Utorok, 2. september 2014. Meniny má Linda, zajtra Belo.

Ideálna strecha pre nízkoenergetický dom

Zdielať článok na Facebooku
19.05.2011  |     

O tom, aká strecha patrí na dom s nízkoenergetickým či pasívnym štandardom, by sa dalo uvažovať z viacerých hľadísk. Finančného, konštrukčného aj estetického, z pohľadu krajiny, krajových zvyklostí či susedských rečí. My sa tentoraz sústredíme najmä na funkčnosť.


Spomínané domy sú známe najmä potrebou vysokej tepelnej ochrany – takže najlepšia strecha bude taká, ktorá účinne obmedzí ich tepelné straty. Najjednoduchším spôsobom ako znížiť tepelné straty je zmenšiť ochladzované konštrukcie na minimum. Jednoduchý kompaktný tvar budovy prináša priaznivejší pomer ochladzovaných konštrukcií k objemu budovy, a menšia plocha, ktorou môže teplo unikať, znamená zároveň aj finančné úspory pri realizácii – čím menej konštrukcií, tým nižšie sú náklady na stavbu. Z tohto pohľadu sa môže zdať plochá strecha ako optimálne riešenie.

Guľa nad hlavou?

Ak by sa tvar strechy riadil iba snahou o dosiahnutie čo najlepšieho pomeru ochladzovanej plochy k ohrievanému objemu, bola by ideálnym riešením guľa alebo pologuľa. Je však jasné, že takýto tvar nie je v bežnom živote veľmi praktický (napríklad z konštrukčného hľadiska, a tiež vzhľadom na možnosti využívania či zariadenia takéhoto priestoru) a až na výnimky v podobe experimentálnych domov sa nepoužíva. Môžeme sa však pýtať aj ďalej: aká má byť strecha? Má byť iba dáždnikom na ochranu pred zlým počasím? Alebo má byť konštrukciou, ktorá racionálne využíva priestor, a po ktorej zároveň dažďová voda stečie a zavlaží okolitú pôdu? Sedlové strechy síce tradične patria do území s pôvodnou zástavbou, a ich história siaha až do čias zakladania miest a dedín, keď sklon striech nadväzoval na ráz krajiny, je však otázne, do akej miery je potrebné štylizovať novozastavané územia do podobných foriem.

Samozrejme, aj energeticky pasívny dom môže mať sedlovú strechu, avšak z praktického hľadiska je ideálnym tvarom súčasného pasívneho (nielen rodinného) domu viac či menej pretiahnutý kváder s dlhšou stranou obrátenou na juh a strechou mierne naklonenou na sever. Dnešné ploché strechy poskytujú rovnako spoľahlivú ochranu pred dažďom a ďalšími nepriazňami počasia ako strechy šikmé, a pokiaľ nie je nevyhnutné stavať dom so sedlovou strechou z estetických dôvodov, z hľadiska pasívneho domu (to znamená najmä z hľadiska úspor energie), nie je toto riešenie nijako výhodné.

Bez sena to nie je ono

Základná nevýhoda sedlovej strechy so sklonom 30 až 50° spočíva v tom, že vytvára väčší povrch a tým aj väčšiu ochladzovanú plochu, ktorú je potrebné tepelne izolovať. Tým sa, samozrejme, zvyšujú náklady na výstavbu. Navyše pod šikmou strechou vznikajú aj priestory s horšími úžitkovými vlastnosťami, napríklad s obmedzenou výškou. Konštrukcia šikmej strechy nad obytným podkrovím je zároveň pomerne komplikovaná, náročná na precízne vyhotovenie a realizáciu detailov, a teda aj drahšia, a jej detaily sa problematicky utesňujú (napríklad miesta styku krokiev s klieštinami). Tesnosť obalu domu je pritom kľúčová z pohľadu tepelných únikov a možnosti použiť na distribúciu tepla ohriaty vetrací vzduch, čo je typický spôsob vykurovania energeticky pasívnych domov.

Tvar sedlovej strechy historicky vychádzal z dostupných stavebných materiálov – napríklad ako strešná krytina sa používali slamené došky a drevené šindle –, a v priestoroch pôjdov sa tradične skladovalo seno, ktoré v zime zároveň tepelne izolovalo obytné priestory pod ním. Dnes je všetko inak, a udržať dnes už funkčne a materiálovo nepodloženú tradíciu v tvare striech, by znamenalo stavať za vyššie ceny a vytvárať nižšie úžitkové hodnoty.
 

O sedlových strechách sa traduje, že lepšie ochránia pred snehom. Skúsenosti architektonického ateliéru Kutnar publikované po zime 2005/2006 však dokumentujú pravý opak. Sedlové strechy trpia zosuvmi snehu, jeho premiestňovaním aj premenou na ľadový pancier, ktorý zaťažuje šikmú strechu extrémne nerovnomerne a sústreďuje zaťaženie nad žľab, kde dochádza k deštrukcii. Naopak, strechy rovné alebo s miernym sklonom sú zaťažované rovnomerne a väčšinu snehu odveje vietor, pretože strecha nemá záveternú stranu, kde by sa vytvárali záveje.


Placka nadovšetko?

Logickou alternatívou k tradičnej šikmej streche je plochá strecha. Výhody striech miernych sklonov (0,5 až 20°) spočívajú v tom, že vytvárajú minimálny povrch, a teda aj oveľa menšiu plochu, ktorú je potrebné zabezpečiť izoláciou, a zároveň poskytujú optimálne využiteľný priestor vo vnútornom objeme domu. Ďalšou prednosťou je jednoduchšia konštrukcia strechy, pričom odpadajú problematické detaily a minimalizujú sa problémy s utesnením obvodového plášťa. Podporné prvky sú usporiadané voľnejšie, preto sa priestor pod strechou ľahšie využíva a podľa potreby dispozične člení aj zariaďuje. Plochá strecha sa tiež lepšie správa v kalamitných snehových podmienkach.

Navyše sa pri použití strešného krytu so skladbou zelenej strechy (optimálne bezúdržbovej) spomaľuje odtok dažďovej vody, strecha v lete prispieva k ochladzovaniu konštrukcií a priestorov pod ňou a predlžuje sa aj životnosť strešného plášťa. Z porovnaní vyplýva, že strechy miernych sklonov lepšie vyhovujú súčasným potrebám po stránke funkčnej, konštrukčnej aj dispozičnej, i keď na estetickú stránku si budú niektorí ešte musieť zvyknúť.
 

Jeden alebo dva plášte
Ploché strechy ponúkajú široké spektrum rozličných konštrukčných a technologických riešení. Najčastejšie sa používa jednoplášťová plochá strecha, čo znamená, že interiér je od exteriéru oddelený iba jedným plášťom. Jej základnú skladbu tvorí nosná konštrukcia, spádová a vyrovnávacia vrstva, dilatačná vrstva, parozábrana, tepelnoizolačná vrstva, expanzná vrstva a povlaková krytina. Existujú aj rôzne variácie, napríklad strecha s opačným poradím vrstiev – takzvaná obrátená plochá strecha, pri ktorej sa hydroizolácia kladie až pod tepelnú izoláciu, alebo strecha, pri ktorej sa hydroizolácia ukladá medzi dve vrstvy tepelnej izolácie.

Ďalším typom je dvojplášťová plochá strecha – tvoria ju v podstate dve nosné konštrukcie oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. (Základnou skladbou dvojplášťovej strechy je: nosná konštrukcia dolného plášťa, parozábrana, tepelnoizolačná vrstva, prevetrávaná vzduchová medzera, nosná konštrukcia horného strešného plášťa, expanzná vrstva a povlaková krytina.) Na nízkoenergetické či pasívne domy je tento typ strechy najvhodnejší, pretože z hľadiska ochrany pred tepelnými únikmi v zime, aj pred neželanými tepelnými ziskami v lete je veľmi účinný (najmä vďaka prevetrávaniu priestoru nad tepelnou izoláciou). K podstatným plusom patria aj spoľahlivé hydroizolačné vlastnosti. Zároveň je však jej realizácia finančne náročnejšia, čo mnohých stavebníkov od tejto investície odradí.


Typickou súčasťou striech mnohých nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov sú slnečné kolektory. Ak je dom ideálne orientovaný na svetové strany, potom nie je problém aj na šikmej streche umiestniť kolektory tak, aby bola ich účinnosť maximálna.

Plochá strecha však ponúka väčšiu voľnosť v nastavení sklonu či orientácie kolektorov aj v prípade, ak ideálnu orientáciu domu na svetové strany neumožňuje napríklad okolitá zástavba.


Štica z trávy

So záujmom o nízkoenergetickú výstavbu, ktorá znamená možnosť znížiť našu spotrebu energie a tým aj emisie CO2, idú akosi prirodzene ruka v ruke aj ďalšie ekologické snahy. Aj preto sú staviteľom nízkoenergetických a pasívnych domov pomerne blízke takzvané vegetačné strechy. Zeleň na streche pôsobí ako nezanedbateľný izolačný element, navyše tvorí účinnú ochranu vrstiev strešného plášťa, a len minimálne podlieha mechanickému opotrebovaniu (pôsobeniu slnka, vetra, dažďa, snehu, ľadu). Podstatným plusom je, že zmierňuje účinky slnečnej radiácie na konštrukciu strechy aj interiér pod strechou – substrát zadržiava vlhkosť a zeleň vytvára nad samotnou strechou akýsi slnečník, ktorý príjemne tieni a účinne vetrá. To v lete iste ocenia obyvatelia každého, nielen nízkoenergetického domu. Riešenie problému s letným prehrievaním pritom môže priniesť podobnú úsporu energie ako ochrana pred zimným ochladzovaním (a pri posudzovaní, či dom spĺňa požiadavky na pasívny štandard sa tiež berie do úvahy).

Navyše vegetačná vrstva zlepšuje nielen tepelnoizolačné vlastnosti strechy, ale aj jej schopnosť akumulovať teplo, čo je riešením ďalšieho typického problému priestorov priamo pod strechou – nech sú akokoľvek tepelne izolované, ak sa interiér v lete nechladí, časom sa predsa len prehreje (alebo sa v zime v extrémnych podmienkach vychladí tak, že treba viac prikúriť). Vďaka schopnosti konštrukcií akumulovať teplo sa zväčší tepelná zotrvačnosť priestorov, a reakcie interiéru na zmeny teplôt a teplotné extrémy v exteriéri sú omnoho pomalšie a miernejšie. Keďže ide o riešenie nenáročné na prevádzkové náklady a teda v princípe ekologické, je to riešenie mimoriadne vhodné pre pasívne domy. Ako ekologický bonus môžeme brať prínos vegetácie na streche k čistote vzduchu či estetickým hodnotám prostredia. Na rozdiel od hladkých krytín, po ktorých voda stečie rýchlo a bez úžitku, vegetačné strechy vodu zadržiavajú, čím prispievajú k zmierneniu dôsledkov extrémnych výkyvov počasia.
 

Zaujímavou alternatívou plochých striech sú takzvané zelené strechy. K minimálnej ochladzovanej ploche a dobre využiteľnému vnútornému priestoru, typickým pre všetky ploché strechy, sa tak pridáva ďalšia výhoda – tepelnoakumulačná schopnosť substrátu, ktorá najmä v lete bráni prehrievaniu priestorov pod strechou. Tiež zeleň a zadržiavaná vlhkosť zmierňujú účinok slnečnej radiácie na interiér, ale aj na krytinu a konštrukciu strechy. K pozitívam zelenej strechy patrí aj spomalenie odtoku dažďovej vody a predĺženie životnosti strešného plášťa.


Takéto strechy sú však u nás ešte stále skôr výnimkou, s čím súvisia aj logické nevýhody – vyššia cena, menej skúseností s výstavbou a menší výber realizačných firiem. I keď sa ploché strechy ešte stále snažia o nápravu svojej pošramotenej povesti z rokov minulých, v princípe má takáto konštrukcia najmä z pohľadu šetrenia energiou veľa predností. K spoľahlivo slúžiacej plochej streche sa dnes možno dopracovať o čosi ľahšie aj vďaka moderným stavebným materiálom a technológiám, ani nové materiály však neznamenajú automaticky, že strecha bude dobrá. Často je totiž hlavným dôvodom nefungujúcej strechy (a nielen plochej) neodborná a nekvalitná realizácia. Spoľahlivá firma so skúsenosťami, dobré referencie, potrebné technické vybavenie a vyškolení pracovníci... pri streche určite stojí za to dať si na výbere realizačnej firmy záležať. Aj tu totiž platí známe: lacné býva najdrahšie.

Zdielať článok na Facebooku


TEXT: Jakub Drda, Lena Čierna;
FOTO: Aleš Brotánek, Dano Veselský, Inštitút pre energeticky pasívne domy (iepd) a redakcia


Foto dňa

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky