Priestor na bývanie sa dá zväčšiť
Na malom pozemku alebo v radovej zástavbe môžeme obytnú plochu rodinného domu zväčšiť podkrovnou stavbou či strešnou nadstavbou. Nadstavbou sa zmení veľkosť a tvar domu, čo je dôležité pri vybavovaní stavebného povolenia. Najmenšie stavebno-technické problémy prináša stavebníkovi práve nadstavba na plochú strechu.
Rozdiel medzi vstavbou a nadstavbou
Ak uvažujete o zväčšení obytného priestoru v rodinnom dome, musíte si uvedomiť predovšetkým rozdiel medzi strešnou nadstavbou a podkrovnou vstavbou. Zatiaľ čo vstavbou sa len upravuje podkrovný priestor na bývanie bez toho, aby sa výrazne zmenili konštrukcia strechy a tvar domu, pri strešnej nadstavbe sa na dom pristavuje ďalšie nadzemné podlažie. Obidva spôsoby možno kombinovať – pri rekonštrukcii podkrovia sa časť šikmej strechy vybúra a vstavia sa ďalší obytný priestor.Najväčšie komplikácie prináša stavebníkovi nadstavba na dom so šikmou strechou. Pôvodnú strešnú krytinu a krov totiž musí najprv odstrániť a po dokončení znova postaviť. Na nadstavbu, pri ktorej vznikne celé ďalšie poschodie, sú preto vhodnejšie domy s plochou strechou. Realizáciu nadstavby je výhodné spojiť s celkovou rekonštrukciou domu.
Čo hovorí Stavebný zákon
Na vstavbu a nadstavbu potrebujeme stavebné povolenie. Nadstavbou sa výrazne zmení aj vzhľad domu, takže stavebný úrad niekedy vyžaduje aj vydanie územného rozhodnutia ako pri stavbe nového domu.Stavebný zákon ani iná právna norma pojem „strešná nadstavba“ nijako striktne nevymedzuje. Pri projektovaní sa preto vychádza zo všeobecných ustanovení zákona a z nadväzujúcich predpisov. Jeden z nich napríklad hovorí, že stavebná úprava rodinného domu nesmie zmeniť jeho charakter – rodinný dom musí mať najviac tri samostatné byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Stavebná úprava by mala prirodzene nadväzovať na pôvodný objekt a vytvárať s ním harmonický celok. Pri stavebnom konaní sa preto hodnotí vhodnosť použitia stavebných materiálov, typ okien a dverí, tvar balkónov a terás, tvar strechy a druh strešnej krytiny a pod. Nadstavby sa zvyčajne nepovoľujú na domoch s výnimočnou architektúrou alebo ak ide o pamiatkovo chránenú stavbu.
Stavebník musí rešpektovať aj okolie domu. Napríklad v kompaktnej radovej zástavbe pôsobí aj dobre postavená strešná nadstavba rušivo. Ak však vhodne zapĺňa „dieru“ medzi domami, môže byť, naopak, prínosom.
Najprv stavebný prieskum
Strešná nadstavba znamená zásah do nosných konštrukcií a technického vybavenia domu. Preto treba ešte pred začatím konania na vydanie stavebného povolenia preskúmať stav objektu a zistiť, či je realizácia nadstavby vôbec možná a za akých podmienok. Preskúmať sa musí predovšetkým stav a únosnosť základov, obvodového muriva a stropu pod pôvodnou strechou. Najmä pri starších domoch treba overiť možnosť napojenia ďalšieho schodiska, aby sa zabezpečil dobrý prístup do ďalšieho podlažia. Treba dobre prezrieť aj komínové teleso, najmä ak plánujeme rekonštrukciu vykurovacieho systému či stavbu kozuba. Dôležité sú technický stav a kapacita inžinierskych sietí – ak sú prípojky a stúpadlá nevyhovujúce a schátrané, musia sa vymeniť.
Výsledok prieskumu je dôležitým podkladom na výber stavebnej technológie, čo má, samozrejme, zásadný vplyv na priebeh, kvalitu a cenu rekonštrukcie. Pri domoch s plochou strechou možno nadstavbu zhotoviť buď klasickým vymurovaním ďalšieho poschodia, alebo montážou hotovej konštrukcie z pôvodných strešných prefabrikátov.
Nové murivo a inštalácie
Pri klasickom postupe nadstavby sa pôvodné obvodové steny – murivo, betónové panely alebo drevené panely – zvýšia až na výšku ďalšieho poschodia. Postup murovania alebo montáže je podobný ako pri stavbe nového domu. Aby sa základy príliš nezaťažili, používajú sa ľahké stavebné a fasádne systémy s dobrými izolačnými vlastnosťami. Stropné konštrukcie volíme podľa toho, či bude nadstavba ukončená plochou strechou, alebo plánujeme stavbu šikmej strechy s možnosťou vstavby podkrovného bytu.Ďalšou časťou rekonštrukcie je stavba nových priečok. Dajú sa postaviť mokrým murovaním z keramických alebo betónových priečkoviek, ale vhodnejší je suchý spôsob stavby zo sadrokartónových, sadrovláknitých alebo drevoštiepkových dosiek. Výhodami sú rýchlosť stavby, menšie zaťaženie nosných konštrukcií a rovný podklad pod tenkovrstvové interiérové omietky alebo ľahké obklady. Potom nasleduje položenie novej podlahy. Projektant si môže vybrať akúkoľvek technológiu, ale všeobecne sú na strešné nadstavby najvhodnejšie suché podlahy, zvyčajne zo sadrovláknitých alebo sadrocementových dosiek. Sú ľahké, ale dostatočne pevné a vhodné na akýkoľvek druh podlahovej krytiny. Na zlepšenie tepelnej a zvukovej izolácie sa používajú podlahové dosky s vrstvou polystyrénu alebo minerálnej vlny. Podlahy sa ukladajú na pôvodnú plochú strechu. Spôsob stavebnej prípravy strechy na položenie podlahy závisí od skladby strešného plášťa a konštrukcie stropu. V súčasnosti sa najviac využívajú strechy jednoplášťové alebo dvojplášťové.
V poslednej fáze pripojíme nadstavbu na pôvodnú inštaláciu vody, kanalizácie, vykurovania, plynu a elektrorozvodov. Nové rozvody sa montujú do špeciálnych vonkajších soklov alebo do soklov v konštrukcii stien, v dutinách priečok, pod suchou podlahou alebo nad stropným podhľadom. Všetky inštalácie musia vykonávať odborné firmy s príslušnou atestáciou a na záver odovzdať stavebníkovi revíznu správu.
Nadstavba z ľahkých panelov
Realizácia strešnej nadstavby klasickou „mokrou cestou“, samozrejme, znamená, že z rodinného domu sa na istý čas stane stavenisko. Ak však nadstavba nie je spojená s celkovou rekonštrukciou objektu, možno použiť aj inú technológiu. Niektoré firmy ponúkajú na vytvorenie ďalšieho podlažia špeciálne stavebnicové konštrukčné systémy z prefabrikátov, zvyčajne na báze dreva. Všetky časti nadstavby sa vyrobia v montážnej hale, dopravia sa k domu a formou skladačky sa pomerne rýchlo umiestnia na pripravenú strechu. Stavebnica obsahuje sokle na vedenie a napojenie inštalácií, zvyčajne je prispôsobená na rozličné varianty vnútorných priečok, na stavbu manzardovej strechy a pod. Pri tomto spôsobe nadstavby je takmer vylúčený mokrý proces. Okrem toho môžeme pôvodný strešný plášť upraviť alebo odstrániť až po položení novej strechy, takže dom je počas celej rekonštrukcie chránený pred dažďom.
Strecha určuje štýl
Strecha chráni dom pred nepohodou, ale je aj vizitkou architektúry a životného štýlu. Ak na zastrešenie nadstavby opäť navrhneme plochú strechu, môžeme si vybrať medzi jedno- a dvojplášťovou konštrukciou s rôznym spôsobom usporiadania izolačných vrstiev, postaviť strechu s terasou a pod. Našim kultúrnym tradíciám a prírodným podmienkam však viac vyhovujú strechy šikmé. Vtedy sa dá využiť aj podkrovie ako obytný priestor. Vhodné sú predovšetkým rozličné varianty sedlových striech, na vidieku dobre pôsobí strecha valbová či manzardová. Základom konštrukcie šikmej strechy sú krovy. Sú postavené najmä z dreva, ale výnimočne sa dajú použiť aj oceľové prvky a postaviť krov kombinovaný.
Ak chceme prestavať podkrovie na byt, strechu musíme dobre tepelne izolovať. Tradičný spôsob vkladania izolačných pásov medzi krokvy možno nahradiť modernou „sendvičovou“ konštrukciou, keď sa izolácia vkladá priamo pod strešnú krytinu. Vybrať vhodnú krytinu nie je problém, pretože na trhu je v súčasnosti viac ako šesťdesiat druhov.