Pasívny dom v slovenskej realite: (3.časť) – Slnko a vzduch v správnej miere

V minulých častiach sme sa venovali projektu domu, jeho úpravám a zmenám a cez spodnú stavbu sme sa dostali až do pomerne optimistickej fázy – hrubej stavby domu. Múry rástli priam pred očami, náš boj o pasívny dom sa však v tejto fáze ešte ani zďaleka nekončil. Práve naopak. Naplno sme sa vrhli na materiály a technológie špecifické práve pre pasívne domy.

Okná

Výber dodávateľa okien pre náš pasívny dom bol pomerne náročný proces spojený s rozsiahlym prieskumom možností. Brali sme do úvahy jednak kvalitatívne parametre, jednak cenu. Najprv sme sa museli rozhodnúť, či použijeme okná drevené, plastové, alebo hliníkové. Museli sme pri tom dbať na to, aby spĺňali požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti, aké vyžadujú pasívne domy – to znamená, že koeficient prestupu tepla pre celé okno musel byť menší ako 0,8. Okrem toho museli byť okná dokonale vzduchotesné.

Známy argument, že na tesných oknách sa rosia sklá, používajú najmä malí výrobcovia, ktorí nedokážu dokonale tesniace okná vyrobiť. Táto vlastnosť je však nevyhnutná pri použití kontrolovaného vetrania a pri kontrolovanom vetraní rosenie skiel rozhodne nehrozí. Drevené okná sme vylúčili vzhľadom na nutnosť údržby, navyše sa nám drevo do moderných interiérov nehodilo ani architektonicky. Pri hliníkových oknách zas bola príliš vysoká cena – aj preto, že na dosiahnutie kvalitatívnych parametrov pasívnych domov bolo treba použiť špeciálne zasklenie s tepelným zrkadlom.

Najlepší pomer ceny ku kvalite dosiahli plastové 5- a 6-komorové okná renomovaných výrobcov, ktorých parametre boli na hranici použitia v pasívnych domoch. Architekti vyžadovali, aby lišty na oknách boli v súlade s tvaroslovím stavby hranaté, a tak sme sa po zvážení všetkých požiadaviek nakoniec rozhodli pre okná z profilov VEKA Topline plus, určené výhradne pre pasívne domy, so zasklením z izolačného trojskla. Dodávku aj inštaláciu realizovala česká firma Gromathic, ktorá má s výrobou a inštaláciou takýchto okien skúsenosti. Pri osádzaní sa použila špeciálna technológia, ktorá zabraňuje prenikaniu vzduchu popri rámoch. To vyžadovalo omietnutie ostenia ešte pred vložením okien. Rámy sa pri inštalácii umiestnili na vonkajší obrys steny, aby bolo jednoduchšie ich izolovať.

Tienenie

Veľké okná so sebou prinášajú aj veľké tepelné zisky zo slnečného žiarenia. Tento fakt je príjemný v zime, v lete však môže spôsobiť nepríjemné prehrievanie domu, preto je potrebné okná tieniť. Architekti navrhli pre niektoré okná na prízemí prirodzené tienenie predsunutím horného poschodia, na ostatné však bolo potrebné zabezpečiť aktívny tieniaci systém. Váhali sme medzi vonkajšími žalúziami a roletami. Nakoniec sme sa rozhodli pre žalúzie, ktoré aj pri zatienení prepustia do interiéru dostatok denného svetla.

Pri použití systémov inteligentných budov možno dosiahnuť zatienenie celého domu tak, aby sa v horúcich letných dňoch neprehrieval. Aby sme zabránili vzniku výrazného tepelného mosta, ktorý by sa vytvoril pri inštalovaní mechanizmov žalúzie priamo na stenu, architekti navrhli okenné otvory ako bezprekladové, pričom priestor nad oknom vyplnil slepý rám (horný rám sa rozšíril až o 25cm). Na slepý rám sa inštaloval mechanizmus žalúzie, ktorý sa ani v jednom mieste nedotýkal steny, a teda nevytvoril tepelný most. V dvoch prípadoch nemohol mať slepý rám požadovanú šírku a mechanizmus žalúzie siahal až na múr. Vtedy sme medzi žalúziu a stenu vložili polystyrén. Vodiace lišty sa dotýkajú ostenia, takže ak sú žalúzie vytiahnuté, nie sú vôbec viditeľné.

Vzduchotechnika

Z dostupných teórií je jasné, že pasívny dom musí mať kontrolované vetranie s rekuperáciou tepla. Je to v podstate rovnaký systém, aký môžeme vidieť v supermarketoch – teda potrubia v strope s mriežkami, odkiaľ sa do interiéru privádza vzduch. Samozrejme, že pre rodinné domy sú tieto systémy oveľa vkusnejšie a celé umiestnené pod podlahou alebo v podhľade. Do každej miestnosti sa teda samostatne privádza čerstvý vzduch a vydýchaný sa buď na opačnom konci miestnosti aj odvádza, alebo sa popod dvere vedie ďalej.

My sme vytvorili niekoľko samostatných okruhov: prívod vzduchu ústi do detských izieb alebo do spálne, odvod vzduchu je v týchto prípadoch v šatníku. V centre domu sa vzduch privádza do obývačky, kuchyne a jedálne a odvádza sa cez kúpeľne a záchody, čím sa súčasne zaistí aj vetranie týchto priestorov. O všetko sa stará vzduchotechnická jednotka, ktorá zabezpečuje nasávanie vzduchu z exteriéru a jeho privedenie do interiéru a takisto aj odvedenie vzduchu z interiéru a jeho vyfúknutie von zo stavby. Zariadenie má zabudovanú rekuperačnú jednotku, ktorá zabezpečí predhriatie čerstvého vzduchu odchádzajúcim vzduchom (používa sa len v zime).

Na zosilnenie efektu kontrolovaného vetrania sme použili aj zemný register (písali sme o ňom v minulom čísle) – vzduch sa privádza plastovým potrubím zakopaným pod úrovňou terénu, kde je pomerne stabilná teplota. To zabezpečí v lete jeho ochladenie a v zime predhriatie na stabilnú teplotu. Takto možno získať pomerne veľké množstvo energie len za cenu ventilátora.

Vzduchotechnická jednotka má kvalitné riadenie a v spojení s inteligentnou elektroinštaláciou možno zabezpečiť, že sa bude prepínať na minimálny chod, keď budeme v práci, prípadne sa úplne vypne a len občas prevetrá dom. Taktiež možno operatívne zvýšiť jej výkon, ak príde veľká návšteva alebo keď sa bude intenzívne používať kúpeľňa.

Aby sme boli spravodliví aj k iným technológiám, musíme spomenúť, že ak sa do prúdu čerstvého vzduchu umiestni zdroj tepla, kontrolované vetranie sa môže využívať aj na kúrenie v dome. Takéto riešenie síce ušetrí náklady na vykurovanie, my sme ho však nezrealizovali, pretože neumožňuje oddelene regulovať teplotu v jednotlivých miestnostiach, takže sme si nevedeli predstaviť, že budeme mať rovnakú teplotu v spálni aj v obývačke.