Dážď pod palcom

Aká je v súčasnosti ponuka zavlažovacích zariadení?

Dostupné sú nízkotlakové zavlažovacie zariadenia – od kvapkovej závlahy až po výsuvné postrekovače. Na zavlažovanie kríkov, ovocných sadov a viníc je vhodný kvapkový systém. Slúži aj ako podpovrchová závlaha trávnatých plôch, najmä golfových ihrísk, prípadne parkov a trávnatých plôch, ktoré by sa nemali zalievať zvrchu. Ďalším typom sú postrekovače, tzv. sprinklery, ktoré sa osvedčili v stromových alebo kríkových výsadbách. Tie môžu byť ozdobné alebo účelové (slúžiace len na závlahu). Do tretej skupiny patria výsuvné zavlažovače, ktoré sa používajú na trávniky. Vďaka tomu, že sa otáčajú, a vďaka funkcii nastavenia uhlov od 15 do 360° možno nimi zalievať pravidelné výseky, polkruhy a kruhy. Postrekovače treba zabudovať pod povrch terénu predtým, ako sa vyseje alebo položí trávnatý koberec. Všetky spomenuté druhy zavlažovacích zariadení musia byť doplnené o ďalšie komponenty, ako sú rozvodné hadice, spojky, ventily, filtre a automatické ovládanie.

Od čoho závisí výber vhodného zavlažovacieho systému?

Sú tri hlavné kritériá: 1. kvalita a výdatnosť vodného zdroja, 2. rozloha zavlažovaného pozemku, 3. požiadavky vysadených druhov rastlín. Firma, ktorá inštaluje zavlažovacie zariadenie, v spolupráci so záhradným architektom (prípadne s majiteľom) pripraví technické riešenie, v ktorom sa na základe uvedených faktorov vyrátajú prietok a potrebné priemery potrubí. Rozľahlý pozemok si vyžaduje väčší prietok, a teda aj väčší priemer hadíc a potrubí. Celý systém je rozdelený na jednotlivé úseky, ktoré sa uvádzajú do prevádzky nezávisle cez elektronické ventily a mikroprocesor, ktorý ovláda zavlažovacie zariadenie na základe zadaného časového údaju. Podľa sily vodného zdroja sa volí aj druh čerpadla. Výber zariadenia však podmieňujú aj ďalšie faktory, napríklad kvalita výroby, servis a, samozrejme, cena. V súčasnosti sa stretávame aj s napodobeninami, ktoré sú vyrobené napríklad v Južnej Kórei alebo v Číne. Ide o druhotný materiál, ktorý nie je dostatočne odolný proti UV žiareniu, mrazu, preto rýchlejšie dochádza k jeho poškodeniu. Profesionálna firma by mala spracovať technické riešenie a zároveň ponúknuť aj servis pri jarnom spúšťaní do prevádzky a jesennom zazimovaní zavlažovacieho zariadenia (pri odvodňovaní).

Aké sú najčastejšie príčiny nesprávne fungujúceho zavlažovacieho zariadenia?

Frekventovaným faktorom s negatívnymi dôsledkami je nesprávne zvolený priemer potrubí. Počet dýz pripojených na hadicu totiž priamo súvisí s jej priemerom, preto sa odporúča pred inštaláciou urobiť technické výpočty, ktoré vyžadujú aspoň minimálne vedomosti o hydraulike (o prietoku vody a tlaku). Niekedy si domáci majstri neuvedomujú, že každá dýza, každý postrekovač a kvapková hadica majú svoj prietok stanovený výrobcom. Priemer hadice závisí aj od počtu postrekovačov, ktoré sú na ňu napojené. Pri nesprávne zvolenom priemere hadice či potrubia môže dôjsť k zníženiu tlaku pri preprave vody zo zdroja. A potom postrekovač nefunguje tak, ako by mal. Výsuvné postrekovače pracujú pri tlaku od 3 do 3,5 atmosféry, sprinklery od 1,5 do 2,5 atmosféry a kvapkové hadice potrebujú na prevádzku jednu atmosféru.

Najväčšie problémy vznikajú u ľudí, ktorí montujú zavlažovacie zariadenie samostatne, a neurobia rozbor vody, a po inštalácii zistia, že kvapková hadica nekvapká, výsuvný postrekovač sa nevysúva alebo sprinkler nestrieka. Dôvodom je, že nepoužili správny filter a došlo k jeho upchatiu. Nekvalitná filtrácia spôsobuje, že nečistoty, ktoré sa nachádzajú najmä v studničnej vode, sa dostanú do celého závlahového systému a môžu spôsobiť upchatie dierok v kvapkovej hadici alebo rozomlieť mechanizmus, ktorý otáča postrekovačom. Vtedy filter, ktorý stojí (podľa veľkosti) od tisíc do päťtisíc korún, môže znehodnotiť závlahu v hodnote napríklad 50-tisíc korún. Preto sa odporúča poradiť s odborníkom alebo získať informácie o kvalite vody a výbere vhodného filtra. Je niekoľko druhov filtrov, ich výber závisí od toho, či sa vo vode nachádzajú riasy, či má zvýšený obsah železa alebo piesku (v prípade zvýšeného obsahu uhličitano-vápenatých solí, ktoré sa časom usádzajú vnútri zariadenia, sa odporúča upraviť vodu pomocou kyselín).

Na čo netreba zabúdať, je pravidelné čistenie filtrov. Negatívne dôsledky má aj nesprávne prepojená automatika s ventilmi. Pri mechanickom poškodení, napríklad pri preseknutí polyetylénových hadíc, ktoré sú umiestnené 30 cm pod povrchom, sa poškodený úsek jednoducho odkryje a opraví pomocou rýchlospojky. Zákazníkom odporúčame, aby automatiku čas od času skontrolovali – či sa vodomery netočia rýchlejšie alebo či niekde na pozemku nestojí voda (ak áno, môže byť príčinou aj málo priepustná pôda, v takom prípade sa pristúpi k výmene dýz alebo ventilov).

Keď končí sezóna…?

Súčasťou profesionálneho servisu by malo byť aj jesenné odvodnenie ventilov, filtra a vytlačenie vody z postrekovačov. Výsuvné postrekovače a podpovrchové zavlažovače sa na zimu nedemontujú. Ak je terén dostatočne svahovitý, v jeho najnižšom bode sa otvorí odvodňovací ventil a zariadenie sa vyčistí. Ak je terén rovinatý, prípade hrozí, že v istých miestach by voda nevytiekla a zostala v potrubí, robí sa odvodnenie pomocou tlakového kompresora. Dokonca ani kvapkové hadice umiestnené na povrchu sa na zimu neuskladňujú. Jedine pri okrasných sprinkleroch (umiestnených napríklad v letničkových výsadbách) sa odporúča dať dole okrasnú hlavicu.

Automatika v skleníkoch

Skleník má špecifické klimatické aj pestovateľské podmienky. Ak pestujete plodovú zeleninu (rajčiny, papriky) alebo listovú zeleninu (šalát, reďkovky), odporúča sa používať kvapkovú závlahu s prietokom 1 až 1,5 l/m (priesady by mali byť od seba vzdialené 20 až 25 cm). Rastlinky treba zalievať ku koreňom, nie na listy (zálievka na listy je nebezpečná – jednak sa rozširujú hubové choroby, jednak rastliny trpia tepelným šokom). Pri hydroponickom pestovaní v skleníku sa odporúčajú bodové kvapkové zavlažovače. Na pestovanie plodovej zeleniny sú vhodné rozprašovače, ktoré udržujú 100-percentnú vlhkosť vzduchu, čím znižujú horúčavy v skleníku. Tento systém sa primárne nepoužíva na zavlažovanie, skôr slúži ako klimatizačný prvok. Pomocou jemnej hmly dokáže znížiť teplotu v skleníku až o 5 °C. Ak rastliny znesú zavlažovanie zvrchu (teda aj na listy), možno na zálievku použiť sprinklery s prietokom od 35 do 220 l/h. Pri väčších výsadbách (to platí pre skleníky aj exteriér) sa odporúča inštalovať systém dávkovania živín. V menších záhradách si majiteľ môže hnojivo rozhodiť na povrch trávnika aj pomocou bežných aplikátorov (napr. rozprašovačov).

Režim automatickej závlahy úzko súvisí najmä so zamračeným a daždivým počasím. Vhodným riešením pre okrasné a úžitkové záhrady je zrážkový snímač so senzorom vlhkosti. Ak si naprogramujete, že dvojmilimetrové zrážky sú nedostatočné pre váš trávnik, zavlažovací systém sa automaticky spustí aj pri nameranej stanovenej hodnote. Ak naprší napríklad 5 mm, senzor to zaregistruje a na deň, dva závlahu vypne. Koľko a ako zalievať závisí aj od typu pôdy. Ak je pôda ľahká a piesčitá, vhodné sú kratšie každodenné zálievky (ráno a večer). Naopak, ťažšie, ílovité pôdy, ktoré sú málo priepustné, sa odporúča zalievať jeden- až dvakrát do týždňa. A kedy nezavlažovať? Samozrejme, na jar a na jeseň. Cez sezónu (od mája do konca septembra) počas daždivých dní alebo keď je zamračené, sa voda nevyparuje tak intenzívne, vtedy sa odporúča na určitý čas odstaviť závlahu alebo znížiť dávku vody. Pomocou mikroprocesora možno usmerniť množstvo aj frekvenciu polievania.