Pravidelné zavlažovanie našich záhrad

K rastlinám najnáročnejším na prísun vody patria letničky. Ak ich v lete nebudete pravidelne polievať (a tiež prihnojovať), sotva sa dočkáte bohatej záplavy kvetov. To platí nielen o letničkách na záhonoch, ale najmä o tých, ktoré sú vysadené v nádobách – v nich sa totiž substrát obvykle omnoho rýchlejšie prehrieva a vysychá.

V letných horúčavách by ste ich preto mali zalievať aj dvakrát denne – ráno a večer, prípadne nahradiť klasické črepníky samozavlažovacími vegetačnými nádobami. Oceníte ich, najmä ak ste pracovne vyťažení alebo často cestujete. Tiež exotické dreviny pestované v nádobách, napríklad obľúbené oleandre, sú v horúcom lete pomerne náročné na vlahu. Stačí ich dva dni nezaliať, zvädnú a slnko ich môže úplne spáliť. Častejšiu zálievku si v lete žiadajú aj ruže (substrát, v ktorom rastú by mal byť stále mierne vlhký), rododendrony a azalky (tie však neznášajú tvrdú vodu), bambusy, hortenzie, paprade, vždyzelené a solitérne dreviny, miniatúrne ihličnany, záhradné bonsaje a tiež zelenina. Vyššiu spotrebu vody majú aj ovocné dreviny či drobné bobuľové ovocie, ako sú jahody, maliny a čučoriedky.

283126
Daniel Košťál

Zelenina, predovšetkým šalátová, má na prísun vody vysoké nároky. Čím viac ju budete polievať, tým delikátnejšia bude jej chuť.

Vo všeobecnosti potrebujú pravidelný prísun vlahy najmä mladé rastliny, či už sú okrasné, alebo úžitkové, a to isté platí aj o čerstvo vysadených drevinách. Neskôr, keď sa zakorenia, už nebude potrebné zalievať ich s takou intenzitou. Vystačia si aj so zrážkami a prípadnou závlahou len v najhorúcejších obdobiach. Svoj prídel vody si budú žiadať aj trvalky – najmä v období, keď sa im vyvíjajú kvetné puky. V rovnakom čase je potrebné zavlažovať aj hľuznaté rastliny (napríklad georgíny) a cibuľoviny – hlavne tulipány, narcisy a ľalie. Vysoké nároky na vlahu má tiež trávnik. Ak ho chcete mať v lete pekný, sviežo zelený, budete ho musieť každý deň zavlažovať (samozrejme, mimo daždivých období). Naopak, s nižším prídelom vody sa uspokoja okrasné trávy, sukulentné trvalky (rozchodníky, lomikamene), bylinky a rastliny so striebristými listami. Pravidelnú závlahu nepotrebuje ani skalka, zato napríklad na okolie jazierka by ste pri zalievaní nemali zabúdať, najmä ak tu máte vysadené vlhkomilné rastliny a už dlhšie panuje sucho a teplo.

283129
Daniel Košťál

Najmä vo väčších záhradách sa oplatí vybudovať podzemnú závlahu. Počiatočné náklady sú síce vysoké, no môžu sa vám časom vrátiť na úspore vody. Dýzy sa po skončení zavlažovania zasunú do pôdy, takže neprekážajú pri prechádzaní ani pri kosení.

Pravidlá zálievky
Vo všeobecnosti je najlepšie zalievať záhradu skoro ráno. Vtedy je totiž najchladnejšie a vlaha sa v pôde udrží dlhšie. Samozrejme, polievať možno aj večer, pôda však môže byť po slnečnom dni taká prehriata, že sa vlaha veľmi rýchlo stráca. Navyše, listy, ktoré ostanú cez noc vlhké, môžu ľahko napadnúť rôzne hubové ochorenia alebo si na nich s radosťou pochutnajú slimáky. V žiadnom prípade nezalievajte záhradu na pravé poludnie. Voda sa v tomto čase veľmi rýchlo vyparí a kvapky môžu pôsobiť na listoch ako lupy, čo by mohlo byť príčinou ich spálenia. Rastliny v nádobách zalievajte v horúcom období aj dvakrát denne – skoro ráno aj večer. Je pritom dobré vedieť, že voda sa rýchlejšie odparí z hlinených črepníkov než z plastových.

283137 Daniel Košťál	283138 Daniel Košťál
Záhradu je najlepšie zavlažovať skoro ráno, napríklad pred odchodom do práce. Voda by mala dopadať hlavne na povrch pôdy, nie na listy a kvety, a malo by jej byť dostatočné množstvo – iba tak sa totiž dostane do potrebnej hĺbky, až ku koreňom rastlín.	Trávnik je na prísun vody mimoriadne náročný – len ak ho budete zalievať pravidelne a výdatne, bude aj v lete sviežo zelený. Na zavlažovanie v tomto prípade výborne poslúžia rôzne druhy rozprašovačov. Vodu k nim môžete privádzať nad alebo pod zemou.

Ak chcete odhadnúť správne množstvo vody potrebnej na polievanie, je na to jednoduchá pomôcka: jeden liter vody prevlhčí pôdu na ploche jeden štvorcový meter do hĺbky jedného centimetra. Voda by však rozhodne mala preniknúť hlbšie. Ak totiž zalievate rastliny málo, len po povrchu, vytvoria si vo vrchnej vrstve pôdy sieť jemných korienkov, ktoré však nedokážu v prípade dlhšej prestávky v zalievaní čerpať vlahu z väčšej hĺbky. Najlepšie je teda zalievať menej často a vo veľkých dávkach – nezaškodí, ak občas voda doslova stojí na záhone.

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.