Dom v bratislavskom Prievoze

Dom v bratislavskom Prievoze

28. 12. 2010
Zdieľať

Väčšinou predstavujeme úplne nové domy – moderné a progresívne, na ktorých fasáde ešte takmer nestihla zaschnúť farba. Tento však patrí do trochu inej kategórie. Dom v bratislavskom Prievoze má odžité už dosť na to, aby si jeho obyvatelia overili dispozíciu, konštrukciu aj technológie, aby sa zistilo, či moderné nebolo náhodou len módnym a či vtedajšie názory potvrdila aj dnešná doba. Jeho architekt a užívateľ v jednej osobe, Ing. arch. Otto Grossmann, už nie je žiadny nováčik a má dostatok skúseností na to, aby vedel zvážiť priority a rozoznať chvíľkové trendy.

Pán architekt, našťastie, nebol skúpy na slovo a z jeho reči boli zrejmé skúsenosti. „Architektúra sa neustále vyvíja, takže architekt musí všetko sledovať, musí mať dostatok informácií,“ hovorí Otto Grossmann, ktorý roky pracoval v Rakúsku. „Mal by študovať literatúru, všímať si veci okolo seba a snažiť sa prísť na podstatu toho, prečo sa stavia tak či onak. Keď navrhuje dom, musí totiž brať do úvahy asi tisíc vecí a ako dobrý šachista pozerať aspoň pätnásť ťahov dopredu. Ak sa zmení jeden detail, musí na zmenu zareagovať aj všetko ostatné.“


„Stavba by mala splniť sny investora, ale zároveň by mala čo najmenej zaťažiť životné prostredie,“ tvrdí architekt Grossmann. Aj preto sú nad takmer polovicou domu intenzívne zelené strechy – či už s okrasnou, alebo úžitkovou zeleňou. Aby sa na pozemku čo najmenej ovplyvnilo pôvodné hospodárenie s vodou, vytvorili dokonca aj pre dažďovú vodu, ktorá dopadne na príjazdovú cestu, podmienky na to, aby mohla vsiaknuť do podložia.

Slnečný koncept

Úplne prvý krok pri tvorbe nového domova museli urobiť jeho budúci obyvatelia – rodina si musela stanoviť, čo od domu očakáva. Požiadavka znela: pohodlné bývanie s nízkymi nárokmi na energiu. Už architektonický koncept domu preto musel byť energeticky úsporný. „Keď vymýšľate dom, najdôležitejší je vnútorný obsah. Ten musí splniť predstavy rodiny o ich spôsobe života,“ hovorí architekt Grossmann. „Či chcú mať kuchyňu samostatnú, alebo integrovanú s jedálňou, prípadne obývačkou, či chcú vnútorný, alebo vonkajší bazén… To všetko je na rodine. Všetky požiadavky sa nakoniec musia spojiť do logického celku. V tomto prípade som dom zároveň navrhoval tak, aby bol ekologický.

Aj vďaka jednotraktovej dispozícii dokázal architekt využiť danosti priaznivej severojužnej orientácie: južná fasáda je zasklená a vhodne tienená terasami a markízami, severná je prakticky bez okien. Vonkajšie nosné múry sú navrhnuté s cieľom dosiahnuť minimálnu hrúbku pri optimálnej cene a tepelnotechnických vlastnostiach. Nosnú funkciu plní murivo z pálenej tehly s hrúbkou 25 centimetrov, potrebný tepelný odpor zabezpečuje tepelná izolácia hrubá 16 centimetrov.

Aj preto sú napríklad všetky obytné miestnosti obrátené na juh. Pri takejto orientácii v zime, keď je slnko vzácne, je zároveň aj nízko nad obzorom, vďaka čomu presvieti dom cez veľké zasklenia až do hĺbky traktu a prehreje ho. V zime sa nám za mrazivých, ale slnečných dní často celý deň ani nezapne kúrenie, a pritom je v dome príjemne teplo. V lete, keď je horúčava, je slnko vysoko a na zasklené steny tienené terasami a markízami nesvieti. Samozrejme, dôležité bolo navrhnúť vhodné tienenie zasklených plôch. Dom sa potom ani v najväčších horúčavách neprehrieva. Takže výsledkom je bývanie, ktoré je príjemné, ekologické aj úsporné.“

Dispozičný princíp

Pri navrhovaní rodinných domov bol pre architekta Grossmanna najdôležitejšou inšpiráciou japonský architekt Kenzo Tange. „U nás bolo zvykom stavať domy ako dvojtrakty. V takom prípade ale musia byť okná otočené na dve strany, čo môže byť problém. Kenzo Tange však prišiel s domom navrhnutým ako jednotrakt. Je to ideálne riešenie pre nízkoenergetické stavby, pretože môžete mať všetky miestnosti obrátené na juh,“ vysvetľuje. „Pamätám si, keď som sa ako mladý architekt stretol s japonskou architektúrou. Tangeho dom – jednotrakt s priečnym priamym schodišťom – ma úplne fascinoval.“

Na priestrannú kuchyňu spojenú s jedálňou nadväzuje príjemne zatienená terasa, ktorá v lete chráni interiér pred horúcim slnkom. Podobne ako z obývačky, aj z jedálne sa do záhrady dostanete posuvnými dverami vo veľkoryso dimenzovanej zasklenej stene.

Na prízemí nenájdete žiadne chodby – schodisko v strede dispozície je súčasťou jedálne, predsieň tvorí s jedálňou a kuchyňou jeden priestor.

(Pohľad od vstupných dverí smerom k bazénu.)

 

Otto Grossmann s týmto pôdorysom ďalej pracoval a zdokonaľoval ho a dnes sú takmer všetky jeho rodinné domy jednotraktové, široké približne 6 až 6,5 metra. „Takáto vzdialenosť nosných múrov je ekonomická z hľadiska železobetónových stropov – je to medzný rozmer, keď ešte nemusia byť veľmi hrubé a nemusí v nich byť priveľa železa. Môže sa tak použiť pomerne tenké nosné murivo (17,5 až 25 centimetrov) a štíhle železobetónové stropy. A tento rozpon je geniálny aj z iného dôvodu. Podľa väčšiny európskych noriem totiž môže byť v jednom ramene najviac 16 schodov. Do tohto počtu vraj ešte funguje automatika pohybu, potom sa už začneme potkýnať. Zároveň som si overil, že schod tak akurát je vysoký 18 a hlboký 27 centimetrov – vyšší už by bol príliš strmý a nižší nie je omnoho pohodlnejší. Ak je na jednom ramene 16 takýchto schodov, prekoná sa rozumná konštrukčná výška podlažia a na schodisko treba priestor dlhý 405 centimetrov. To je pre mňa mimoriadne dôležitá skutočnosť. Týmto som dom – jednotrakt s priečne orientovaným schodiskom – doviedol do funkčnej, rozmerovej aj konštrukčnej dokonalosti. Dosiahol sa tým akýsi modus vivendi ekonomickosti a účelnosti.“
Obývacia izba architekta a milovníka umenia Otta Grossmanna je navrhnutá a zariadená tak, aby ste si v nej mohli z pohodlia pohovky naplno vychutnať audiovizuálne zážitky.
 

Prednosti subtílnej konštrukcie

Tenké obvodové murivo s hrubšou vrstvou izolácie má podľa skúseností Otta Grossmanna viacero výhod: je priaznivé z hľadiska tepelnoizolačných vlastností aj akumulácie tepla a tenšie steny dokážu ušetriť nemálo plochy na čoraz drahších stavebných pozemkoch. „V zahraničí sa každý snaží, aby boli múry domu čo najtenšie. Ak máte hrubé múry, ostane vám na rovnakej zastavanej ploche menej obytného priestoru, musíte kúpiť viac materiálu, minie sa viac energie na jeho výrobu aj dopravu…“ argumentuje. „Preto treba vedieť ísť takzvane na doraz a v maximálnej miere využiť možnosti stavebného materiálu.“ Aj preto dal architekt Grossmann v rámci prípravy projektu urobiť na VUT v Brne porovnanie, aká úspora sa dosiahne pri rôznych hrúbkach tepelnej izolácie.

Priestory v dome nie sú zbytočne predimenzované. Všetko je navrhnuté ako uvážený kompromis pohodlia, účelnosti a ekonomickosti, premyslený s ohľadom na používanie, spotrebu energie či praktickú konštrukciu.

Zistil, že zlomovým bodom je hrúbka, keď už sa izolácia nedá upevniť lacnou plastovou kotvou, ale musia sa použiť kovové kotvy. „Vtedy natoľko narastú náklady na zateplenie, že je diskutabilné, kedy a či sa táto investícia vráti na úsporách energie,“ hovorí. „Takéto detaily však investora vlastne nemusia zaujímať,“ dodáva, „to je úloha architekta – splniť požiadavky budúceho užívateľa a zároveň navrhnúť ekologický dom s čo najpriaznivejšími energetickými pomermi, ktorý investorovi zbytočne neodčerpá peniaze ani pri realizácii, ani pri používaní, zodpovedne vyberať dodávateľov stavby, aby neobrali investora o peniaze a aby dostal kvalitu… Investor – majiteľ domu je totiž najdôležitejší. On doň predsa vloží svoje celoživotné úspory. Povinnosťou architekta je pomáhať mu a chrániť jeho záujmy.“

Hľadanie správneho kompromisu

Spotrebu tepla na vykurovanie môže ovplyvniť aj takzvaný faktor plochy – z hľadiska spotreby energie je najvýhodnejšia stavba s čo najmenšou vonkajšou plochou a najväčším vnútorným priestorom. „Dom však má v prvom rade slúžiť ľuďom, nie naopak,“ zdôrazňuje Otto Grossmann. „Treba mať na pamäti všetky možné vplyvy, ale zároveň treba zvoliť správnu mieru. Napríklad v tomto dome boli pre mňa ako užívateľa dôležitejšie isté architektonické prepojenia, ktoré som nebol ochotný oželieť, aby som znížil spotrebu tepla o pár percent. Dom je preto pomerne členitý, a má teda relatívne veľkú plochu povrchu, všetky obytné miestnosti vrátane plavárne sú však orientované na juh a do záhrady. Pre mňa bola takáto orientácia prioritou, a keďže je tu pomerne veľa miestností, nedala sa skĺbiť s formou kocky, ktorá má pri danom objeme minimálnu plochu. Myslím, že to ani nie je účel. Dom má slúžiť obyvateľom, nie naopak,“ prízvukuje architekt. „Nič netreba preháňať, pretože aj pri úsporných opatreniach začínajú od istého bodu prevažovať negatíva nad pozitívami.“
Takmer všetky obytné miestnosti sú orientované na juh. Pred letným slnkom ich chránia terasy a markízy, ktoré však vďaka južnej orientácii nezatienia zeleň v záhrade. V zime, keď je slnko nízko nad obzorom, dopadajú slnečné lúče cez veľké zasklené steny do hĺbky miestností a dom prirodzene zohrievajú solárnou energiou.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

 

O ekológii, strechách a vode

Podľa architekta Grossmanna sú z ekologického hľadiska dôležité aj iné skutočnosti, nielen dnes populárne zateplenie stien. „Myslieť ekologicky znamená myslieť komplexne,“ hovorí. „Ľudia napríklad pokojne odvedú dažďovú vodu zo striech do kanalizácie. Je to jednoduché. Neuvedomujú si však, ako nepriaznivo vplýva nedostatok vody na okolie a jej prebytok na procesy v čistiacich staniciach a ani koľko ich to stojí na stočnom.“ Aj preto je na jeho dome väčšina striech zelených. Zelené strechy totiž najmenej narúšajú pôvodné hospodárenie s vodou na pozemku. Ďalším priaznivým dôsledkom je, že priestory pod zelenou strechou sa vzhľadom na veľkú tepelnú zotrvačnosť všetkej tej hmoty zeminy a tienenie zeleňou v lete neprehrievajú a v zime sú dostatočne tepelne izolované. Otto Grossmann hovorí, že stavby by nemali meniť klímu miesta, na ktorom stoja, a voda, ktorá na pozemok dopadne, by mala na tomto mieste aj vsiaknuť, nie odtiecť kanálom. V jeho dome sa o to sčasti starajú zelené strechy a sčasti studňa, ktorá sa využíva ako zdroj vody na polievanie aj pre tepelné čerpadlo a zároveň je dimenzovaná aj na vsakovanie dažďovej vody. Do kanalizácie sa teda odvádzajú len splašky. „To, čo stavbou zoberiem z pozemku, by som mal nahradiť zelenými strechami. Aj keď sa to nedá vždy úplne, treba sa o to snažiť v maximálnej možnej miere,“ uzatvára architekt.

„Ak uvažujete o klimatizácii, je dobré obrátiť sa na odborníka už pri plánovaní stavby či rekonštrukcie. Poradia vám, aký typ chladenia a vykurovania je pre stavbu najvhodnejší, a dohodnú sa na optimálnom riešení aj s vaším architektom,“ radí Ing. Martin Paldan, riaditeľ spoločnosti Thermotech, ktorá v dome zabezpečovala progresívne stropné chladenie.

Progresíve technológie

Architekt Grossmann sa pri projektovaní svojho domu inšpiroval minulosťou, zároveň však myslel aj na budúcnosť. Veď dom sa stavia na niekoľko generácií. Aj preto sa snažil využiť špičkové technológie, aby nebol už o pár rokov zastaraný a zrelý na rekonštrukciu. „Stavať sme začali pred šiestimi rokmi a bývame tu asi štyri. Idea však vznikla už v roku 2002. Na Slovensku vtedy nízkoenergetické domy ešte veľmi neboli,“ spomína Otto Grossmann. Na zabezpečenie tepelného komfortu si už v tom čase vybrali tepelné čerpadlo. „Inšpiroval nás jeden náš priateľ, ktorý nás zobral do Francúzska a ukázal nám, čo to vlastne tepelné čerpadlo je. Bol to zážitok. Lebo iné je o niečom čítať, a iné je vidieť to na vlastné oči. Hneď sme sa tou ideou nadchli a vyhliadli sme si špičkové zariadenie, ibaže na Slovensku vtedy ešte nikto nevedel tieto systémy projektovať. Nemali sme potuchy, ako sa tepelné čerpadlo dimenzuje, ako sa bude celý systém správať… Nakoniec sme našli projektanta, ktorý všetko iniciatívne naštudoval. Prvý variant projektu bol síce trochu komický, ale postupne sme vychytali rôzne nelogickosti a celý systém sme odladili.“

Na poschodie sa dostanete z jedálne po priamom jednoramennom schodisku. V súkromnej zóne domácich sú okrem kúpeľne ďalšie tri izby – pracovňa a dve spálne. Pri každej zo spální je terasa – strešná záhrada. Pri synovej spálni okrasná, pri rodičovskej ovocná, v ktorej sa v lete urodia jahody, maliny, ríbezle, a dokonca aj čerešne a višne. K bazénu si môžete zájsť cez sklenené dvere priamo z obývačky alebo cez malú posilňovňu zo záhrady. Steny „plavárne“ zdobí umelecké dielo z farebnej mozaiky. Riadené vetranie s rekuperáciou, ktoré je v dnešných nízkoenergetických domoch priam povinnosťou, tu nájdete len v miestnosti s bazénom.


Ďalším zariadením, ktoré využíva obnoviteľný zdroj energie, sú solárne kolektory – vákuové solárne panely s plochou osem štvorcových metrov ohrievajú vodu najmä pre bazén, ale aj na priamu spotrebu. „Keďže je v dome bazén, bola najvhodnejším riešením kombinácia tepelného čerpadla a solárneho systému. Ak máte bazén, mal by byť podľa mňa solárny ohrev vody priam povinnosťou. Pre menší dom bez bazénu, kde nie je spotreba teplej vody taká veľká, by som však solárne kolektory neodporúčal. Pre také prípady je ekonomickejšie využiť na kúrenie aj prípravu teplej vody len tepelné čerpadlo.“

Pohľad s odstupom času

Keďže projekt sa rodil v čase, keď s nízkoenergetickými domami a tepelnými čerpadlami nebolo u nás veľa skúseností, kombinovali podlahové vykurovanie na prízemí s klasickými radiátormi v spálňach na poschodí a pred zasklené steny umiestnili pre istotu ešte konvektory, ktoré mali pred sklom vytvoriť tepelnú clonu. Dnes už skúsenosti ukázali, že moderné zasklenia sa v energeticky úsporných domoch nerosia ani bez konvektorov. V spálňach sa rozhodli pre radiátory aj preto, že veľká časť podlahy je zakrytá nábytkom. „Keby som staval dnes, zvolil by som čo najjednoduchšie riešenie, aby neboli potrebné dva samostatné vykurovacie okruhy – jeden pre podlahové vykurovanie, druhý pre radiátory,“ hovorí architekt Grossmann. Skúsenosti totiž ukázali, že s nízkoenergetickým domom aj tepelným čerpadlom najlepšie spolupracuje nízkoteplotný vykurovací systém. A keďže je väčšina moderného nábytku na nožičkách, nebol by problém ani s tienením podlahy, ktorého sa pôvodne obával.

V záhrade je automatický zavlažovací systém, ktorý jej majiteľ považuje za úplnú nevyhnutnosť: „Keď ideme na dovolenku, takmer o všetko je tak postarané. Stačí len, keď občas príde niekto pokosiť trávnik.“

Dva v jednom

Tepelné čerpadlo voda – voda sa v dome využíva nielen ako zdroj tepla na vykurovanie, v lete je aj zdrojom vody na chladenie. Stropné chladenie, zabudované do betónovej stropnej konštrukcie, prináša v spojení s tepelným čerpadlom a spodnou vodou viacero výhod oproti klasickej klimatizácii: „Komfortnosť podlahového vykurovania a stropného chladenia spočíva v tom, že si ani neuvedomujete, že sa kúri alebo chladí. Systém nepuká a ani nehučí, pretože rozdiel v teplotách je nižší ako pri vysokoteplotnom vykurovaní, nie sú v ňom nijaké pohyblivé časti, ktoré by vytvárali hluk či vibrácie, nevzniká žiaden prievan… Takéto chladenie je veľmi príjemné. Je to podobný pocit, ako keď vojdete v lete do kostola.“ Nezanedbateľnou prednosťou sú aj nízke prevádzkové náklady.

Keďže dom stojí v nive rieky s dostatkom spodnej vody, stačil na tepelné čerpadlo jediný vrt, ktorý sa ani po rokoch nevyčerpal. Pozitívny vplyv mala aj kombinácia vykurovania a chladenia z jedného zdroja – v zime sa zo spodnej vody odoberá teplo potrebné na vykurovanie domu, v lete sa do nej zasa dodáva teplo odobraté z domu stropným chladením. Takáto kombinácia pôsobí priaznivo aj pri menej výdatných zdrojoch spodnej vody.

Z teórie a z praxe

Nízku spotrebu energie potvrdilo štvorročné bývanie v dome, oficiálne však nie je zaradený do kategórie nízkoenergetický. „S vnútorným bazénom je veľký problém dosiahnuť stanovenú spotrebu energie na vykurovanie a prípravu teplej vody, aj keď máte solárne kolektory. Ste však v úplne inej kategórii, pokiaľ ide o komfort. Všetko je teda otázkou priorít. Tento dom má asi 250 štvorcových metrov a za jeho prevádzku zaplatíme mesačne asi 350 eur. V tom je zarátaný aj bazén, kde bez prestávky beží bazénová technológia a vetranie. Donedávna som býval v byte s menej než polovičnou rozlohou, kde som platil mesačne asi 200 eur, prirodzene, nebol v ňom bazén. Z toho je jasné, že vykurovanie a chladenie tohto domu je veľmi lacné.“

Orientácia a celková architektúra domu sú navrhnuté tak, aby boli príjemne preslnené nielen interiéry a aby sa dala záhrada využívať od skorej jari do neskorej jesene. Základný pôdorys obytných miestností je síce jednotrakt a ctí princíp Tangeho domu, celok aj s hospodárskymi priestormi však vytvára akési átrium, v ktorého strede je záhrada chránená domom zo severu a západu, z ostatných strán múrom a vysokou zeleňou. Poskytuje teda dostatok slnka aj súkromia.

 

TEXT: Erika Kuhnová
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: návšteva
Zdieľať článok

Diskusia