Aktuálne problémy architektúry na Slovensku: S čím sa reálne stretávajú architekti pri práci?

Práca architektov však často naráža na rôzne problémy, nie je to len samotná komunikácia s klientom, od ktorej sa odvíja finálna stavba. O aktuálnej architektúre na Slovensku sme sa porozprávali s architektom Matejom Hončom zo štúdia Kilo Honč.

Ako vnímate súčasnú architektúru na Slovensku?

Architektúra na Slovensku sa veľmi rýchlo posúva vpred. V súčasnosti je tu množstvo kvalitných ateliérov, množstvo mladých kolektívov, ktoré generujú naozaj výborné veci. Už 19 rokov tu máme celonárodnú cenu za architektúru CE ZA AR, do ktorej bolo tento rok prihlásených 110 diel, kde o víťazoch rozhoduje medzinárodná porota. Ľudia sa začínajú zaujímať o verejný priestor, každým rokom je viac a viac architektonických súťaží a to je ten najväčší predpoklad pre kvalitnú architektúru.

Ak máte porovnať aktuálnu situáciu u nás so situáciou v bývalom Československu – samozrejme v oblasti architektúry…

V bývalom Československu bola pre architektúru iná situácia. Všetky stavby boli projektované štátom, architekti mali voľnejšiu ruku a nebol prítomný „biznis faktor“. Aspoň nie v takej miere. Verejné stavby boli projektované na špičkovej úrovni a s prislúchajúcim, často až veľkorysým, rozpočtom. Žiaľ, o tieto stavby sa nikto ďalej nestaral, a tak množstvo z nich schátralo, bolo zdevastovaných alebo znehodnotených neskoršími prestavbami a dostavbami.

RD Na Stráni Zdroj: Kilo Honč

RD Na Stráni Zdroj: Kilo Honč

Čo vnímate ako najväčšie negatívum architektúry v našich mestách? Máte osobne bližšie k návrhom vidieckych stavieb? Prečo?

Tak, ako bolo v bývalom Československu množstvo kvalitnej architektúry na svetovej úrovni, s urbanizmom respektíve mesto-tvorbou to už tak nie je. Moderna – architektonický sloh, v ktorom sa projektovalo má úžasnú architektúru, no v rámci urbanizmu nám ukazuje ako sa to presne „nemá“ robiť. Z miest sa vytratila kompaktná štruktúra. Vymizlo blokové mesto, príjemná ľudská mierka. To, čo máme všetci radi na starom meste, na prvorepublikových štvrtiach, zmizlo. Vznikli sídliská, množstvo nevyužitého a nevyužiteľného priestoru. Amsterdam má menšiu rozlohu ako Bratislava, no žije v ňom dva krát toľko ľudí. Socializmus tiež nerešpektoval historický kontext a tak osadil rovnakú schému výstavby do takmer každej jednej obce na Slovensku.

V súčasnosti by som povedal, že je to hlavne nekvalita a tiež nekontextualita výstavby a nekompetencia miest a obcí túto situáciu regulovať.  Prvým krokom je v Bratislave vznik Metropolitného inštitútu. Verím, že aj ostatné mestá a obce sa tým budú vedieť inšpirovať.

Používate radi drevo i betón. Je to kontrastná a veľmi aktuálna kombinácia. Napriek tomu sa však mnohí stále nevedia na betón pozrieť pozitívne. Myslíte, že je to len záležitosťou srdca Európy kvôli tomu, že sme si „užili“ socializmus? Alebo sme konzervatívnejší ako iné národnosti?

Sme aj nie sme. Týka sa to všetkých krajín východného bloku, takže by som to nedával za vinu nám Slovákom. V ľuďoch zostalo niečo rezonovať a myslím, že by sme to mali rešpektovať. Jediná cesta je ukazovať svojou prácou, ako sa tieto krásne a esenciálne materiály dajú použiť inak, ako sa dajú spájať, ako nechávajú vyniknúť samotný priestor, ako neklamú a nepotrebujú byť odeté do ďalších vrstiev. Je len na nich či podľahnú. Vo všeobecnosti však mám pocit, že mladšia generácia tieto asociácie s bývalým režimom nemá a je pri tvorbe použitiu týchto materiálov otvorená.

RD Na Stráni Zdroj: Kilo Honč

RD Na Stráni Zdroj: Kilo Honč

Aké sú vaše najdôležitejšie zásady pri navrhovaní domu? Čo všetko treba brať do úvahy?

Kontext jednoznačne. Rešpektovať danosti územia. Byť skromný, uvažovať o kvalite priestoru a nie kvantite priestoru. Veľký nerovná sa kvalitný a naopak. Dôležité je pracovať s tým, čo je k dispozícii.  Výhľady, priestory, vzťahy, orientácia, proporcie a priestorové nadväznosti. Vyhýbať sa najlacnejším materiálom na trhu – nie lacným, ale tým najlacnejším. Pokiaľ možno nezateplovať, ale kúpiť zateplenú tehlu, aby bola fasáda domu pevná.

RD Na Stráni Zdroj: Kilo Honč

Pri svojej práci musíte robiť kompromis medzi požiadavkami klienta a vašimi predstavami, riešeniami. Stalo sa vám, že klient chcel niečo, čo sa absolútne nehodilo do vášho plánu? Ako ste to vyriešili?

Samozrejme. S našimi klientmi sa veľa rozprávame a veľa diskutujeme. Na začiatku spolupráce si vždy prejdeme naše práce a bavíme sa, či sa vedia s naším rozmýšľaním stotožniť. Pokiaľ nie, otvorene povieme, že bude asi lepšie zvoliť iného architekta. Pokiaľ áno, všetko ostatné je vecou rozhovorov, skúseností a argumentov. Projekt musí pre klienta fungovať, musí sa s ním stotožniť a musí priniesť niečo navyše. Niečo, pre čo človek osloví architekta.

RD Mlynský Klin Zdroj: Kilo Honč

RD Mlynský Klin Zdroj: Kilo Honč

Zaujímavým riešením interiéru v rodinných domoch je otvorený priestor, v ktorom sú uložené alebo „zavesené“ boxy. Jeden z vašich návrhov je tiež založený na tomto princípe. Každý box má inú funkciu.

Áno, v tomto prípade sme navrhli dom ako harmonické prepojenie krajiny a ľudí. Dom je ako prirodzená figúra v krajine a izby sú len symbolické dopovedania.

Zobrali sme tradičný dom a vytvorili z neho akúsi schránku. Svetlá výška je 4 metre. Vytvárame vnútorné uličky a „mini námestia“. Boxy, v ktorých sú miestnosti, fungujú ako domy. Stavba získava druhý plán – „terasy na domoch“. Sú to atypické pobytové priestory – záhrady s izbovými kvetmi, čitárne. Páči sa nám, keď sú v priestore prekvapenia, keď sa dá rôzne používať, keď sa mení jeho mierka a s ňou samotný dojem z priestoru.

Na aký projekt z vašej dielne ste najviac hrdí? Prečo?

To je veľmi náročná otázka. Architektúra má množstvo odvetví, mierok, typológií, že je to takmer ako porovnávať neporovnateľné. Určite sme hrdí na dobré umiestnenia v súťažiach na poslednú realizáciu bytu na Svätoplukovej, aj na rozpracované projekty rodinných domov.

RD Mlynský Klin Zdroj: Kilo Honč

RD Mlynský Klin Zdroj: Kilo Honč

Čo všetko by si podľa vás mali uvedomiť investori, keď chcú postaviť nový dom alebo pri rekonštrukcii?

Sú to dve odlišné veci, no treba si uvedomiť, že v oboch prípadoch ide o komplexnú záležitosť, ktorej výsledok je domov častokrát na celý život. Tento proces sa nedá urýchliť bez ujmy kvality návrhu alebo práce. Preto treba v prvom rade trpezlivosť. Na projekte domu alebo aj rekonštrukcii domu sa podieľa aj niekoľko desiatok rôznych strán a dodávateľov. Všetky tieto práce vyžadujú koordináciu a čas, ako aj stavebné procesy. Tak, ako som spomínal vyššie, je dôležitý aj správny výber architekta, aby ste si pri práci rozumeli. Architekt by totiž mal pri vás stáť až do konca procesu a dozerať, aby sa veci diali tak, ako sa naprojektovali. Pri rekonštrukcii sa niektoré faktory nedajú dopredu predpokladať. Nikdy nevieme, čo sa stane po odokrytí stropu, podlahy, obití omietky. Preto je vždy dobré počítať s finančnou rezervou. Náklady sa totiž práve vďaka týmto nepredvídateľným faktorom nedajú presne spočítať. Niekedy to môže byť až 20-30 % z celkového rozpočtu.

Koronakríza zasiahla aj do oblasti bývania. Viac si šetríme peniaze, odkladáme investície. Prejavilo sa to aj vo vašej práci?

Určite, no bolo to hlavne v počiatočnej fáze, keď začala karanténa a nevedelo sa, čo bude ďalej. Postupom času sa však veci pohli. Snažili sme sa diskutovať s klientami, s ktorými sme mali rozrobenú prácu, aby sme ju dokončili, o tom, že práve teraz je najlepší čas pracovať na projekte, aby sme sa po uvoľnení opatrení pustili rovno do realizácie. Jednu peknú prácu sme však stratili aj priamo kvôli opatreniam počas koronakrízy.

Architektonické štúdio KILO HONČ

Sabína Zavarská

Foto: Kilo Honč