Záhrada so zurčiacim srdcom
Podľa Biblie boli prví ľudia vyhnaní z rajskej záhrady. Odniesli si však so sebou spomienky a tie prežívajú v každom z nás... Podaktorí len snívajú o krásach prírody, iní cestujú do ďalekých krajín a ďalší sa rozhodnú premeniť svoj sen na skutočnosť – tak, ako to urobili aj majitelia slnkom prežiarenej záhrady, plnej rozmanitých vôní a farieb... a zurčiaceho šepotu malého potôčika.
Dokonalé spojenie
Dominantami tejto záhrady, ktorá okamžite padne do oka, ale najmä do ucha každému návštevníkovi, sú umelo vytvorený potôčik a jazierko prepojené do harmonického celku so skalkou. Po tom, čo sa majitelia vyrovnali s myšlienkou, že vodná plocha je oveľa náročnejšia na údržbu ako trávnik či kvetinový záhon, začali sa pasovať so záhradným terénom.Na vybudovanie potôčika využili mierne zvýšený svah pozemku, ale predtým museli urobiť ešte zopár nevyhnutných úprav, ako napríklad navoziť dostatok hliny, aby voda mala požadovaný spád. Taktiež museli vhodne umiestniť kamene v skalke a vysadiť správne rastlinné druhy. Nebola to síce záležitosť niekoľkých dní, ale trpezlivosť sa oplatila. Výsledok je skutočne podmanivý – voda sa elegantne plazí pomedzi štrk a kamene, popod záhradný drevený mostík a nonšalantne sa vlieva do malého jazierka, ktoré spolu s potôčikom a so skalkou tvoria srdce záhrady.
Riasy sú to, čoho sa väčšina majiteľov záhradných jazierok najviac obáva. S týmto nepríjemným problémom sa nedávno museli popasovať aj naši hostitelia. O tom, aké ťažké je udržať optimálnu biologickú rovnováhu vodného prostredia, vedeli by rozprávať. Trvalo im niekoľko dní, kým odstránili riasy a jazierko uviedli opäť do pôvodného stavu. Oba vodné prvky sú ozdobou záhrady. Sú síce malé, ale zato účelné – príjemné zurkotanie vody budí v človeku dojem, akoby bol niekde uprostred panenskej prírody. A navyše pôžitok z nich majú aj susedia, ktorí počujú nevtieravý čľapotavý zvuk priamo do spálne na poschodí.
Privátna zóna
Pri projektovaní záhrady sa majitelia snažili využiť slnečný pozemok a spojiť jeho jednotlivé časti tak, aby vytvárali dokonalý celok. Čisté plochy udržiavaného zeleného trávnika sa striedajú s nenáročnými krami, okrasnými trávami a trvalkami. Z nižších krov sú to najmä nátržník krovitý (Potentilla fruticosa) a tavoľník bumaldový (Spiraea bumalda), ktoré celú sezónu okrášľujú záhradu svojimi žltými a ružovými súkvetiami. Okrem zakrpatených tují a okrasnej moruše je pýchou záhrady aj javor dlaňovitolistý (Acer palmatum), ktorý sa na jeseň prezlieka do výrazného svetločerveného habitu utkaného z jeho listov pripomínajúcich ľudskú dlaň.
Pozdĺž potôčika a okolo jazierka majitelia vysadili vŕbicu vŕbolistú, ktorá miluje vlhkú pôdu. Pri dôkladnom pohľade človek zistí, že v okrasnej záhrade možno využiť takmer každý prírodný materiál – kamene, štrk, drevo či drvenú kôru. Pri konečných úpravách sa majitelia snažili, aby záhrada a dom vytvárali kompaktný celok. Trochu zelene preniesli aj na kameňom vydláždenú terasu s drevenou pergolou, ktorá ako predĺžená ruka domu siaha až do záhrady. Svetlý odtieň dreva korešponduje s okolím. Pergola napriek svojej mohutnej konštrukcii nepôsobí rušivo ani dominantne aj vďaka zeleným ovíjajúcim sa porastom a črepníkovým kvetom.
A aby bol dojem dokonalý, majitelia nezabudli ani na okná. Neponechali ich napospas nahote a zaodeli ich do kvetináčov s bohato kvitnúcimi petúniami. Tie svojimi veselými farbami a jemnými vôňami od mája takmer až do októbra spríjemňujú majiteľom posedenie na terase. Chránené slnečné miesto na oknách, odkiaľ zvrchu pozorujú zvyšok záhrady, poskytuje im dokonalé podmienky na ich rast a bujnenie.