Exotické plody v byte

Sezónne a trváce druhy

44460

Podľa trvácnosti možno rozdeliť izbové rastliny s dekoratívnymi plodmi na sezónne – tie slúžia na príležitostné dekorácie interiéru, a trváce, ktoré pri vhodnej starostlivosti prežívajú v byte niekoľko rokov. Medzi sezónne patrí napríklad nertera alebo okrasná paprika, k trvácim citrusy, olivovníky, ľuľok, aukuba, skímia, ananás a ardízia. Zaujímavé farebné plody dozrievajú na izbových rastlinách najčastejšie koncom leta a na jeseň, pričom v mnohých prípadoch vydržia až do neskorých zimných mesiacov. Aj keď niektoré priam lákajú ochutnať, plody týchto rastlín (s výnimkou paprík, citrusov a olív) väčšinou nie sú jedlé, skôr naopak, môžu byť prudko jedovaté (napr. ľuľok). Takéto nebezpečné lákadlá by preto rozhodne nemali byť v bytoch, kde sa pohybujú malé deti.

V interiéri je najvhodnejšie umiestniť tieto rastliny tak, aby boli dobre viditeľné a v období dozrievania plodov čo najlepšie vynikla ich nevšedná krása. Zaujímavo ukážu v kombinácii s farebne kontrastnou stenou, bytovými textíliami, nábytkom či doplnkami. Pri výbere vegetačných nádob treba dbať na to, aby ich farebnosť a štruktúra neodpútavali pozornosť od plodov. Vyniknúť má predsa rastlina, nie nádoba. Z materiálov sú vhodné najmä kov, terakota a prútie.

Krásavica z Peru

Príťažlivá izbová rastlina, posiata drobnými oranžovými plodmi, je nertera granadská alebo korálovka (Nertera granadiensis). Pochádza z Južnej Ameriky, konkrétne z Peru, a v Európe si veľmi rýchlo získala mnoho priaznivcov. Dekoratívna nertera má drobné zelené lístky, v ktorých sa objavujú nenápadné zelenožlté kvety a koncom leta sa z nich vyvinú nápadné plody. Je len 2 cm vysoká, má plazivý rast a vytvára husté koberce, ktoré môžu byť široké až 20 cm. Asi 200 rokov sa pestoval len kultivar s oranžovými plodmi, avšak v súčasnosti sa v sortimente objavili aj rastliny so žltými plodmi.

44463

Nertery možno v byte umiestniť jednotlivo alebo v skupinkách. Efektné sú napríklad na podobločnici, vyniknú však aj na štvorcovej miske na nízkom konferenčnom stolíku alebo v izbových skleníkoch či teráriách. Táto nežná rastlinka sa bude pekne vynímať aj v romantickom zákutí – v malom košíčku alebo glazovanom črepníku s jemnou farebnosťou.

Pre nerteru je ideálne miesto s dostatkom svetla, avšak mimo dosahu poludňajšieho slnka. Dôležitá je stredne vysoká až vysoká vzdušná vlhkosť, a preto ak sa pestuje voľne v interiéri, treba ju občas postriekať odstátou vodou. Ideálna je spodná závlaha (do misky) a nič sa nestane ani vtedy, ak črepník s rastlinou bude občas stáť v miske s vodou. Najmä v letných a prvých jesenných mesiacoch treba totiž dbať na to, aby substrát úplne nevyschol.

44464

Paprika, ľuľok a ardízia

Koncom leta a na jeseň dozrievajú biele, žlté, zelené, červené alebo fialové plody na paprike ročnej (Capsicum annum). Na jednej rastline sa pritom môže vytvoriť až neuveriteľné množstvo plodov, ktoré dozrievajú postupne a postupne sa aj vyfarbujú. Farebné papriky sú nielen dekoratívne a nádherne sa vynímajú medzi lesklými listami, ale možno ich používať aj na dochutenie pikantných jedál. Aj preto si, prirodzene, táto izbová rastlina našla miesto najmä v kuchyniach. Ideálnym stanoviskom je pre ňu dostatočne osvetlený okenný parapet, zaujímavo však môže pôsobiť aj skupinka týchto rastlín v košíku na jedálenskom stole. Pre okrasné papriky sú dôležité pravidelné zalievanie – vždy po preschnutí substrátu, a prihnojovanie – raz za 2 týždne hnojivom na kvitnúce rastliny. Obyčajne sa pestujú ako sezónne, teda po dozretí plodov sa zlikvidujú, vypestovanie papriky zo semien je však veľmi jednoduché, a tak ho zvládne aj začiatočník.

44462

Na papriku sa svojím habitusom podobá okrasný ľuľok paprikovitý (Solanum pseudocapsicum). Je však o čosi vyšší (výška rastliny je pri ľuľku približne 60 cm, pri paprike iba 30 cm), a jeho plody sú na rozdiel od papriky jedovaté. Plody v tvare guľôčok dozrievajú koncom jesene a v zime, spočiatku sú oranžové a neskôr sa ich farba mení na sýtočervenú. Koncom zimy začnú byť prezreté plody nevzhľadné a majú sa obrať. Zároveň treba zrezať výhonky asi na polovicu, aby ste si zaručili plody aj v ďalšom roku. Okrem slnečného miesta vyžaduje ľuľok aj vyššiu vzdušnú vlhkosť, len ťažko teda znáša teplý a suchý vzduch z ústredného kúrenia.

44459

Dôvodom veľkého úspechu ardízie (Ardisia crenata alebo Ardisia crispa), zaujímavej vždyzelenej izbovej rastliny ktorú na náš trh uviedli len pred pár rokmi, boli najmä atraktívne červené bobule, estetické sú však aj jej lesklé kožovité listy so zúbkovanými okrajmi. Ardézia je vysoká približne 30 cm a zaujímavé je, že plody bývajú rozmiestnené náhodne, najčastejšie v nižších partiách. Červené guľôčky sa na nej začínajú objavovať na začiatku zimy a táto skutočnosť jej zrejme určila osud rastliny vianočných dekorácií. Aj táto rastlina by mala mať v byte zabezpečené svetlé miesto a pravidelnú zálievku. Dôležitá je aj vyššia vzdušná vlhkosť, ktorú možno vytvoriť tak, že črepník postavíme na misku so zvlhčovacími kamienkami. Aby prinášala rastlina každoročne plody, je nevyhnutný rez – najvhodnejšie sú na to jarné mesiace, keď už opadnú všetky bobule.

Atmosféra Stredomoria

V poslednom období sa do našich svetlých a suchých bytov dostali aj olivovníky (Olea europaea). Sú známe najmä z dovoleniek v Stredomorí, a atmosféru slnečného juhu dokážu navodiť aj u nás – svojím vzhľadom, a aj charakteristickými plodmi, ktoré predchádzajú voňavé kvety. Plody však prinášajú len staršie rastliny (na pestovanie v bytoch sa hodí najmä samoopelivý kultivar „Frantoio“). Olivovníky sa dokážu pomerne dobre prispôsobiť bytovým podmienkam, a sú odolné proti bežným chorobám izbových rastlín. V zime by mali byť umiestnené na chladnejšom a svetlom mieste a ich zálievku treba obmedziť na minimum. „Miniatúrna“ veľkosť (do 1 m) tohto listnatého stromu sa musí udržiavať pravidelným zastrihávaním a vyväzovaním.

44461

Ten, kto má rád atmosféru slnečného juhu, môže vo svojom byte pestovať aj niektoré citrusovité rastliny – napr. kumkváty (Fortunela japonica) či fortunely (Citrofortunella microcarpa), ktoré sa dokážu veľmi dobre prispôsobiť bytovým podmienkam, alebo klasický citrónovník či pomarančovník. Na klasické citrusy však treba mať v byte dostatok miesta, pretože môžu dorásť až do výšky 3 m a v staršom veku sú široké asi 1,5 m (dôležité je preto pravidelné strihanie). Nové druhy a kultivary bytových citrusov sú menšieho vzrastu a okrem toho prinášajú plody už v mladosti. Okrem rozlične veľkých a rôzne sfarbených plodov vnášajú tieto dreviny do interiéru aj okúzľujúcu vôňu. Citrusy vyžadujú veľa svetla, avšak neznášajú priame poludňajšie slnko, okrem prirodzeného svetla im možno poskytnúť aj svetlo z umelého zdroja. Vo všeobecnosti platí, že citrusom je počas letných mesiacov najlepšie v záhrade alebo na terase. Takmer všetky druhy si vyžadujú pravidelnú zálievku, vyššiu vzdušnú vlhkosť (neznášajú suchý vzduch v byte) a prihnojovanie špeciálnym hnojivom v 2-týždňových intervaloch. Vhodné sú pre ne terakotové a typické modroglazované keramické črepníky, ktoré svojou farebnosťou dokonale dotvoria stredomorskú atmosféru a zaujímavo kontrastujú s farbou citrusových plodov.

Okrem spomenutých rastlín sú plodmi zaujímavé aj niektoré druhy kaktusov (opuncia a ripsalka), granátové jabĺčka (Punica granatum), aukuba (Aucuba japonica), skímia (Skimmia japonica „Robert Fortune“), vybrané druhy broméliovitých rastlín, ako sú ananás (Ananas bracteatus „Tricolor“) alebo echmea (Aechmea fulgens var. discolor). Mnohé z nich si však vyžadujú špeciálne pestovateľské znalosti a podmienky, pričom nie vždy sa podarí v byte vypiplať aj plody.

Interiérové rastliny s dekoratívnymi plodmi vnášajú do moderných interiérov zaujímavé kontrasty a hru farieb. Intenzívnejšie uplatnenie si nachádzajú práve v moderných bytoch, ktoré charakterizuje minimalistický štýl a čisté formy.