Katka a Rafael dizajnéra nepotrebovali. Jednoduchým zásahom pribudla do typického panelákového bytu jedna izba
Ako prerobiť panelákový byt v rozumnom čase, s rozumnými nákladmi a s praktickým výsledkom? Katka a Rafael úspešne zvládli už dve takéto premeny a rozhodli sa podeliť o svoje skúsenosti.
„Kompletne sme prerobili dva rôzne byty v Petržalke a myslíme si, že sa nám podarilo podstatne ich vylepšiť pomocou relatívne jednoduchých úprav,“ stálo v e-maile, ktorý nám nedávno prišiel do redakcie.
„Takýchto bytov sú na Slovensku určite tisíce, no hoci sme dlhodobo sledovali ich prerábky v inzerátoch na predaj, nenašli sme veľa praktických riešení. Samozrejme, môže to byť aj tým, že dobre prerobené byty sa jednoducho nepredávajú. No bolo nám ľúto vidieť toľko rekonštrukcií, zrejme aj drahých a komplikovaných, ktoré nevyužili potenciál priestoru. Preto by sme sa radi podelili o svoje (krvopotne nadobudnuté ) know-how,“ napísali nám Katka a Rafael. A my sme neváhali a vyrazili k nim na návštevu.
Roky bez úpravy
Všetko sa začalo tým, že Rafaelovi rodičia prenechali čerstvým novomanželom svoj trojizbový byt v paneláku. Za roky, čo v ňom rodina bývala, už nebol v najlepšej forme. „Nikdy neprešiel systematickou úpravou,“ hovorí Rafael. „Riešili sa len čiastkové veci – raz vymurovanie kúpeľne, potom nová linka, neskôr zariadenie do obývačky…“ Takže keď si novomanželia svoj svadobný dar „rozbalili“, usúdili, že potrebuje celkovú zmenu. A to radikálnu.
Prvý projekt: Veľa času a vysoká cena
Dvojica najskôr oslovila interiérovú dizajnérku, ktorá sa venuje rekonštrukciám na kľúč. „Práce odhadla na 10 týždňov, čo nám pripadalo veľmi dlho. Aj cena sa nám zdala privysoká na to, čo by sme za ňu dostali,“ konštatujú svorne.
Viac foto si pozrite v galérii.
Nakreslili vlastný návrh
Rozhodli sa teda pustiť sa do úprav sami. A začali hľadaním praktických nápadov. „Panelákové byty sú štandardizované, čo je vlastne skvelé. Sú ich tisíce, takže je kde čerpať inšpiráciu,“ vysvetľujú manželia.
„V rámci prípravy sme si veľmi detailne pozreli možno stovky inzerátov na predaj nehnuteľností, aby sme zistili, ako si takéto byty ľudia už prerobili. Niektoré rekonštrukcie boli vydarené viac, niektoré menej, ale skôr sme sa poučili z toho, čo neurobiť,“ hovorí Katka.
„Nakoniec som našla nejaké nápady, ktoré mi pripadali dostatočne praktické a logické. Skúsila som potom nakresliť vlastný návrh tak, aby sa do bytu vošlo všetko, čo potrebujeme. Rafaelovi sa páčil a bolo rozhodnuté,“ uzatvára so smiechom.
Aj keď chceli Katka s Rafaelom radikálnu zmenu a byt považovali v podstate za „čisté plátno“, do nosného systému nezasahovali. Odstránili len jednu nenosnú priečku.
Búrali minimálne, konzultovali s remeselníkmi
No jednotlivým miestnostiam dali iné funkcie, než mali pôvodne. „Návrh sme robili v programe home.by.me, čo bola super pomoc,“ prezrádzajú. „Vďaka tomu sme si mohli všetko poprezerať v priestorovom zobrazení, takže sme si vedeli predstaviť, ako sa nám tam bude bývať.“
Svoje nápady potom konzultovali s firmami a remeselníkmi, ktorí ich mali realizovať. „Od nich sme dostali užitočné informácie, na základe ktorých sme potom upravili svoj návrh do finálnej podoby,“ dopĺňa Rafael. „Plánovaním sme strávili asi tri mesiace, firma potom urobila všetky stavebné úpravy a hrubé práce – nové rozvody, omietky, podlahy aj kúpeľňu – za 10 pracovných dní,“ sumarizujú manželia.
Kuchyňa a základný nábytok potrebný na to, aby sa mohla mladá rodina nasťahovať, boli otázkou ďalších dvoch mesiacov. Hotovo. Ako sa teda byt Katky a Rafaela vlastne zmenil?
Z trojizbového bytu 4 + kk
Pôvodná dispozícia bytu bola nepraktická – veľká, no nevyužiteľná tmavá hala, v rohu malá kuchyňa ďaleko od obývačky a jedna z izieb príliš malá. Dvere do nej navyše prekážali v ceste medzi obývačkou a kuchyňou, museli byť preto vždy zatvorené, takže do centra bytu sa nemalo ako dostať svetlo.
„Do kuchyne sa nezmestila slušná linka aj jedálenský stôl. A urobiť si jedáleň v hale bez okien by bola čistá depresia,“ vysvetľuje Katka. Dvojica teda premýšľala nad zmenou, ktorou by získala čo najviac prakticky využiteľných priestorov.
Z nepraktickej haly kuchyňa s obývačkou
V prvom rade odstránili priečku medzi halou a miniatúrnou izbou, čím sa centrum bytu presvetlilo. Takáto zmena nie je v tomto type bytov žiadnou novinkou, kľúčové však bolo premiestnenie kuchyne. Z niekdajšej haly tak vznikol denný priestor – kuchyňa spojená s obývačkou.
„Od priechodnej kuchyne nás mnohí odhovárali, pre nás však bola omnoho lepšou alternatívou než nepriechodná malá kuchyňa ďaleko od obývačky. Navyše záleží aj na tom, ako sa miestnosť zariadi.
Ak aj vy viete o zaujímavom projekte alebo ste niečo podobné sami realizovali, napíšte nám na sommojdom@jaga.sk.
Spojením obývačky s kuchyňou sme vyriešili všetko naraz – je tu dostatočne veľký priestor pre rodinu aj pre návštevy a okrem toho máme tri samostatné izby. Výsledok má viac pozitív než negatív,“ logicky uzatvára Katarína.
Menej dverí viac miesta
Vo vstupnej chodbe ušetrili veľa miesta tým, že do kúpeľne a WC sa vchádza cez posuvné dvere. „Predtým bolo v najfrekventovanejšom priestore množstvo dverí, ktoré sa navzájom zrážali a prekážali. Teraz je to neporovnateľne lepšie,“ zhoduje sa dvojica.
Priestrannejšia kúpeľňa
Kúpeľňa a WC ostali na svojom mieste a s rovnakými rozmermi. Viac voľnosti dosiahli majitelia v kúpeľni tým, že uprednostnili sprchovací kút pred vaňou. Ostal tak dostatok priestoru na umývadlo, práčku aj pohyb.
Nová dispozícia umožnila okrem iného umiestniť dve vnútorné jednotky klimatizácie tak, aby vychladili prakticky celý byt, pričom stačila jedna multisplitová vonkajšia jednotka na lodžii.
Starý a nový pôdorys bytu nájdete v galérii.
Čakala ich ďalšia rekonštrukcia
Ibaže tým sa príbeh nekončí. „Keďže sme dostali byt od rodičov, mohli sme si dovoliť kúpiť ďalší, menší, ktorý chceme prenajímať,“ pokračuje činorodá dvojica, ktorá aj v druhom prípade stavila na panelákové bývanie v pôvodnom stave. A pretože už mali know-how z jednej rekonštrukcie, s vervou sa pustili aj do ďalšej. O tej napíšeme v niektorom z ďalších článkov.
Text: Erika Kuhnová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Môj dom