Kryha z Guildfordu
Od ulice ho nevidieť, treba sa naň opýtať domácich. Celý biely a zo skla sa uložil v miernom svahu ako osamelá ľadová kryha v zelenej krajine. Žiari prehnutý v pravom uhle a spolu s malou susednou stavbou zachytáva kus záhrady v átriovom dvore. Chalk Hill z Guildfordu.
Zo starobylého centra Guildfordu sa hadia úzke cesty do pahorkatiny nad mestom. Za chrbtom výstavných víl sa zachovali lesy a trávnaté porasty, na ktorých sa pasú kone a domáci si tu užívajú prechádzky v sprievode ušľachtilých plemien ostrovných psov. Do záhrad sa neraz zatúla vysoká alebo pribehnú líšky. Dobrú noc tu dávajú kŕdle havranov a šum stromov. Pestované trávniky, skrotené záhrady, tučné kocúriská na priedomí a disciplinovane historický alebo historizujúci vzhľad domov a víl, ktoré ctia tradíciu. Odmenou im je panoramatický výhľad na Guildford a údolie rieky Wey. Ulica Chantry View sa hrdí zástavbou v pôvodnom surreyskom štýle, nájde sa tu aj niekoľko domov postavených v duchu art deco, ktorým asistujú tradičné domy umelcov a remeselníkov.
Výnimočne, a pritom celkom prirodzene, si tu našla miesto moderná architektúra rodinného jednopodlažného domu s átriovým dvorom. Zázemie mu robí záhrada zušľachtená skalkami, trsmi divej trávy a umelecky spútanou prírodou. Nielen umenie záhradníka, ale aj povolanie galeristky, ktorou je pani domu, poznamenali záhradnú kompozíciu. Biele steny nízkej stavby „prevetrávajú“ zasklené plochy, ktoré si, rovnako veľké, na niekoľkých miestach navzájom odpovedajú z protiľahlých obvodových stien. Takto sa rastliny, stromy, plastiky, ale aj časti samotnej stavby objavujú viacnásobne vovnútri, ale aj v jej blízkosti. Odrazy obrazov architektúry nádvoria na sklenených plochách, priehľady stavbou, svetelné úkazy, ktoré plávajú interiérom, až sa spoja s priamym slnečným svetlom záhrady, sú pozdravom letných dní pre Chalk Hill.
Má svoju históriu
Skôr, než uprostred zelene postavili steny ľadovej kryhy, rozkladal sa na tomto mieste dom zo šesťdesiatych rokov. V čase, keď bol pri ňom ešte na pozemku tenisový kurt a ovocný sad, naprojektoval architekt Douglas Bundy pre bývalých majiteľov parcely funkcionalistický rodinný dom. Nad dvojitou garážou prečnieval obytný hranol s veľkou zasklenou lodžiou a naň sa pripájala denná zóna zastrešená šikmou strechou tak, aby sa tvar domu celkom nevymkol miestnym zvyklostiam. Ku kontrastu s horizontálnou podpivničenou stavbou prispeli aj tehlové obvodové múry, za ktorými umiestnili obývačku a na prízemí garáž. Na tie časy a navzdory susedstvu tradičnej zástavby anglického vidieka to bol odvážny architektonický počin.
Keď Annabel a Chris Agace kúpili túto nehnuteľnosť, bola už za svojím zenitom. Navyše, potrebovali viac ako len obytný priestor. V dome mala byť aj galéria umenia. Stavať do výšky nemohli; susedia by nesúhlasili. Chceli však pokračovať v myšlienke tvarovo jednoduchej architektúry, ktorá by sa ale viac otvorila nielen do okolitého prostredia, ale aj v rámci dispozície domu. V tomto smere sa neplánovali prispôsobovať miestnej tradícii, ale stavbu svojho rodinného hniezda chceli čo najviac včleniť do prírodného prostredia.
Viacúčelový
Noví majitelia potrebovali pre seba a svoje deti viac obytnej plochy a priestory, ktoré ľahko a jednoducho zmenia svoj účel podľa momentálnych okolností. Upriamili sa na predstavu viacúčelového, otvoreného domu, ktorý neporastie do neba, ale do lesa. Teda skôr do pôvodnej záhrady, ktorá sa mohla pýšiť staršími drevinami. Tie vytvorili základ pre zelenú obývačku vedľa domu a skrotenú divočinu pred zasklenými stenami ich bieleho domova.
Povolaný architekt mal navrhnúť dom, ktorý si bude bez problémov prehadzovať priečky, odsúvať dvere, jednoznačne a nenápadne oddeľovať výsostné územie rodiny od tej časti interiéru, kde sa budú odohrávať spoločenské udalosti. Dom by sa mal prispôsobovať podľa toho ako rastú deti, menia sa záujmy jeho obyvateľov a ich nároky na priestor. Mal by mať jasno v tom, ktorá jeho časť patrí len rodine a ktorá sa stane miestom pre prácu a spoločenské stretnutia.
Aj doma aj vonku
Dispozícia stavby sa v spoločenskej zóne celkom otvorila. Plynie si voľne hneď od vstupu cez veľké zasklené zádverie predsieňou, popri pracovni a cez jedáleň k opačnej strane domu. Tam sa stretne s ďalšou zasklenou plochou a posuvnými dverami, ktoré nechajú interiér vo voľnom vzťahu s anglickým trávnikom, živým plotom a sochami, ktoré s nadšením pózujú v miernom svahu za domom.
Dom netvorí prekážku medzi exteriérom a interiérom. Postavili ho tak, aby priestor neokupoval, ale stal sa jeho prirodzenou súčasťou. Namiesto plných stien tu osadili sklo do úzkych hliníkových rámov. Zasklené plochy od podlahy až po strop niekde vypĺňajú alebo skôr odbremeňujú celú obvodovú stenu, inde zas tvoria zvislé diely, ktoré vpúšťajú do miestností sekvencie obrazov zo záhrady alebo nádvoria.
Eleganciu priečkami nezaťaženého priestoru nenápadne dirigujú nabielo omietnuté steny, a neutrálna, všade rovnaká podlaha. Nábytok sám osebe určuje, kde sa varí, stretáva pri stolovaní, kde sa pracuje a prijímajú návštevy. Medzi jedálenskou časťou a ramenom kuchynskej linky vedú tri schody do vyvýšenej časti domu. Takto a bez zbytočných dverí sa vchádza do obývačky. Zariadili si ju klasickým chaise longue od Le Corbusiera, pohodlnými pohovkami a niekoľkými stolíkmi, na ktorých vyniknú umelecké plastiky. Nechýba tradičný kozub. Obývacia izba vyrástla nad garážami pri jedinom múre, ktorý zostal z pôvodného domu. Najväčším zasklením sa pozerá na juh a zaskleným nárožím aj na západ. Obývaciu i vstupnú časť domu zariadili účelne, nechali si čo najviac voľných plôch na nábytku a stenách. Potrebujú miesto, svetlo a dostatočný odstup pre umelecké diela, ktoré tu vystavujú. Zo dňa na deň tu môžu usporiadať vernisáž alebo z hodiny na hodinu prijať záujemcov o kúpu umeleckého diela. Interiér pôsobí ako prívetivá rodinná galéria, ale súčasne je aj moderným domovom plným svetla, ležérnej pohody a súkromia.
Stavbu tvoria štyri časti: spoločensko-galerijná, denný priestor pre deti, spálne so šatníkovou stenou a samostatnými kúpeľňami a vonkajšia študovňa. Všetky štyri časti tvoria nezávislé celky. Takto možno v dome pokojne pracovať, kým sa deti hrajú, alebo kým sa v inej časti domu koná pracovné stretnutie.
Zmeny a premeny
Annabel a Chris už mali tri deti, keď sa rozhodli skoncovať s londýnskou každodennosťou a nasmerovali svoj záujem o bývanie do polovidieckeho prostredia. Prišli sa pozrieť do Guildfordu na susedný dom. Pri jeho obhliadke si však všimli na vedľajšom pozemku „unavený“, ale architektonicky moderný objekt. O týždeň už rokovali o jeho kúpe. Vedeli, že pri stavbe nového domu bude ten pôvodný dobrou inšpiráciou. Predali dom v severnej časti Londýna, a tak mali dostatok prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny. V čase, keď rozmýšľali nad vhodným architektom, uvideli v televíznom seriáli Grand Designs prácu architektonického štúdia Eslpeth Beard. Vo februári 2003 štúdio oslovili, aby im v ňom navrhli jednopodlažný rodinný dom. Architektka postupne otvárala dom svetlu a Annabel, ktorá dlhé roky zbierala umelecké diela, sa začala zaoberať myšlienkou na galériu v prostredí rodinného domu. Ten nápad bol o to lepší, že v mestečku chýbala klasická galéria. „Myšlienka zriadiť tu galériu vznikala spolu s projektom a zrodila sa z túžby urobiť niečo pre seba a naše deti,“ spomína Annabel.
Počas troch rokov, kým kúpili pozemok a postavili svoj nový domov, rodina žila vo viktoriánskom dome, ktorý Chris úplne prestaval. Súčasne s prestavbou prechodného domova, zrekonštruoval aj niekoľko bytov. Keď jeho vlastní dodávatelia skrachovali, bol pripravený prevziať manažment stavieb. V súčasnosti riadi zo svojej vysunutej kancelárie stavebnú firmu.
Časové súvislosti stavby:
1962 – dokončenie stavby modernistického domu podľa návrhu architekta Douglasa Bundyho |
K technickému vybaveniu domu patrí podlahové kúrenie, pevná digitálna dátová a audiovizálna sieť, centrálne ovládanie osvetlenia a ventilácie strešnými svetlíkmi. Betónové panely a kamenné podlahy udržujú teplo zo slnečného žiarenia a znižujú tak nároky na spotrebu energie podlahovým kúrením. Vysoké stropy „splošťujú“ budovu a obyvateľom domu otvárajú výhľad na oblohu. V lete sa interiér neprehrieva na vyššiu teplotu ako je vonkajšia, naopak – je tu chladnejšie vďaka dobrej ventilácii a vnútorným žalúziám. Spálne umiestnili v severnom krídle s výhľadom na západ do átria. Okná prepúšťajú len slabšie popoludňajšie slnečné svetlo. V lete ostávajú miestnosti chladné a v zime sa tu udržiava anglicky konštantná teplota 18 stupňov bez potreby ďalšieho vykurovania. Teplota v kuchyni sa udržiava na konštantných 21 stupňoch a v obývacej miestnosti je okolo 19 stupňov. V prípade, že sa domáci rozhodnú pre viac miestností, konštrukcia a dispozícia domu umožňujú ďalšie rozdelenie priestoru. Átriový dvor obklopený domom a samostatnou pracovňou-študovňou pripomína v lete haciendu, v zime sú dvor a hlavný vstup do domu chránené pred vetrom. Vysunutá študovňa svojou polohou pripomína strážny domček, má odlišný charakter a jedinečný výhľad na okolie. Chalk Hill Contemporary Art (01483 440 638; chchalkhill.co.uk) |
ZDROJ: môjdom špeciál JAGA GROUP, s.r.o.