa tento vosk nepoužíva na výrobu sviečok, dodnes ma jeho vôňa inšpiruje.


Vôňa parafínu

72230
Soňa Sadloňová

V Gumonke a Káblovke, vedľajšom podniku, sa vyrábali káble, ktoré sa izolovali obaľovaním do parafínu. Práve tam ma ľudia, ktorí si odlievali do formičky alebo do pohára malé sviečočky a cez zmenu priamo v prevádzke na Sviatok všetkých svätých alebo na Vianoce zapálili, motivovali. Inšpirovala ma vôňa a plasticita materiálu. Ale ja som chcel niečo krajšie, tak som si urobil z hliny model a na Vianoce v roku 1968 som si urobil prvú sviečočku s nápisom Vianoce ´68. To boli úplné začiatky, kedy som ani nevedel, ako sa to robí.


Vôňa parafínu

72236
Soňa Sadloňová

Neskôr, na vysokej škole, sme mali na technológii aj formovanie a modelovanie, výrobu foriem, a vlastne dodnes tieto vedomosti zužitkovávam. Napriek tomu, že nie som typický strojár, zišla sa mi každá vec, ktorú som sa na tejto škole naučil. Okrem toho sme mali aj katedru organizácie a riadenia. Po skončení SVŠT som odišiel pracovať do Incheby, ktorá ma, i keď nepriamo, viedla na ceste sviečok naďalej. Tam som organizoval veľtrhy a výstavy a vlastne som riadil celú výrobnú časť ôsmich remesiel, ku ktorým som musel „pričuchnúť”. Tak som sa zoznamoval s rôznymi materiálmi, z ktorých som si mohol neskôr robiť modely. Tiež som sa dozvedel o problémoch a starostiach remeselníkov. Okrem toho ma to, samozrejme, aj zaujímalo.


Vôňa parafínu

72233
Soňa Sadloňová

Rozširovanie mojej tvorby však bolo v tomto období dosť problematické. Nemal som výtvarné vzdelanie a nebol som ani členom Diela, a tak som sa nemohol zúčastňovať na výstavách. No v 80-tych rokoch som mohol moje návrhy predložiť na Komisiu úžitkového výtvarníctva. Tí ich buď prijali, alebo nie. Ale väčšinou ich prijali. Bolo to vždy asi 5 kusov originálov, ktoré sa potom objavovali v Diele. Avšak aj toto málo ma inšpirovalo. Sviečkami som sa neživil, bolo to moje hobby.

Kedy ste sa začali sviečkami živiť?

V januári ´89 roku som na jednej výstave v Salzburgu stretol partnera z Viedne, ktorý si tiež robil doma sviečky a obchodoval s nimi a moje sviečky sa mu veľmi páčili. Dodnes spolu obchodujeme. On ma vlastne presvedčil, že robím niečo pekné, že je nezvyklé skladať až 30 tónov farieb do jednej sviečky, že je to veľmi prácne, že musím mať aj povahové vybavenie a trpezlivosť. Chcel moje sviečky kupovať. Ale to sa už popri práci zvádnuť nedalo.


Vôňa parafínu

72226
Soňa Sadloňová

Keďže vtedy to už bolo možné, vybavil som si povolenie Národného výboru v Devínskej Novej Vsi, kde žijem s rodinou. Tak som zostal doma a v pivnici som robil svoju prvú zákazku do Rakúska.

Potom „sme vyprovokovali osemdesiatydeviaty”, takže potom som si už mohol sám vyvážať. Tak som sa zaregistroval v Obchodnom registri ako podnik – v mojom prípade podnik jedného človeka – a od roku 1992 som živnostník. Čiže sa živím sviečočkami. Odvtedy sa trochu zlepšili aj podmienky. Pred troma rokmi som vyšiel z pivnice, pretože sa nám podarilo kúpiť storočný domček vo dvore, kde mám dnes sklad, vzorkovňu, odlieváreň a miesto, kde sa dá všetko vymyslieť aj urobiť. Výhodou je, že si to všetko robím sám – už od prvotného nápadu v prírode alebo v architektúre cez výrobu až po obchod.

Spomínali ste, že predmety na škole vám pomohli dozvedieť sa veľa o technike výroby foriem. Odkiaľ ste sa dozvedeli ostatné? Mali ste vlastné metódy, alebo existuje nejaká „učebnica výroby sviečok“?


Vôňa parafínu

72235
Soňa Sadloňová

Dnes existuje jedna kniha o vosku, ktorú vydala firma Höchst v Nemecku a volá sa Wachs – Vosk. Je to fenomenológia vosku od doby kamennej, keď ľudia spoznali, že existuje včelí vosk. Popisuje históriu a chémiu materiálu, ako a aké sviečky sa robili. Túto knihu mám asi desať rokov, takže som to všetko už vedel. Predtým mi veľmi pomohla kniha o modelovaní – Moderní materiály ve výtvarné praxi od autora Schätza. Je to pomôcka pre školy umeleckého priemyslu. Sú v nej konkrétne pomôcky na výrobu modelov a foriem, práce so sadrou, s plexisklom, s lukoprénom, výroba rámčekov na formy. Predtým som sa o výtvarnom cítení priúčal od priateľov, výtvarníkov – Otisa Lauberta, ako aj ostatných. V 70-tych rokoch sme tu, u mňa, robili sviečkové sochy Jozefa Jankoviča. Boli to plastiky s rozmerom asi 1×1 meter a robili sme ich namáčaním kartónov do parafínu. Dodnes robí Jozef Jankovič niektoré plastiky s parafínom a papierom, ktorý sa potom tvaruje do figúr.

Ako sa vaša tvorba vyvýjala? Už ste spomenuli skladané špirály. Aké iné sviečky ste vyrábali a aké vyrábate dnes?


Vôňa parafínu

72229
Soňa Sadloňová

Najprv som robil jednoduché sviečky, z jedného kusu. Iné som nepoznal. Iba som im dával svoj tvar. Napríklad som každý rok robil „péefky“. Buď som si vymyslel niečo sám, alebo napríklad v roku 1974 – v roku mojej svadby – mi Dušan Nágel, môj priateľ, urobil návrh – slniečko. Táto sviečka mi zostala až dodnes. Potom som robil napríklad veľkú, figurálnu sviečku pre vysokoškolský klub, niečo pre Bratislavskú lýru, pre Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní v Bratislave, ba dokonca s Otisovou (Otisa Lauberta – pozn. redakcie) pomocou i počas základnej vojenskej služby. Všetko som robil cez priateľov, lebo sám som v tom čase nesmel podnikať.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Vôňa parafínu

72243
Soňa Sadloňová

Všetky sviečky boli zatiaľ jednoliate. Mňa fascinovala najmä farba, no a tam nebolo veľa možností. Farby prírody, najmä jesennej, sú úžasné. Dosiahnuť takéto farby sa mi podarilo v skladaných sviečkach. V tomto type sa odlievajú jednotlivé plátky, ktoré môžu byť rôzneho tvaru. Moja najúspešnejšia sviečka je práve skladaná v tvare špirály, ktorú robím od prvého momentu najmä do Rakúska. Inšpiráciou pre ňu boli moje točité schody na povalu, ktoré som si odlial z betónu v roku 1981. Odvtedy takéto sviečky robím a stále sa ľuďom páčia. Špirála je zároveň strohá i mäkká, je to štvorec i valec, je nám blízka i tvarom, ktorý pripomína DNA. Špirála je možno naša prapodstata. Výhodou takejto sviečky je, že v nej môžem uplatniť 24 farieb usporiadaných akokoľvek. 


Vôňa parafínu

72242
Soňa Sadloňová

Pred 4 rokmi pribudol v mojej dielni nový materiál – stearín, Varacid 20, ktorý vyrába iba jediná firma v Nemecku. Tento materiál je rastlinného pôvodu, krásne kryštalizuje, pripomína kameň, mramor. Pri rôznych teplotách, rôznych formách – kovových, lukoprénových – sa inak správa. Tiež farby naň sú špeciálne, vyvinuté v Norimberku. Spaľovanie tohto materiálu je ekologické, pretože stopercentne horí. Tento materiál má veľkú perspektívu. Súbežne so stearínovými sviečkami chcem však pokračovať aj so skladanými sviečkami, lebo i tam mám stále veľmi veľa nápadov.


Vôňa parafínu

72234
Soňa Sadloňová

Oživením v dielni bol pred dvoma rokmi príchod nášho zaťa, Martina Hartiníka, ktorý minulý rok úspešne ukončil priemyselný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a teraz je učiteľom na Škole umeleckého výtvarníctva. Je prínosom nielen preto, že pomôže v dielni, ale aj preto, že si sám začína navrhovať sviečky. Má iný pohľad, a to je dobre. Pre dizajnéra je sviečka „pole neorané“, málo dizajnérov s ňou robí, a tým, že máme firmu, môže sa jeho nápad aj hneď zrealizovať. A podľa toho, či si ľudia kúpia jeho výrobky alebo nie, vie, či má úspech. Pretože v úžitkovom umení je dôležité, či si výrobok niekto kúpi.


Vôňa parafínu

72247
Soňa Sadloňová

Ako pracujete?

Môj pracovný rok mám rozdelený do fáz: v prvom štvrťroku zužitkovávam nápady, robím si nákresy a modely, predvádzam ich svojim partnerom, potom je Veľká noc, veľkonočné motívy, do júna sa utrasú všetky objednávky. Od júna robím vianočné kolekcie – do podnikov ako darčekové predmety alebo priamo na trh. Druhý polrok je produkčný, viac sa robí, a tým, že sa veľa sedí, môže sa premýšľať o ďalších nápadoch.


Vôňa parafínu

72248
Soňa Sadloňová

Okrem toho robíme s rodinou každý rok na prvú adventnú nedeľu tradičnú výstavu vo Farskom centre v Devínskej Novej Vsi. Tam, v peknej, pálfiovskej pivnici sa urobí pekná skladba nových sviečok tak, aby ľudia zároveň videli, čo nové sa urobilo a zároveň ich to aj inšpirovalo. Tie sa pri peknej hudbe zapália. Tu si možno sviečky aj kúpiť. S touto akciou je vždy spojená aj výstava nejakého nášho priateľa, výtvarníka.


Vôňa parafínu

72249
Soňa Sadloňová

Okrem týchto výstav organizujem aj samostatné výstavy v Devínskej Novej Vsi v kostolíku, ktorý je vymaľovaný nabielo a je zrekonštruovaný (vrátane nádvoria) podľa pôvodných plánov. Tieto výstavy robím kompletne celé od nápadu. Je to zároveň inšpirácia pre nášho pána farára Mgr. Karola Moravčíka, ktorý k výstave napíše svoju filozofickú úvahu, ako on vidí dané dielo. Vždy to musí byť niečo, čo ho osloví, i keď to nie sú sakrálne motívy. Väčšinou sa tieto výstavy konajú na Veľkú noc alebo na Vianoce a trvajú dva týždne.

Existuje pri sviečkach módnosť?


Vôňa parafínu

72237
Soňa Sadloňová

Iste sú nejaké módy, no ja ich nesledujem. Jeden rok začne nejaká belgická firma mlieť vosk na prach alebo piesok, do ktorého potom dáva knôt. My sme si to v dielni robili už dávno, lebo sa nám páčil odpad, ktorý vznikal pri vŕtaní dier na knôty. Ale oni z toho urobia módu pieskových sviečok do skla, ale to trvá vždy tak rok. Módne môžu byť aj farby sviečok – jeden rok sa kupuje viac fialová alebo bordová a nie zelená.


Vôňa parafínu

72240
Soňa Sadloňová

No mňa viac zaujíma fenomenológia sviečkovej hmoty s plameňom a farby. Moja inšpirácia prichádza zvnútra a nie zvonka. I keď mám rád pekné veci a mnohé ma aj inšpirujú, môžu to byť veci z úplne inej oblasti. Napríklad si poviem: toto by mohla byť pekná sviečka, a pritom to je hruda v kameňolome alebo mrakodrap. A naopak, i keď som inšpirovaný napríklad secesnými ornamentmi, mnohým moje sviečky pripomínajú architektúru.

Čo si myslíte o používaní a obľube sviečok teraz a v minulosti u nás? Nepochybne nastala zmena vo vnímaní sviečky.


Vôňa parafínu

72244
Soňa Sadloňová

Tu bola sviečka synonymom sviatkov – všetkých svätých a Vianoc alebo v kostole. K tomu mám ešte jednu zaujímavosť – ja som mal v Blumentále jednu kostolníčku, ktorá mi odkladala staré, vypálené sviečky. Pretože ja ako študent som si nesmel parafín kúpiť vo fabrike alebo ho objednať. Mohol som si kúpiť iba nové sviečky, na čo som nemal peniaze, a tak mi kostolníčka zbierala tieto zvyšky. Doma sa niekedy málo pálili sviečky. I nedávno sa ma niekto pýtal, čo robím. Tak som mu povedal, že robím sviečky. Ten človek sa usmial a povedal: „Veď ľudia furt zomierajú“. Takýto pocit je v ľuďoch stále dosť silne zakorenený. Dnes sa otvárame svetu, kde je kult sviečky silný. Napríklad v Nemecku je dennodenná potreba zapáliť si sviečku k čaju, ku káve, k zastaveniu sa. V severských krajinách je o štvrtej zase tma, svietiť sa ešte nemusí, pretože je šero, alebo je šero celý deň, a tak sa zapáli sviečka. No a tým, že ľudia viac cestujú, viac vidia. Myslím, že preto je dnes už aj u nás silnejší kult sviečky, aj ponuka je širšia.


Vôňa parafínu

72239
Soňa Sadloňová

Aký máte názor na aromatické sviečky, ktorých je dnes v ponuke dosť?

My sme tiež také robili, no všetko tu strašne smrdelo. Robili sme sviečky, ktoré sa pridávali do aromatických lámp – do vody sa dá kúsok parafínu, ktorý sa ohrieva a postupne rozpúšťa. Ale ja si myslím, že plameň a naša prirodzená vôňa je vždy lepšia ako tieto vynútené vône. Ľudia by mali radšej ísť najprv do lesa, tam sa poriadne poprechádzať a nadýchať, potom prísť domov, zapáliť si čistú sviečku a dať si dobrý, čistý čaj a pustiť si nejakú dobrú hudbu. Čistú. Nevoňavú.

Kde sa dajú vaše sviečky kúpiť?


Vôňa parafínu

72246
Soňa Sadloňová

Nerád som dával do obchodov sviečky, pretože mi ich tam vždy zničili. Predávajúci sa nevedia k sviečkam správať. Vždy chceli sviečky na komisiu, čím sa o ne nestarali a vrátili mi ich poškodené. Sviečky sú veľmi háklivý materiál. Treba ich vedieť baliť, starať sa o ne, predvádzať ich. Preto som dával sviečky iba takým, ktorí ich majú radi. Napríklad pani Briestenská, ktorá má galériu v Trenčíne pod hradom, chodí ku mne už roky a ona si sviečku chráni, pretože sa jej páči, a nedopustí, aby sa poškodila. Tiež ju vie aj ponúknuť a predať. Takým obchodníkom, ktorí vedia sviečky predávať tak, ako ja s manželkou, keď si ich predávame na veľtrhu alebo na výstave, sviečky dám. A teraz sa práve takí na Slovensku našli a zásobujú niektoré darčekové obchody našimi sviečkami. Takže tento rok budú aj na vianočných trhoch a sú aj v Starej tržnici v Bratislave. A tiež na našej výstave 1. decembra v Devínskej Novej Vsi.









Vôňa parafínu

72250
Soňa Sadloňová

Alexej Zlocha sa narodil v roku 1945 v Bytči. Počas povinnej gymnaziálnej praxe v Gumone sa vyučil za strojného zámočníka. Práve táto prax ho priviedla možno trocha paradoxne ku sviečkam. Po absolvovaní SVŠT pracoval na rôznych miestach. Najdlhšie – 15 rokov – strávil v Inchebe na technickom rozvoji, propagačných a darčekových predmetoch a ako vedúci výroby. V tejto práci sa zoznámil s rôznymi remeslami a najmä sa naučil obchodovať. V januári 1989 získal povolenie Národného výboru v Devínskej Novej Vsi, na základe ktorého sa začal naplno venovať výrobe sviečok.
Od roku 1990 je zapísaný v Obchodnom registri a od roku 1992 je živnostník. Dodnes vyrába sviečky vo svojej dielni v Devínskej Novej Vsi.

Kategória: Dekor
Tagy: dekor sviečka zlocha
Zdieľať článok

Diskusia