Vodná záhradka

Vodná záhrada v rovine

Vodná záhrada je najpôsobivejšia vtedy, keď môžeme využiť všetky vodné efekty aj na menšej ploche. Na rovinnom pozemku je vhodné vytvoriť z nádrží pravidelných tvarov kompozície a využiť pri tom rôzne spôsoby priechodov cez vodu. Môžu byť z kamenných alebo drevených lávok, mostíkov alebo chodníčka zo stupajových platní. Plochy pri vode sa hodia na zriadenie posedenia, no odpočívadlo môžeme umiestniť aj v ich strede tak, aby bolo zo všetkých strán obklopené vodou rôznej šírky.

Ani v rovinnej záhrade sa nemusíme vzdať zurčania vody sprevádzajúceho jej tok. Nádrže môžu byť zostavené v rôznych úrovniach tak, že výškový rozdiel ich vodnej hladiny bude len 15 až 20 cm, ale už umožní prepadávanie vody z jednej do druhej. Na pretekanie sú vhodné plytké žľaby, krátke rúrky s rôznym prierezom umiestnené v stene nádrže alebo znížené miesta v obrubách. Keďže sa tieto nádrže stavajú spravidla plytké (30 až 50 cm), treba pre lekná vytvoriť hlbšie časti a pre močiarne rastliny zasa plytkejšie komory. Počas leta treba v nádržiach dopĺňať odparenú vodu.

Vodná záhrada v svahovitom teréne

Na svahovitom pozemku záhrady využívame na umiestnenie vodnej záhrady jednotlivé terasy tak, aby sme čo najlepšie využili ich výškové rozdiely na vytvorenie rôznych efektov, najmä padajúcej vody. Vodné nádrže môžu byť umiestnené pravidelne nad sebou, ale aj nepravidelne, lebo najdôležitejšie je pôsobenie padajúcej vody pred vhodným pozadím. Tu treba pamätať na dostatočne výdatný zdroj vody, lebo pri pohybe sa viac odparuje, a vhodné čerpadlo. Efekt padajúcej vody zabezpečuje práca čerpadla, preto nemusí byť využívaný stále, ale postačí príležitostné spustenie vodnej hry, ktoré najmä v letnom období osvieži celé okolie.

Vhodné vodné rastliny

Vodná záhrada by bola neúplná bez vodných rastlín. Preto je rovnako dôležité technické založenie vodnej plochy, ako aj vhodný výber rastlín do nej. Do vodných nádrží sadíme vodné rastliny, pre ktoré treba vytvoriť primerané podmienky. Vyžadujú predovšetkým správnu hĺbku ponoru a vhodný substrát. Výber podriaďujeme aj veľkosti vodnej hladiny v nádrži, lebo rastliny ju nesmú celú pokrývať. Vodné rastliny môžeme rozdeliť na rastliny s listami plávajúcimi na hladine (lekná, leknice) a rastliny s listami vystupujúcimi nad ňu (puškvorec, pálka, žabník, okrasa). Pri umiestňovaní do nádrží je vhodné kombinovať ich, aby sa dosiahol prirodzený estetický efekt.

Lekná, podľa druhu a kultivaru, dorastajú do rôznej mohutnosti (množstvo a dĺžka listov) a podľa toho vyžadujú aj hĺbku zasadenia, ktorá sa pohybuje od 20 cm po viac než 100 cm. Pre väčšie hĺbky, 60 až 100 cm, do prírodných vodných nádrží sa hodia lekno biele (Nymphaea alba), lekno hľuznaté (Nymphaea tuberosa) a leknica žltá (Nuphar lutea). Pre najpoužívanejšie hĺbky nádrží 40 až 80 cm sú vhodné stredne bujne rastúce lekná. Je tu široký výber krížencov aj kultivarov rôznych farieb, veľkostí i plnosti kvetov. Vhodné sú kultivary lekna bieleho (Nymphaea alba) ´Attraction´, ´Marliacea Chromatella´, ´Rosea´, ´Rubra´, ´Albida´, lekna hľuznatého (Nymphaea tuberosa) ´Rosea´, lekna voňavého (Nymphaea odorata) ´Sulphurea´. Pre najmenšie hĺbky 20 až 40 cm sa hodia miniatúrne lekná, ako sú kultivary lekna voňavého (Nymphaea odorata) ´Sioux´, ´Pygmaea Alba´, ´Pygmaea Helvola´ aj var. pumila a ´Minor´ a ďalšie druhy lekna – Nymphaea sanguinea a N. tetragona.

Plocha listov, ktorú zaberajú jednotlivé kultivary, sa líši a pohybuje sa od 0,25 m² pri kultivaroch ´Pygmaea´ cez 0,5 m² pri kultivaroch ´Sioux´, ´Purpurata´, ´Froebeli´, ´Laydeckeri´ po 1,0 m², ktorý zaberajú skoro všetky stredne rastúce druhy. Kultivary ´Chromatella´, ´Marliacea Carnea´ a pod. sa rozrastajú na ploche 1,5 m² a niektoré najmohutnejšie druhy pokryjú až 2 m² vodnej hladiny.

44412

Vhodné močiarne rastliny

Výsadby v nádržiach dopĺňame močiarnymi rastlinami s čiarkovitými alebo drobnými listami, ako sú truskavec (Hippuris vulgaris), kosatec žltý (Iris pseudacorus), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), šípovka (Sagittaria sagittifolia), žabník (Alisma plantago-aquatica), sitina (Juncus), škripina (Scirpus tabernaemontanus), pálka (Typha minima), stolístok (Myriophyllum verticillatum). Zvyčajne však neznášajú veľkú hĺbku, nemajú byť hlbšie než 20 až 30 cm, preto ich umiestňujeme do pripravených vybudovaných plytkejších kaziet v nádržiach alebo dávame do vody v kvetináčoch či košoch, ktoré podložíme.

Vlhkomilné druhy

Okolie akéhokoľvek vodného prvku môže tvoriť výsadba vlhkomilných i niektorých močiarnych rastlín, prípadne aj nízkych drevín. Vhodných rastlín na výsadbu je dostatok, môžeme si vybrať od nižších (20 až 30 cm) až po vysoké (1,5 m). Medzi nižšie druhy patria záružlie (i plnokveté Caltha palustris ´Plena´), prvosienky (Primula rosea, P. florindae, P. japonica), zbehovec plazivý (Ajuga reptans), žltohlav európsky (Trollius europaeus), nezábudka (Myosotis palustris), mäta vodná (Mentha aquatica), čarodejka (Mimulus tigrinus) a všetky druhy áronov (Arum). Zo stredne vysokých sú to túžobníky (Filipendula), kokorík (Polygonatum), kuklík potočný (Geum rivale) a viaceré druhy kosatcov (Iris pseudacorus, I. sibirica, I. kaempferi). Z najmohutnejších krásne kvitnú jazyčník (Ligularia) a rodgerzia (Rodgersia). Agresívnejšie vlhkomilné a močiarne rastliny (trávy, sitiny, trstiny) vysádzame radšej v nádobách, aby nám nepotlačili kvitnúce rastliny.

Výsadbu môžeme doplniť i vlhkomilnými trvalkami, ako sú stredne vysoké astilby (Astilbe), ľaliovky (Hemerocallis), čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), žltohlav čínsky (Trollius chinensis) aj tieňomilná funkia (Hosta) a brunera (Brunnera). Na tienisté miesta môžeme vysadiť papradiny, ale aj plazivé druhy vŕb (Salix reticulata, S. herbacea).