Odolá mrazom, miluje tieň a poteší aj lenivých záhradkárov. Brunera veľkolistá vám za málo práce na jar nádherne rozkvitne

Brunera veľkolistá (Brunnera macrophylla) je zaujímavou a nenáročnou trvalkou, ktorá je medzi záhradkármi čoraz obľúbenejšou. Poradíme vám, ako sa o ňu postarať, aby vám kvitla a prinášala radosť.

Vhodné stanovište

Máte nejaký voľný priestor pod stromami alebo na okraji tienistých záhonov? Práve tam sa vám brunera veľkolistá hodí najviac. V kombinácii s cibuľovinami, azalkami, prvosienkami, bergéniami, hortenziami, kosatcami, papraďou či trávami vám vytvorí nádherné zákutia. Vynikne však aj sama osebe ako solitérna rastlina pri chodníkoch či okrajoch jazierka. Funguje ako tzv. pôdny kryt a za nejaký čas dobre zakryje holé či riedke miesta v záhradke.

Brunera veľkolistá je pôdopokryvná rastlina, ktorá sa rada rozrastie aj po okolí. Zdroj: Elena Shutterstock

Výsadba a čas

Brunera obľubuje tienisté stanovište, no zvládne rovnako aj polotieň. Priamemu slnku ju však nevystavujte. Ideálnym miestom na jej výsadbu je pod okrajmi korún listnatých stromov či ihličnanov.

Ak chcete, aby vám brunera kvitla na jar, je potrebné ju zasadiť na jeseň priamo do pôdy. Do zeme najprv pridajte trochu kompostu. Vykopte jamu, vyberte predpestovanú rastlinu z nádoby aj s koreňmi a umiestnite ju do zeme. Medzeru vyplňte zeminou, utlačte a dôkladne zalejte. Ak máte viacero sadeníc rastlín, vysádzajte ich s rozostupom asi 35 – 40 cm na šírku, keďže sa vám za určitý čas dobre rozrastie.

Brunere pri vysádzaní doprajte trocha viac priestoru. Zdroj: iStock

Rozmnožovanie

Ak už bruneru pestujete, jeseň je tiež vhodným časom na jej množenie. Rastlinu vykopte, jej trsy rozdeľte na zdravé korene a tie presaďte do zeme v rovnakej hĺbke, ako bola pôvodná rastlina. Bruneru sa odporúča takto rozdeliť približne každé tri – štyri roky.

Trvalku však viete rozmnožiť aj pomocou koreňových odrezkov či semien. Zo semien získaných z rastliny však hrozí, že kultivary nebudú identické s pôvodnou rastlinou.

Brunera veľkolistá je samovýsevná, takže po čase ju môžete nájsť rozrastať sa aj po ostatných častiach záhonov. Dokážete sa však tomu vyhnúť pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetov, aby ste zabránili tvorbe semien, a kontrolovaným odnožovaním, teda delením koreňových trsov.

Pri samovýseve môžu kultivary stratiť špecifické zafarbenie listov a viac sa ponášať na pôvodnú botnanickú formu rastliny. Zdroj: Shutterstock

Pôda a hnojenie

Rastline vyhovuje mierne kyslé až neutrálne pH pôdy. Musí byť tiež vlhká, dobre priepustná a bohatá na živiny.

Ak chcete podporiť dobrý rast, brunere môžete pridať na jar dobré hnojivo alebo kompost. Inak si pravidelné hnojenie nevyžaduje, aspoň pokiaľ nie je substrát chudobný na živiny.

Usadenie a dobrý rast rastliny môžete podporiť aj mulčovaním, ktoré pomôže regulovať vlhkosť v pôde, na jar zabráni rastu  buriny a cez zimu ochráni korene pred mrazmi.

Mulč pomôže regulovať vlhkosť v pôde a tiež zabráni rastu buriny. Zdroj: iStock

Voda

Rastlinu po vysadení pravidelne a dobre zalievajte, aby si udržala stálu vlhkosť. Dávajte si však pozor na preliatie. Počas daždivých dní si môžete dopriať prestávku, ale v lete, najmä počas suchých dní, si bude vyžadovať väčšie množstvo vody.

Kvitnutie

Brunera zvyčajne kvitne od polovice do neskorej jari, približne v apríli a v máji. Doba kvitnutia trvá 4 až 6 týždňov.

Starostlivosť

Odumreté a zhnednuté listy z rastliny pravidelne odstraňujeme, rovnako tak rastlinu zbavujeme odkvitnutých kvetov. Na jeseň možno rastlinu zrezať, čím podporíte rast nových listov na jar.

Choroby a škodce

Problémom sa pri pestovaní brunery môžu stať slimáky, preto sa ich snažte čo najskôr odpudiť z blízkosti rastliny, napríklad pomocou pascí. Rastlinu môžu napádať i vošky či molice spoznáte podľa skrútených listov a lepkavých zvyškov. Na ne sa zas osvedčili insekticídy, postreky mydlovou vodou či lepkavé žlté doštičky.

Ďalšie nedostatky rastliny môžu prameniť z nadmerného zalievania, čo sa prejaví žltými listami alebo koreňovou hnilobou, či z prílišného sucha, čo spoznáte podľa hnedých okrajov.

Problém jej môže spôsobovať aj múčnatka, ktorú spoznáte podľa bieleho povlaku na listoch. Často vzniká na tmavých miestach so zlým prúdením vzduchu. V prípade jej výskytu treba na rastlinu aplikovať fungicídy, prípadne roztok plnotučného nepasterizovaného mlieka a vody v pomere 1:1. Rastlina je však v všeobecnosti považovaná za odolnú voči chorobám.

Molice sú malé biele mušky, ktoré sa živia rastlinnými šťavami a oslabujú tak napadnutú rastlinu. Na listoch zanechávajú lepkavú látku medovicu. Zdroj: iStock

Kultivary

Brunera veľkolistá má množstvo rôznych kultivarov, líšiacich sa od seba nielen farbou či vzorom na lístí, ale napríklad aj odolnosťou voči stresu. Toto sú jedny z tých najznámejších:

´Jack Frost´ – charakteristická tmavozeleným lístím a zložitou kresbou. Kultivar je odolnejší voči suchej pôde, než iné druhy. Hodí sa na okraje chodníkov, lebo svojím sfarbením vytvára pekný kontrast.

Kultivar brunery veľkolistej ‚Jack Frost‘. Zdroj: Shutterstock

´Silver heart´ – v preklade ,,strieborné srdce“. Táto rastlina má veľké strieborné listy so zeleným žilkovaním a okrajmi. Ide o vzrastom menší kultivar, ktorý dokáže lepšie znášať teplejšie a suchšie podmienky.

Kultivar brunery veľkolistej ‚Silver Heart‘. Zdroj: Shutterstock

´Sea heart´ – má sivobiele lístie so zeleným žilkovaním a okrajmi. Kvety sú najprv fialové a v priebehu kvitnutia sa zmenia na modré. Tento druh sa hodí do záhonov ako pôdna prikrývka s dvojfarebným efektom.

Kultivar brunery veľkolistej ‚Sea Heart‘. Zdroj: Shutterstock

´White zebra´ – odlišuje sa od ostatných kultivarov zelenými listami s jemným bielym vzorom, ktorý pripomína podlhovasté škvrny zebry.

Text: Natália Turcovská
Foto: iStock/Shutterstock