Tajomstvo za priehľadom v bránke
Nielen malé deti nakúkajú dierami v plote a veria v tajomstvo, ktoré sa za ním objaví. My dospeláci už na tajomstvá toľko neveríme, ale niekde vo vnútri nás aspoň troška dúfame, že za plotom nebude len skládka. Ak ale pôjdeme okolo vysokého plota, cez ktorý prevísajú stvoly bambusu a konáre ginka, a vo výške očí sa nám priam ponúkne v bránke otvor na nahliadnutie, určite lákavému tajomstvu neodoláme. Poteší už len to, keď si uvedomíme, že niekto premýšľa o zvedavosti druhých s pochopením a nie s odsúdením, a celkom zámerne ju ešte podnecuje. Za takýmto plotom sme tajomstvo naozaj objavili a vďaka ústretovosti jeho majiteľa a tvorcu z neho môžeme kúsok ukázať aj vám.
Záhrada stará približne dvadsať rokov leží celkom nenápadne vo svahu za radovým rodinným domom. Vďaka zvolenej kompozícii vyzerá omnoho väčšia než v skutočnosti je – má len 9 × 25 metrov. Ide o záhradu v ázijskom štýle a ako väčšina ázijských záhrad je hlavne z kameňa, rastlín a vody. Celou záhradou prechádza cesta spájajúca dva vchody; rovnako spája takmer celú záhradu ucelená vodná sústava.
Tradičnú japonskú bránu tori tvoria dva zvislé a dva priečne trámy. Medzi dvoma priečnymi trámami býva tabuľka s nápismi. V Japonsku nájdeme brány tori najčastejšie pri tradičných šintoistických svätyniach. Sú symbolom prosperity a šťastia a zdobia vstupy a vjazdy do mnohých miest a osád. Ďalším poslaním brán tori je poskytovať miesto odpočinku vtákom. Tie sú v šintoizme považované za poslov bohov.
Čajový altán – miesto na čajový obrad, ktorý je jednou z možností autorovho obľúbeného „uviaznutia v čase“. Ide o kultivovanú formu ľudského kontaktu a komunikácie, vyjadrenie duchovnej polohy bytia, nenásilia a estetický zážitok. Čaj sa aj dnes podáva v miske, ktorá má väčšinou dekor aj zvnútra – keď dopijete čaj, len vtedy vám odhalí celú svoju výtvarnú hodnotu. Miska sa pri pití drží oboma rukami, čo pomáha sústrediť sa na samotný obrad pitia čaju a ani jednej ruke nedovoľuje inú činnosť. |
{R1}
Aby sme bližšie pochopili autora tejto krásnej záhrady, dovolím si citovať jeho slová z českého vydania publikácie Bonsaje a japonské zahrady nejen v Japonsku, pretože si netrúfam zachytiť jeho myšlienky svojimi slovami:
„Zastavenie je okamih, v ktorom spočinie naše telo a myseľ. Mnohí z nás vnímame zastavenie v uponáhľanej dobe, v ktorej žijeme, a prostredí, ktoré nás obklopuje, ako nečinnosť, ničnerobenie. Každý vnímavý človek však cíti, ako je zastavenie dôležité. …Zdá sa mi, že v dnešnej dobe, ktorá preferuje aktivitu, snahu o lepšie, väčšie a dokonalejšie, sa posudzuje „zastavenie sa“ ako niečo menej aktívne, horšie, menšie a nedostatočné. A pritom je múdre načúvať myšlienkam a skúsenostiam, ktoré definovali generácie našich rodičov a prarodičov. Je dobré zamýšľať sa nad pôvodným významom ustálených spojení, porekadiel a prísloví, ktoré vznikali zo skúseností našich predkov. Len náhodne mi prišlo na um: Veľké veci sú zreteľné až z väčšieho odstupu – Ponáhľaj sa pomaly, tiež tam dôjdeš. …Zastavenie nám umožňuje pochopiť, že príroda okolo nás, celý hmotný svet, sa riadi poriadkom, do ktorého sa musia vmestiť aj tie najväčšie ambície človeka. Vďaka nemu môžeme pochopiť chyby, ktoré robíme, a vplyv našich skutkov vo chvíli, keď sa už nedá všetko vrátiť späť. Zastavenie je teda nutnou podmienkou kultivácie seba samého, našich vzťahov aj ovplyvňovania nášho okolia.“
|