Loftmánia

Azda najznámejším loftom z obdobia vzniku tohto typu bývania je objekt bývalého mäsokombinátu Factory na 47. východnej ulici Manhattanu. Čaru priemyselného priestoru neodolal ani najznámejší „lofťák“ Andy Warhol, ktorý vo Factory býval od roku 1960. Nájomné za tento loft predstavovalo v polovici šesťdesiatych rokov len okolo sto dolárov za rok. To bol ešte loft v pravom slova zmysle. Dnes sa síce loft snaží udržať si pôvodný zmysel, no veľmi sa mu to nedarí. Loft sa dnes chápe ako luxusná forma bývania, ktorá prešla rukami architektov najzvučnejších mien a je určená iba pre najbohatšiu vrstvu spoločnosti. Hľadajú sa akési pravidlá a typické znaky, či takzvaný „loftový štýl“. Nemali by tu však platiť žiadne pravidlá, nič čo by bolo záväzné. Loft je o slobode a revolte, nie o pravidlách. Loft by sa dal možno postaviť ako protiklad k typológii v architektúre. Optimalizáciu funkcie a priestorových nárokov loft svojou voľnosťou úplne ignoruje.
 

147794	147795
V takzvaných hard loftoch bola jedine kúpeľňa samostatnou oddelenou miestnosťou.	Architekti zvyčajne nechávajú vyniknúť krásu priestoru – nábytok používajú jednoduchý a v minimálnom množstve.
147792	147790
Označovať niečo ako typické pre lofty je silný výraz, sú však prvky, ako je napríklad kuchyňa či kúpeľňa v chladnom antikorovom vyhotovení, ktoré sú s industriálnym výrazom priestoru spriaznené.

{R1}

147788	147799
Steny bez omietky, olejové fľaky na starej betónovej podlahe a artefakty z pôvodných strojov nikomu neprekážali, rovnako ako hlučné večierky, či motorka zaparkovaná priamo pri posteli. Tento typ „hard loftu“ je však dnes na ústupe.	Loft však má aj svoje nevýhody, medzi ktoré možno zaradiť napríklad vykurovanie či akustiku. O nízkoenergetickom bývaní sa tu rozhodne nedá hovoriť a o útulnej atmosfére s romantickými zákutiami už vonkoncom nie. Preto je vhodný skôr pre ľudí, ktorí obdivujú starú priemyselnú architektúru a techniku, či pre tých, ktorí potrebujú mať okolo seba veľa vzduchu.
147793	147801
Tieto spoločné priestory a komunikácie v budove zmenenej na loftové bývanie si zachovali nezameniteľnú atmosférou ich pôvodnej funkcie. Mohli by byť inšpiráciou pri vytváraní nových bytových domov, v ktorých sú spoločné priestory väčšinou bez akejkoľvek emócie či pocitu.	Staré skladištia a opustené výrobné haly kedysi ponúkali veľa miesta za málo peňazí. A navyše, v nebytových priestoroch tohto typu bolo nelegálne bývať, o to zaujímavejšie to bolo pre voľnomyšlienkarov a večne sa búriacich jednotlivcov.
147796	147800
Staré fabriky a skladištia nie sú lákadlom pre celú populáciu. Takéto bývanie je zaujímavé iba pre malé percento ľudí, ktorí odmietajú zapadnúť do davu a hľadajú čosi iné, čo by im pomáhalo vyjadriť samých seba pomocou priestoru. Možno sa iba zamýšľať nad tým, prečo sa v iných krajinách oplatí investovať do tejto formy bývania a extravagancia, sloboda vyjadrenia či krása obrovského, ale súkromného priestoru má šancu žiť.	Súčasný záujem o loftové bývanie v centrách veľkých miest vedie investorov k výstavbe nových priestorov v tomto duchu. Nemajú síce patinu starých industriálnych čias, no ponúkajú rovnaký pocit slobody a nekonvenčnosti.

Nie je veľa ľudí, ktorí by vnímali čaro technických pamiatok a industriálnych stavieb. Mnohým dokonca prekážajú. Káblovka, Danubius, Cvernovka či Sklad číslo 7, stanica Filiálka, čokoládovňa Stollwerk (Figaro), pobočka fabriky Siemens – Schuckert, konská železnica, Ludwigov mlyn na Krížnej… To je iba niekoľko bratislavských čerešničiek. Vlastne niektoré už iba boli. To, že pod týmito priemyselnými objektmi sú podpísaní významní architekti ako Dušan Jurkovič či Vladimír Karfík, asi nikoho netrápi.