Slnko pod šikmými stenami
Človek vníma svoje okolie prevažne zrakom. Dokazujú to aj vedecké štúdie, podľa ktorých je v priemere až 87 % z našich každodenných zmyslových vnemov zrakových, a iba 7 % vnemov nám sprostredkúva sluch, 3,5 % čuch, 1,5 % hmat a 1 % chuť. Pritom asi 70 až 90 % života trávime v umelom prostredí, teda v interiéri bytu, kancelárie, obchodov... Je preto úplne zrejmé, že denné svetlo v interiéri je nevyhnutnou podmienkou života aj vnímania prostredia.
Všetky byty by mali byť preslnené, pričom norma uvádza, že byt sa považuje za preslnený vtedy, ak „súčet podlahových plôch jeho preslnených obytných miestností sa rovná najmenej jednej tretine súčtu podlahových plôch všetkých obytných miestností“. Pre obytné miestnosti zároveň platí, že „čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byť aspoň v jednej obytnej miestnosti 3-hodinové preslnenie“.
Okrem dostatočnej plochy presvetľovacích prvkov, teda okien, vikierov, svetlíkov a pod., sú dôležité:
rovnomernosť osvetlenia,
rozloženie a prevažujúci smer osvetlenia,
rozloženie jasu v priestore,
výskyt javov narušujúcich zrakovú pohodu, najmä oslnenia.
Slnečné žiarenie dopadá na zemský povrch ako priame slnečné svetlo a vo forme svetla rozptýleného atmosférou ako oblohové (difúzne) svetlo. Svetlo sa v interiéri zabezpečuje pomocou osvetľovacieho systému. Ten tvoria osvetľovacie otvory a prvky, ktoré regulujú, presmerúvajú alebo upravujú svetlo prechádzajúce týmito otvormi. Patria sem aj súčasti priestorov, ktoré sa podieľajú na odraze a redistribúcii svetla.
Systém denného osvetlenia má zabezpečiť:
dostatok denného svetla na zrakové činnosti;
dostatok jasných plôch;
primeraný čas oslnenia v tých priestoroch, kde je to vhodné alebo predpísané;
dostatočný vizuálny kontakt s exteriérom (výhľad);
možnosť regulácie svetla (tienenie);
ekonomické využitie denného svetla v prevádzkovom systéme budovy.
Možnosti osvetlenia podkrovia
Podkrovný priestor je z hľadiska osvetlenia prirodzeným svetlom veľmi zaujímavý najmä vďaka svojmu tvaru. Nielen preto, že sa nachádza na najvyššom podlaží, ale aj preto, že tvary strešných konštrukcií vytvárajú osobitý svetelný systém, a ako dôsledok sklonu stien sa tu ponúka množstvo rôznych alternatív osvetľovania. Priestor nie je odkázaný na svetlo prichádzajúce zboku, uplatňuje sa tu aj horné a kombinované osvetlenie.
25874
Dôležitou vlastnosťou vnútorného priestoru, ktorý sa odlišuje od vonkajšieho prostredia, je uzavretosť. Fyzikálne je jeho následkom tzv. mnohonásobný odraz svetla. Povrchy, ktoré uzatvárajú miestnosť, väčšinou odrážajú prichádzajúce svetlo rozptýlene (matné povrchy) všetkými smermi. Výsledkom je zjemnenie tieňov, zmenšenie kontrastov a väčšia rovnomernosť osvetlenia. Pre mnohonásobný odraz je najdôležitejšia plocha oproti okennému otvoru. To je základom odlišnosti účinku horného a bočného osvetlenia.
25880
Pre veľkú časť pracovných výkonov, ktoré sa uskutočňujú na vodorovnej ploche, napríklad na stole, je horné osvetlenie lepšie než bočné. Ak sa svetlíky či stropné okno správne rozmiestnia a dimenzujú, majú vodorovné plochy miestnosti rovnomerné a intenzívne osvetlenie od voľnej oblohy. Výhodou takéhoto riešenia je dobré osvetlenie vodorovných plôch, nevýhodou skutočnosť, že pri mnohonásobnom odraze je najdôležitejšia plocha podlahy, ktorá býva najmenej svetlá, a tak je účinok odrazu svetla omnoho menší než pri bočnom okne. Druhou nevýhodou je, že tiene od stropného osvetlenia sú prevažne horizontálne, takže svetelná modelácia zvislých plôch, ktoré sa pri vnímaní priestoru uplatňujú najviac, je nevýrazná.
25875
Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o bočných, horných alebo kombinovaných osvetľovacích otvoroch.
Bočnými otvormi môžu byť:
okná vo zvislých obvodových stenách miestnosti (v štítových stenách);
okná v konštrukcii vikiera;
zapustené okno alebo lodžia v konštrukcii krovu;
nízko umiestnené strešné okná, ktoré z pohľadu miestnosti vytvárajú bočné osvetlenie.
zenitne uložené okná v strešnej rovine;
vysoko umiestnené strešné okná (pri hrebeni krovu), ktoré z pohľadu miestnosti vytvárajú horné osvetlenie.
Vikiere a strešné okná
Najčastejšie používané osvetľovacie otvory v podkroviach sú vikiere a strešné okná.Vikiere zabezpečujú dobrý vizuálny kontakt užívateľa s exteriérom a pomocou veľkých vikierov možno docieliť aj zväčšenie využiteľného priestoru v podkroví alebo zakomponovanie zastrešených balkónov do pôdorysu strechy.
25872
Nižšia úroveň presvetlenia miestnosti vikiermi, ktorá by pri severných orientáciách mohla byť nepríjemná, sa pri južnej orientácii zasklenej plochy stáva najmä v letných mesiacoch prednosťou. Účinnosť presvetlenia môžeme zvýšiť väčšou výškou vikiera, niekedy môžu byť transparentné aj bočné steny vikiera. Vďaka rozmanitým tvarom i hmotovému členeniu strechy sú vikiere tiež výrazným architektonickým prvkom.
Strešné okná umožňujú oproti vikierom účinnejšie vetranie a výrazne lepšie preslnenie, pretože slnečné lúče môžu cez strešné okno dopadať priamo do miestnosti aj niekoľko hodín denne. Cez strešné okná vstupuje do miestnosti o 30 až 40 % viac svetla ako kolmými a dá sa nimi rovnomerne presvetliť celá aj veľká miestnosť. Rozptyl svetla sa zvýši umiestnením okien v čo najvyššej polohe. Množstvo svetla, ktoré sa dostáva do miestnosti, sa zvýši aj správnou montážou vnútorných špaliet – dolná špaleta kolmo k podlahe, horná rovnobežne.
25877
V zimných mesiacoch strešné okná prispievajú k vyhrievaniu podkrovných priestorov, v lete však treba interiér zabezpečiť pred nadmernými tepelnými ziskmi. Vďaka šikmému osadeniu v ploche strechy sa cez strešné okná dostáva do interiéru podkrovia podstatne menej hluku než cez kolmo stojace vikierové okná.
Strešné okná nevyžadujú náročné nosné konštrukcie a výrazne neovplyvňujú vzhľad budovy. Nevýhodou sa pri strešných oknách môže zdať horší očný kontakt s vonkajším prostredím. Tento problém sa rieši vhodným výškovým umiestnením strešných okien, prípadne kombinovaným strešno-fasádnym oknom.
