Malé Anglicko na malebnej samote v srdci Slovenska

Manželia Miriam a Tomáš mali, ako sami tvrdia, veľké šťastie. A to nielen na seba navzájom, ale aj na príležitosti. „V Anglicku sme mohli bývať v krásnom domčeku s obrovskou garážou, do ktorej však naše auto v živote nevošlo,“ priznáva Miriam pri rozhovore s úsmevom.

Dôvodom bola ich spoločná vášeň pre starý nábytok a doplnky, ktoré počas svojho pobytu na ostrovoch uskladňovali práve v spomínanej garáži. „Vždy, keď bola garáž plná, prišiel nákladiak a všetko odviezol.“

Doplnky i nábytok manželia zbierali postupne – na blšákoch, v second handoch s nábytkom, od známych v Anglicku a ich známych. Potom ho priviezli na Slovensko. Zdroj: Miro Pochyba

Nuž, na dobrý úlovok musíte mať šťastie alebo vskutku dobrý nos. Keď sa to prvé pritrafí, to druhé sa tiež časom dostaví, najmä ak budete naozaj zhľadúvať so zápalom… Keďže Miriam baví reštaurovanie nábytku, vždy sa potešila novému starému kúsku, ktorý pribudol do ich zbierky. „Tešila som sa, lebo som vedela, že keď sa vrátime na Slovensko, budem mať čo robiť.“

Doplnky i nábytok zbierali postupne – na blšákoch, v second handoch s nábytkom, od známych v Anglicku a ich známych. Na Slovensko prišli s piatimi obrovskými nákladiakmi plnými vecí. O väčšine z nich mala Miriam jasnú predstavu, kde bude ich miesto v dome. Niektoré si vyžadovali väčšie, iné menšie úpravy; niektoré čakajú dodnes na svoju druhú šancu.

„Tam sa úžasne kupujú staré veci a lacno. Staré obrazy, rámy kúpite za tridsať, päťdesiat, šesťdesiat centov. V porovnaní so slovenskými antikvariátmi či obchodmi so starožitnosťami na internete ide o neuveriteľné ceny. Nedávno som chcela kúpiť vázu v starožitníctve, stála viac ako 60 eur, na čo som obchodníkovi povedala, že mám 15 eur. Zobral ma na dvor a ukázal na vyložené zaváraninové poháre so slovami: ,Ale sú staré!‘ To ma malo presvedčiť, keď videl môj neveriaci výraz na tvári pri vyslovení ceny.“

Pôvodné trámy integrovali do stien, neplnia statickú funkciu, sú skôr len akýmsi mementom čias minulých. Zdroj: Miro Pochyba

„V Anglicku sa riadia heslom reduce – reuse – recycle,“ vysvetľuje Tomáš. „Na burze starých vecí je super to, že sa stretnú dva typy ľudí. Jedni sa chcú niečoho zbaviť, čo považujú za neporiadok, ale je im ľúto vyhodiť to do koša. A potom sú tu tí druhí, ktorým sa niečo z toho zíde.“ Tak sa môžete dostať k naozaj zaujímavým kúskom za lacné peniaze, na ktoré by ste v bežných obchodoch ani nenatrafili. Aj vďaka tomu je dnes storočný dom na slovenských lazoch zariadený repasovaným anglickým nábytkom. „Nový je gauč, matrace v posteliach a sanita, periny a vankúše v hosťovskej sú slovenské,“ spresňuje Miriam.

Tradičný gazdovský dom, dlhý a rovný, s jednoduchým pôdorysom, ku ktorému jeho súčasní majitelia pristavali miestnosti a zmenili tak jeho dispozíciu na „téčkovú“, sa vďaka otvorenému stropu nad celou obývacou časťou akoby nadýchol. Po vstupe z chodby vás spoločenský priestor ohromí svojou nesmiernosťou, akú by ste pri pohľade na dom zvonka nepredpokladali.

Smiali sme sa, že budeme bývať na samote, ale my nikdy nie sme sami. Stále máme plný dom ľudí, čo nás teší.

Miriam, majiteľka

V kuchyni

Dom kúpili pred trinástimi rokmi a odvtedy ho postupne prerábali. „Vždy, keď sme mali peniaze, sme dačo dali urobiť. Keby sme tu boli, niektoré veci by boli iné. Napríklad okná v kuchyni by sme dali väčšie.“ Kuchyňa je tak najtmavšia miestnosť v celom dome. Pritom najvyužívanejšia. I to je jeden z dôvodov, prečo by majitelia menili okná, ktoré nedokážu kuchyňu dostatočne presvetliť – tentoraz už bez stredovej lišty, ktorá ich sčasti ukracuje o drahocenné svetlo. Boj so svetelnosťou zvádzali aj v terajšej hosťovskej izbe, kde si pomohli malým trikom – plafón medzi hradami natreli na bielo, aby sa miestnosť trochu rozjasnila.

Drevená vitrína sa opiera o tehlovú stenu, za ktorou je umne schovaná komora a chladnička. Obrazy a kresby nechýbajú ani v kuchyni. Zdroj: Miro Pochyba

To, čo kuchyňa stratila na svetlosti, doháňa svojou priestrannosťou a originalitou. Pozorného návštevníka dokáže prekvapiť bizarnými kúskami. Jedným takým je i lebka nad drezom, suvenír z dovolenky. „Mesiac sme sa s tou hlavou trepali v aute. Dlho sme nevedeli, čo s ňou. Mala dieru na čele. Máme tu jedného taxidermistu a keď som prišla za ním s hlavou, so žiarovkou a s požiadavkou: prosím vás, toto mi tam nejako zakomponujte, ani sa príliš nečudoval. Je zvyknutý na rôzne šialenosti. A keďže vedel robiť aj elektrinu, tak to super zvládol.“

Žlté zásuvky v kuchynskej linke sú zámerom. Hoci je domáca pani zaľúbená do sivej a sivomodrej farby, chcela sa vyhnúť fádnosti v kuchyni, a preto zopár kúskov s mužom natreli energickou žltou. Zdroj: Miro Pochyba

Od drezu prechádzame k modrej komode, ktorej robia spoločnosť dve staronové kreslá, ktoré Miriam zreštaurovala vrátane nového čalúnenia. „Najskôr som si myslela, veď je to len molitan. Ale molitanu je asi sto druhov, musíte zvoliť správnu hustotu a dbať na kopu iných vecí. Je s tým veľa roboty. V čase, keď sme ešte pracovali v Anglicku, som jeden rok dostala pod stromček trojmesačný kurz na Upholstery Skills Centre v Londýne. Bola som nesmierne šťastná. Naučila som sa tam úžasné veci. A aj vďaka tomu sa mi podarilo úspešne zreštaurovať tieto kreslá.“

Tu sa však Miriamine zručnosti nekončia. Ako správna matka neváha ušiť dvojicu sépií pre svojho syna, ako správna gazdiná zasa naplniť špajzu domácimi dobrotami. (Mimochodom, skúsili ste už levanduľový sirup? Odporúčam!) Miriam má svoje vízie, a aj keď nemá problém pracovať s vŕtačkou, predsa len niektoré veci rada prenechá svojmu mužovi, prípadne inému odborníkovi.

Steny plné spomienok

„Mne sa strašne nepáčia holé steny. Mám rada obrazy, maľby, rodinné fotky,“ vysvetľuje Majka, keď stojíme v spálni pred otapetovanou stenou s galériou rodinných fotiek. Spomínaná stena s modernou modrou „rozkonárenou“ tapetou, so starým bielizníkom a drevenou posteľou sú to jediné, čo nájdete v spálni.

Nielen nábytok, ale aj doplnky a dokonca i niektoré obrazy sú úlovky z „blšákov“ a zo „sekáčov“. Cit umne vyskladať jednotlivé kúsky (mnohé z rôznych časových období) tak, aby ako celok boli v harmónii, patrí medzi zručnosti domácej panej. Zdroj: Miro Pochyba

Všetko ostatné – rodičovská kúpeľňa i vstavaný šatník –  je očiam skryté, teda aspoň na prvý pohľad. Okrem rodičovskej spálne sa na poschodí nachádza aj detská izba a ešte jedna miestnosť, ktorá čiastočne plní funkciu domácej pracovne a čiastočne televíznej miestnosti.

Text: Martina Deríková

Foto: Miro Pochyba

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie