Urobte si v záhrade vodný prvok

04. 03. 2011
Zdieľať

Je iná ako väčšina jej príbuzných. Možno nie je celkom in – nevidno tu prácu vizážistov, sledujúcich najnovšie trendy záhradného mejkapu, ani v nej uznávaní vlasoví štylisti nezanechali presne zastrihnutý trávnatý účes. Má vlastný štýl – neviazaný a prirodzene hravý, plný pestrých farieb, tvarov a malebných obrazov.

Majiteľ, profesiou matematik a srdcom milovník zelene každého druhu, si náklonnosť k prírode priniesol z hornatého kraja na severe Slovenska. Aj keď ho rodinné pomery zaviali na Dolniaky, do krajiny rovín, kde nie sú veľmi zvyknutí na strmé svahy, podarilo sa mu nakoniec kúpiť starší domček v obci, ktorá sa o kopce aspoň opiera. K domu na konci dediny patrila aj zanedbaná záhrada, priam volajúca po pracovitých rukách nového gazdu. Domáci pán toto volanie počul a poslúchol. A hoci by sa záhradka pri troche dobrej vôle možno vmestila aj do väčšieho kvetináča, dnes v nej má všetko, čo mával kedysi doma v kopcoch: trávnatú rovinku ako príjemný, pokojný úvod, ktorý sa na konci ponára do jazierka, obrasteného hustou pestrou vegetáciou. Jeho druhý breh dramaticky stúpa do vŕšku – útroby tohto súkromného pohoria šikovne skryli malú pivničku.

Pri plote oproti domu stojí garáž, ktorá pripomína malý domček. Domáci pán pri nej založil stredomorský kút. Zatiaľ tu rastie divý citrónovník a figy a od júla až do prvých mrazov ho zdobí veľkými fialovými strapcami súkvetí budleja dávidova (Buddleia davidii), niekde nazývaná aj letný orgován alebo motýlí strom. Nápadné kvety tohto obľúbeného kra sú v lete hotovým eldorádom pre motýle zo širokého okolia.

 

Z hendikepu prednosť

Pred dvoma desaťročiami bol na mieste dnešnej záhrady kus nehostinnej zeme. Keď napršalo, vytvorilo sa jazero, ktoré sa postupne menilo na močiar. Od dažďa po dážď zem nikdy nestihla celkom vyschnúť. Časom však museli voda i bahniská ustúpiť domom a záhradám – len v tejto lokalite ostalo malé jazierko ako pripomienka močiarnej minulosti dediny. Samozrejme, k dnešnej podobe mu pomohol súčasný majiteľ. Nepotreboval však fóliu ani betón, aby doprial záhrade romantickú vodnú plochu. Jazierko tu teda nie je módnym umelým prvkom, je skutočným rezíduom pôvodnej divočiny. Jej dnešnú scenériu oživuje voda malého vodopádu – poháňaná čerpadlom cirkuluje v uzavretom systéme. Efektný pád z husto porasteného vŕšku sa končí v jazierku s hladinou pokrytou bielymi a ružovými leknami. Pod nimi našli vhodné prostredie rybky, ktoré tu spolu s ďalšími živočíchmi tvoria malý, ale sebestačný ekosystém.

Najefektnejšou časťou životodarného pohybu vody v jazernom ekosystéme je neveľký vodopád. Voda padá zo skalnatých stien „pivničného kopca“ do jazierka, na ktorom plávajú biele a ružové lekná (Nymphaesa). Majú rady dostatok slnka. Tie, ktoré prezimujú aj v našich podmienkach, sú krížencami tropických a prezimujúcich druhov.
Nad vodopádom (vľavo) sa dobre darí žltým rudbekiám „Goldstrum“ (Rudbeckia fulgida). Domovom pôvodného druhu je Severná Amerika. V záhrade dorastá táto nápadná kvetina do výšky 60 až 70?cm a vytvára neprehliadnuteľné spoločenstvá. Darí saj jej nielen pri vode, znesie aj mierne sucho.
Pokračovaním kamenného chodníka, ktorý rozdeľuje záhradu na dve časti, je pôvabný mostík soribaši. Hoci má pôvod na Ďalekom východe, v tejto pestrej záhradnej zmesi sa celkom udomácnil. Pozadie mu vytvára na jednej strane okrasná tráva miskantus čínsky, rastlina, ktorá sa rada rozťahuje do šírky i výšky, a na druhej tis obyčajný, (Taxus bacata) – jeho ozdobou sú  plody, pripomínajúce malé červené koráliky, ktoré efektne vyniknú na podklade z tmavého ihličia. Zelený svet osviežuje svojou krikľavou červeňou aj cínia pôvabná (Zinnia elegans).


Na susednom brehu stojí dom. Od jazierka ho oddeľuje terasa a krátky chodník, ktorý pretína rastlinnú ríšu dreveným mostíkom soribaši, klenúcim sa ponad vodnú hladinu. Do oblúka prehnuté mostíky, typické pre japonské záhrady, sa u nás rýchlo udomácnili, často sú však len ozdobným prvkom bez väzby na ducha záhrady, ktorá má v japonskej kultúrnej tradícii taký hlboký význam.

V tieni zosnoval svoju sieť pavúk z čeľade araneidae – križiakovité. Týchto úžasných, obávaných aj obdivovaných tvorov žije v záhrade množstvo. A pohľad na ich lovecké pasce je naozaj úchvatný.

 

V tieni viniča

Bujná zeleň celkom pohltila aj dom a pergolu nad priľahlou terasou – jej drevenú konštrukciu ovinul starý vinič, ktorý prikryl terasu večne strapatým tieňom. Len občas prenikne cez zelenú húštinu lúč slnka, aby na dlažbu nakreslil abstraktné podobizne listov. V horúcom lete si nemožno predstaviť lepšie miesto na prácu aj na sladké ničnerobenie – je tu príjemný chládok, ticho a pokoj. Na jeseň sa tu zas môžete zababušiť do deky, hľadieť do ohňa poskakujúceho v záhradnom kozube a dať si pohár červeného alebo si odtrhnúť strapec hrozna, ktoré vám dozrieva nad hlavou. Záhrada tak dáva ďalší rozmer súkromiu aj spoločenskému životu a je v pravom zmysle slova obývačkou pod holým nebom.

Aj záhrada potrebuje kontrasty. Kúsok voľného, ničím nerušeného trávnika jej dáva priestor i mierku a je tou správnou plochou, od ktorej sa najlepšie odrážajú farby a tvary okolitej bujnej zelene.
Tento pohľad sa domácim len tak nezunuje. Ich záhrada im pripomína krajinu, ktorú si v srdci preniesli zo svojho pôvodného bydliska – s horizontom malebne narušeným vežou kostola a strechami stodôl a chalúp
.
 
Pod strapcami hrozna si možno v lete posedieť v príjemnom tieni, na jeseň si zasa zakúriť v kozube. Vľavo je za hustou zelenou stenou úžitková záhrada, ukrytá pred zrakmi návštevníkov. Žiť na dedine a nemať ju?  

 

Neučesaná harmónia

Miniatúrna záhrada prekvapuje doslova na každom kroku čarovnými zákutiami, vytvorenými svetlom, tieňom a nekonečným spektrom farieb a tvarov. Dojem malebného vidieckeho prostredia vytvára viac ako dvesto rôznych rastlín – rastie tu sedem druhov viniča, asi 50 druhov ihličnanov a množstvo nápadných aj nenápadných kvetov sú ako pečeňovník, bledule, snežienky či šafran. Celé zelené spoločenstvo pritom žije v tejto záhrade v pôsobivej divokej harmónii, ktorú jej majitelia len citlivo usmerňujú.

Prízemný dom bez jasného štýlu pomaly prikrývajú kvety a vinič. Toho je na pozemku až sedem druhov. Takmer dve desaťročia poskytuje na terase pod pergolou v lete príjemný tieň a na jeseň sladké šťavnaté strapce. Ak by ste sa vydali chodníkom popri dome, dostanete sa okolo budleje za garážou až k bránke záhrady. Opačným smerom, za domom, boli kedysi chlievy, dnes je tu skleník a vedľa neho úžitková záhrada.

 

Príbeh o starej truhlici sa začal na povale a dnes táto starožitnosť patrí k inventáru záhrady. Jej miesto je v húštine medzi viničom, tujami, vysokými okrasnými trávami, papradím a rudbekiami.

Chodníkom popod veľkú liesku, ktorá dáva koncom leta chutné oriešky, sa dostanete do pôvabnej vidieckej záhrady. Nenájdete v nej pravidelnosť ani prísnu geometriu, len množstvo rastlín, kvetov a svetla, ktoré vytvárajú svieže a neokázalé, prirodzene pôsobiace zelené prostredie.
Kategória: Záhrada a exteriér
Tagy: jazierko návšteva pergola rastliny vegetácia vidiek vinič záhrada
Zdieľať článok

Diskusia