Naučili ste sa tieto interiérové pravidlá? Dizajnéri tiež, no aj tak ich porušujú. Prečo a kedy by ste mali tiež?

Zaujímavé však je, že práve profesionálni dizajnéri sa k nim často stavajú voľnejšie než bežní majitelia bytov. Nie preto, že by pravidlá nechceli používať, ale preto, že vedia, kedy a prečo ich môžu porušiť. Nerobia tak z rozmaru, ale vychádzajú z dlhoročných skúseností z práce s reálnymi priestormi a z pochopenia mierky a svetla, ako aj ľudského vnímania. Nasledujúcich 9 pravidiel sa v praxi porušuje najčastejšie.

1. Strop má byť svetlejší než steny a lišty

Jedno z najrozšírenejších odporúčaní hovorí, že strop má byť vždy biely alebo aspoň svetlejší než zvyšok miestnosti. Cieľom je opticky zvýšiť priestor. V praxi však tmavší alebo farebne zladený strop dokáže miestnosť uzavrieť, zjednotiť a dodať jej útulnejšiu atmosféru.

Takýto prístup funguje najmä tam, kde je dostatok denného svetla alebo sú miestnosti vyššie. Strop prestane pôsobiť ako „odrezaná“ plocha a stane sa súčasťou celku . Takýto interiér nepôsobí stroho, ale má jasne daný koncept a náladu.

2. Drevené povrchy s rovnakým odtieňom

Dlhé roky platilo, že miešanie rôznych druhov dreva je zásadnou chybou, no skúsenosti z interiérov ukazujú opak. Kombinácia svetlého a tmavého dreva či rozdielnych textúr, pokiaľ sú ich podtóny zladené, dodáva priestoru potrebnú hĺbku aj vizuálnu dynamiku.

Dôležité teda nie je zjednotenie za každú cenu, ale vedomý kontrast. Ak sú rozdiely jasne čitateľné, nepôsobia rušivo. Naopak, zabránia tomu, aby miestnosť vyzerala plocho alebo príliš „nábytkovo“.

 3. V malom priestore len svetlé farby

Svetlé farby v malých miestnostiach považujeme za bezpečnú a často jedinú voľbu. No hoci majú svoje opodstatnenie, nie vždy však nimi dosiahnete potrebný efekt. Tmavšie alebo sýtejšie odtiene vedia priestor opticky zjednotiť a potlačiť vnímanie jeho nedostatočných rozmerov.

V menších izbách, napríklad spálňach či pracovniach, vytvoria pocit súdržnosti a intimity. Namiesto toho, aby vaše oko sledovalo na hranice miestnosti, začne vnímať miestnosť ako celok. Pri správnom osvetlení tak nebude priestor pôsobiť stiesnene, ale skôr sofistikovane a útulne.

4. Miešanie štýlov znamená chaos

Mnoho ľudí považuje minimalizmus, vintage, moderné a tradičné prvky za absolútne nezlučiteľné. Práve ich kombinácia však dokáže vytvoriť prostredie, ktoré nepôsobí ako dokonalá vizualizácia z katalógu, ale ako skutočný domov. Kľúčom nie je držať sa jedného štýlu, ale spoločnej mierky, farebnej kontinuity alebo materiálového prepojenia. Keď má priestor jasnú logiku, rôznorodosť mu skôr pomáha než škodí.

Ak máte radi trochu extravagancie, vaše bývanie si môžete zariadiť aj v tzv. eklektickom štýle, v ktorom sa dá spolu skombinovať takmer čokoľvek. Samozrejme, aby vás výsledok pozitívne ohúril, treba k nemu pristupovať s citom pre detail.

5. Obrazy na úrovni očí

Odporúčanie vešať obrazy a fotografie v úrovni očí vzniklo pôvodne najmä pre galérie. V obytných priestoroch však nemusí platiť univerzálne. Zásadnú úlohu by mala zohrávať skôr výška stropu, veľkosť steny a napokon aj samotného diela.

Niekedy funguje lepšie, keď je obraz vyššie, inokedy, keď je súčasťou väčšej kompozície. Striktné dodržiavanie jednej línie by preto mohlo miestnosť zbytočne zväzovať a pôsobiť neosobne.

6. Nekombinujte spolu rôzne kovy

Pravidlo „vyberte si jeden kov a toho sa držte v celom byte či dome“ sa v praxi porušuje veľmi často, takže ani z tohto pravidla si nemusíte robiť ťažkú hlavu. Mosadz, meď, čierny kov či nikel môžu pokojne fungovať v jednom interiéri, pokiaľ sú v priestore rozložené s mierou.

Kombinácia rôznych povrchov vytvára vrstvenejší a prirodzenejší dojem. Jednotný kovový lesk môže pôsobiť sterilne, zatiaľ čo jemný mix dodáva bývaniu charakter. Tak ako aj pri ostatných pravidlách, aj tu dôležité to s tou voľnosťou príliš neprehnať. Dávka citu a estetického vnímania je vždy na mieste. V tomto prípade sa oplatí zamerať na vytvorenie harmónie prostredníctvom tónov a povrchových úprav, teda spájať teplé s teplým, studené so studeným a matné s matným.

7. Koberec v jedálni je tabu

Koberec pod jedálenským stolom sa zvykne vnímať ako nepraktický. V otvorených dispozíciách však plní dôležitú funkciu. Vizuálne definuje a oddeľuje túto špecifickú zónu od ostatných a zároveň priestor zjemňuje.

Rozhodujúcou voľbou, na ktorú si treba dať pozor, je správny rozmer a materiál. Ak je koberec dostatočne veľký, aby na ňom zostali aj odsunuté stoličky, nebude rušiť ani po praktickej, ani po vizuálnej, stránke. Naopak, dodáva jedálni príjemný pocit ukotvenia a tepla.

8. Veľké vzory len do veľkých miestností

Výrazné a predovšetkým veľké vzory by mali patriť len do rozmerných priestorov. Toto pravidlo má svoje opodstatnenie, aby malá miestnosť nepôsobila prehnane. No pokiaľ viete ako, môžete toto pravidlo porušiť a priestor tak opticky zväčšiť.

Ak je totiž vzor použitý cielene, napríklad na jednej hlavnej stene alebo na dominantnom textile, nebude vyzerať prehnane. Jeho účinok je presne opačný. Nenápadne odvedie pozornosť od rozmerov miestnosti a ešte viac zvýrazní jej charakter.

9. Dokonalá symetria je podmienkou harmónie

Záverečným bodom je dokonalá symetria, ktorá evokuje uhladenosť a formálnosť, no nie vždy je aj aspektom útulnosti. Aby sme priestor urobili viac prirodzeným a “živším”, môžeme si občas dovoliť aj mierne narušenie rovnováhy napríklad vo forme rozdielnych lámp, odlišných dekorácií na nočných stolíkoch či vedomé asymetrické rozloženie. Takéto riešenia sú bežné najmä pri navrhovaní bývania, kde sa kladie dôraz na uvoľnenú atmosféru a autenticitu.

Zdroje: veranda.com, marthasteward.com, realsimple.com,