Majiteľa zvláštneho bývania prezrádzajú sklenené priečky. Ako vyzerá byt, ktorý nemá dvere?

Majiteľ nehnuteľnosti mal dovtedy s tvorbou v domácom prostredí už niekoľkoročné skúsenosti. Pracoval však v podmienkach, ktoré mu umožňovala klasická dispozícia bytu s rozlohou 71 metrov štvorcových. Nádej na zlepšenie mal priniesť projekt rekonštrukcie.

Pôvodná dispozícia stratila význam

„Neobvyklé zadanie má cenný potenciál generovať neobvyklé riešenia, čo sme sa rozhodli využiť na experiment: aké sú maximálne možnosti klasického panelákového bytu? Ako ďaleko sa dá zájsť?,” spomínajú na svoju prvú reakciu architekti, ktorí zaujali k netradičnej zákazke nanajvýš otvorený a pozitívny postoj v medziach zákona.

Typizovaný obdĺžnikový pôdorys, presvetlený z dvoch strán, pôvodne delila na dennú a nočnú zónu dlhá chodba, ukončená šatníkom. Vľavo boli dve izby, z toho jedna spálňa. Vpravo pri vchode bolo umiestnené samostatné WC, kúpeľňa s vaňou a najväčšia z miestností – priechodná obývacia izba s loggiou. Najmenšia rozloha patrila kuchyni s výklenkom.

Architekti priestor maximálne otvorili, miesta s rozličnými funkciami od seba oddeľujú copilitové priečky. Zdroj: Radek Úlehla

Rovnocenne tvoriť a nekonvenčne žiť

Interiér bytu však potreboval nasledovať novú funkciu a dizajnové riešenie podobné ateliéru. Architekti jeho zovretý priestor maximálne otvorili. Smerodajnou sa stala železobetónová nosná stena s dvoma otvormi, z ktorej vytvorili podľa ich vlastných slov nositeľku identity miesta. Okrem vstupných dverí iné v byte už neexistujú.

Hranice jednotlivých zón určujú tri oblúkové polopriečky v tvare “hokejky” rôznej veľkosti z priesvitných sklenených tvárnic, ktorých materiál (copilit) a charakter odkazujú na celoživotné zameranie klienta. Ideálne prepúšťajú svetlo, čím sa byt stal svetlým, vzdušným a získal svoj charakterový prvok. Vymedzujú šatňu, sklad a dielňu, ktorá súbežne slúži ako kuchyňa.

Kuchyňa v byte evokuje tie v profesionálne reštauráciách. Zdroj: Radek Úlehla

Odvážne priehľadné steny kúpeľne

Okrem statiky sa muselo pri návrhu zohľadniť fixné napojenie vody a kanalizácie. Kúpeľňa prepojená s WC zostala na originálnom mieste v radikálne odlišnom vzhľade. Definuje ju kúpeľňový oblúk so sprchovacím kútom, umývadlom a WC na decentnej platforme. Ani intímny priestor sa nevyhol použitiu copilitu.

Zvyšný priestor je modulovaný voľne, umožňuje plynulý pohyb a dá sa rôzne interpretovať alebo zariadiť. Spací kút zostal na mieste bývalej spálne. Architekti očistili nosnú stenu na jej materiálovú podstatu, na betón. Sivá patina zapadá do vizuálneho riešenia interiéru s neutrálnymi odtieňmi a zariadením z antikorovej ocele. Ostatné steny a strop sú biele, hladká podlaha jednotne sivá.

Ani spálňa sa nevyhla copilitovým priečkam a odstráneniu dvier. Zdroj: Radek Úlehla

Kuchyňa, kde sa varí primárne umenie

Kuchynská linka preložená z kolmej steny na pozdĺžnu získala viac pracovnej plochy. Je formulovaná jazykom profesionálnej kuchyne. Na umelcovej adrese sa v nej viac tvorí ako varí. Dolná časť zaujme úsporným a praktickým dizajnom s ľahkou údržbou. Drez v nadštandardnej veľkosti v bežných domácnostiach nenájde nikdy potrebné využitie.

Špinavobiela mozaika na plochu celej steny zjemňuje prísny výraz miesta. Rovnaký obklad získala aj kúpeľňa. Zariadenie interiéru tvoria prevažne modifikovateľné závesné policové systémy a kocky s univerzálnym využitím, napríklad v role podstavca pre sklenené artefakty.

„Charaktery jednotlivých priestorov podčiarkuje typ použitých svietidiel: prísne linky či rozvolnené bodovky,” vysvetľujú architekti neprehliadnuteľné detaily. Byt vo výsledku pôsobí prirodzene a oplýva striedmou krásou.

Text: Katarína Mácová
Foto: Radek Úlehla