Pamodaj šťastia, lavička
Tak ja neviem. Kdekto mudruje nad slovenským dizajnom, vraj čo je s ním a kam to všetko speje, a ja len nerozumiem, kam sa podejú tí mladí, čo majú toľko nápadov, kým sú na škole. Keďže s čitateľskými ohlasmi sa vrece nepretrhlo a nápady ostali u vás doma za pecou, tak sme sa dali presvedčiť od mladej fotografky, že jej kolegovia zo štúdií na susednej katedre majú čo ponúknuť pre Môj dom.
Na čo myslí mladý muž
Ak je na vysokej škole a ešte aj na Katedre dizajnu VŠVU v Bratislave, tak na semestrálnu prácu. A keď dostane za úlohu vymyslieť niečo do záhrady, tak si sadne doma na priedomí, zahľadí sa na kopu dreva a o chvíľu ide so sekerkou upratať rozobratú myseľ. Naštiepať drevo nie je nijaká hanba. Ak sa navyše stane aj inšpiráciou k novému kusu nábytku, tak je to dokonca výhra. Niekto najprv rúbe a seká a až potom sa dá do skladania čohosi, čo by mohlo poslúžiť na spracovanie úlohy v ateliéri priemyselného dizajnu doc. Ferdinanda Chrenku. „Poukladané naštiepané polienka som vnímal ako dvojrozmernú štruktúru, grafický symbol, na ktorý som pri práci stále myslel. Chcel som, aby sa stal súčasťou výslednej podoby lavice,“ rozpráva Matej Brzý.
Otesaná aj neotesaná
Celkom jednoducho sa lavica prihovára tradíciou uskladneného dreva, ktorá je v povedomí väčšiny z nás zakorenená ako symbol domu a rodiny. Pohľad na ňu poteší aj tých, čo majú radi ručné práce s drevom. Vtip s neopracovanými bokmi polienok, ktoré veselo trčia dovnútra lavice, dostal aj mňa. Také jednoduché? Alebo aj nie? Mať tak doma kozub, neváham. Okrem toho, že lavica môže byť samostatnou jednotkou alebo – ako architekti radi hovoria – solitérom, Matej k nej navrhol aj celú rodinu, a tak sa stala súčasťou záhradného nábytku Polienko. Patrí k nemu aj stôl, stolčeky… všetko zo štiepaného dreva.
Lavica alebo skládka dreva?Áno, vďaka svojim rozmerom môže lavica poslúžiť na uskladnenie dreva a pritom ponúknuť celkom pohodlné sedenie pri kozube alebo v záhrade pri ohnisku. Lavica je zhotovená zo štiepkov z dubového alebo agátového dreva; jedna strana štiepkov je hobľovaná tak, aby bolo bezpečné sadnúť si.
Drevo je napustené syntetickým voskom vhodným podľa použitia lavice buď do interiéru, alebo do záhrady. Nič by nebolo nepríjemnejšie, ako pre zachovanie prirodzeného povrchu dreva nechať z neho trčať triesky. Dva voľné kusy oceľovej konštrukcie spájajú jednotlivé štiepky – polienka so zafrézovanými drážkami, ktoré sa navlečú na oceľové obdĺžniky. Tie štiepky fixujú z oboch strán do požadovaného tvaru lavice. Aby však všetko naozaj držal, ako má, a lavica sa dala presúvať z miesta na miesto a podľa potreby zaťažovať, celá konštrukcia je zaistená štyrmi skrutkovými tyčami. Tyče prechádzajú rohovými polienkami. Uchytené sú v konštrukcii závitom a maticou. Oceľ je ošetrená grafitovým náterom. Matej hovorí, že to je skôr modelové riešenie. Vhodnejšie by z jeho pohľadu vyznelo antikoro alebo pozinkovaná oceľ.
Návrh: Matej Brzý, študent dizajnu brzy.m@post.sk Výstavy: 2006 Wohnen & Interieur Fair, Viedeň |