Rozprávka O troch grošoch

Na výmenku

Aj druhý príklad viacgeneračného spolužitia pochádza z mimoarchitektonickej sféry. Možno si spomeniete na český film Na samotě u lesa – na príbeh o pražskej rodinke, ktorá kúpila chalupu i s majiteľom, starým Komárkom. Po začiatočných problémoch nakoniec všetci našli spoločnú reč. Horšie dopadlo spolužitie iného pražského chalupára s deduškom a babičkou Vondruškovcami – áno, ak si pamätáte – to sú tí, ktorým ich nový nájomník vykopal pred dverami vodnú priekopu a oni mu za to sypali na cestičku pred garáž klince…

Spolužitie niekoľkých generácií v jednom dome či byte nikdy nebolo jednoduché. Nikto si nedovoľuje spochybniť úlohu starých rodičov pri výchove detí, ale obývanie jedného priestoru tromi vekovými vrstvami, z ktorých každá má svoje špecifiká, vyrastala vo svojom prostredí a podľa toho sa i správa, býva často problematické. Dovoľte ešte jeden pohľad do histórie – naši predkovia na sedliackych dvoroch riešili prehustenie priestoru takzvaným výmenkom. Týmto, dnes často pejoratívne chápaným termínom jednoducho riešili bytovú situáciu: starí rodičia sa odsťahovali do menšieho domčeka niekde v kúte parcely a hlavná budova zostala gazdovi v produktívnom veku i s potomstvom.

Ani dnes nie je nezvyčajné vidieť na jednom pozemku stáť hneď dva rodinné domy – jeden starý, pôvodný, druhý nový, ktorý obývajú „mladí“. Spoločne tak obe rodiny užívajú iba dvor či prístup do domu, inak fungujú ako samostatne hospodáriace jednotky. Nás však zaujíma intenzívnejší prienik viacgeneračného spolužitia – obývanie jedného, spoločného domu či bytu.

Štatistika

Podľa údajov Českého štatistického úradu z roku 2003 totiž približne 52 percent domácností v Českej republike je viacgeneračných. Z toho viac než 40 percent funguje v zdanlivo ideálnom usporiadaní – to znamená, že každá generácia má vlastnú miestnosť. Na základe podobného demografického vývoja oboch samostatných republík bývalého spoločného štátu môžeme s istou dávkou nevedeckej drzosti predpokladať, že situácia na Slovensku bude podobná. Dôvody tohto stavu však nehľadajme v náhlom precitnutí staršej i mladšej generácie, ktoré si odrazu uvedomili vzájomnú potrebu a lásku. Príčiny budú ukryté skôr v celkom prozaických ekonomických ukazovateľoch. Bývanie je drahé, nečudo, že sa mladé rodiny sťahujú do domov či bytov k babičkám a dedkom, ale len málokedy si obe strany uvedomujú všetky nástrahy takéhoto kroku. Výskumy ukázali, že v jednej domácnosti lepšie spolu vychádzajú rodina matky a dcéry než rodina svokry a nevesty. No a najlepšie je na tom rodina s dvojgeneračným rozdielom, teda babička s vnučkou (a prípadne s pravnúčatami).

Nech už je zloženie obyvateľov akékoľvek, zásady sú spoločné. Najjednoduchší návod na to, aby sa situácia nikomu nevymkla z rúk, sa nazýva vzájomná tolerancia. My vám však prinášame niekoľko tipov, ako technicky pomôcť všade tam, kde je to len trochu možné, a toleranciu a ďalšie neuchopiteľné pojmy postaviť na silné praktické nohy.

Pravidlá

Základom úspešného spolužitia sú hranice. Teda ich úplné rešpektovanie bez ohľadu na to, či sú v priestore (byte/dome) vyznačené len neformálne, alebo zásluhou šikovného architekta i reálne. Súčasné úplné rodiny síce žijú pohromade, ale mnohokrát skôr vedľa seba než spolu a tomu sa prispôsobuje i dispozícia. Rodičia, ktorí dnes vychovávajú deti, sú náchylnejší omnoho viac rešpektovať ich súkromie, dvere do detskej izby ako hranicu, za ktorú sa vstupuje len so súhlasom obyvateľa. Rovnako by to malo platiť aj smerom k najstaršej generácii. Ak to priestor umožňuje, mali by sme ho rozčleniť na jasne definované priestory nielen podľa funkcie, ale i podľa veku.

Treba mať na pamäti aj skutočnosť, že takéto spolužitie bude čoraz náročnejšie. Neexistuje spätný chod – deti rastú a potrebujú stále viac a viac priestoru. Starí rodičia si zase za roky, ktoré venovali starostlivosti o nás, vyslúžili nejednu chorobu či neduh – ich pohyblivosť sa znižuje, potrebujú viac pokoja a oveľa viac našej pozornosti a tolerancie.

Dispozícia bytu

Na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia sa i v našej plánovanej panelovej výstavbe objavili aj domy s tzv. viacgeneračnými bytmi, ktoré obsahovali aj jednu izbu so samostatnou kúpeľnou. Ako kuriozita vyznieva fakt, že nezriedka sa podobný typ bytu objavoval v dispozíciách tých najvyšších poschodí 14-podlažných vežiakov.

Dnešné rodiny sa, slovami odborníkov, atomizujú. Spájajú ich síce rodinné väzby, no nezriedka žijú v rôznych svetoch. Dispozície našich obydlí sa musia prispôsobiť, preto je ideálne, ak dokážeme v rámci bytu – domu ponechať jeden spoločný priestor prístupný pre všetkých členov. Nenadarmo sa hovorí o teple rodinného kozuba – práve obývačka či jedáleň by mali spĺňať úlohu akéhosi tmelu vzťahov. Pri ostatných funkciách musíme mať na pamäti pravidlo o hraniciach, tolerancii a súkromí – preto sa pri navrhovaní uplatňuje takzvaný „nesting“ (po slovensky „hniezdenie“). Ak niektorý z členov rodiny pracuje doma, potrebuje samostatnú pracovňu. Detská izba je dnes samozrejmosťou, v ideálnom prípade i dve, podľa pohlavia detí. No a o súkromí seniorov sme už napísali dosť.

Jednotlivé „hniezda“ sú prepojené spoločnými komunikačnými priestormi, obývačkou a jedálňou. Čo sa týka rozvrhnutia priestoru, ideálne je izby najstaršej a najmladšej generácie situovať do polôh bytu čo najvzdialenejších od seba. Lebo mať za suseda tínedžera nie je nijaká výhra pre nikoho, a to ani naša ratolesť nemusí byť veľkým fanúšikom techna. Ani v tomto prípade nezanedbajte protihlukovú izoláciu. Ak nám to dispozícia bytu umožní – situujte izbu pre staršiu generáciu presne podľa konkrétnych želaní. Niektorí seniori uprednostňujú pokoj a okná do vnútrobloku, iní vydržia i hluk ulice, hlavne ak je z okien či balkóna možnosť komunikovať s okolím. V zádverí či predsieni by malo byť dosť miesta na stoličku a na pohodlné obliekanie i obúvanie.

Dispozícia domu

Ak sa chcete vyhnúť akýmkoľvek stretnutiam, ideálne je dom dispozične rozdeliť na dve samostatné jednotky, napríklad so samostatnými vchodmi. Výhodou takéhoto riešenia je, že dom môžu spolu obývať nielen príbuzní, ale teoreticky i dve cudzie rodiny, ktoré potom prichádzajú do kontaktu iba v záhradke či pri odhadzovaní snehu z chodníka. Ak spolunažíva viac generácií v jednom dome s viacerými podlažiami, vertikálne členenie je jasné – pri viacerých podlažiach patrí to najnižšie tým najstarším. Naši rodičia sa už nabehali po schodoch hore a dole dosť, preto by sme ich na staré kolená nemali nútiť absolvovať podobnú perepúť častejšie, než je potrebné. V takom prípade je nevyhnutné vybudovať dve kúpeľne – zo spomínaného dôvodu. Tá v dolnom podlaží nemusí byť veľmi veľká, je zbytočné do nej osadzovať veľkorysú vírivú vaňu, do ktorej sa bude ťažko vstupovať.

Príklad premyslene riešenej dispozície dvojgeneračného rodinného domu nájdete v obrazovej prílohe. Pretože sme neriešili konkrétne požiadavky viacgeneračnej rodiny, výnimočne sme siahli po typovom projekte. Projekt s názvom Ljuba reprezentuje dvojgeneračný príbytok navrhnutý podľa uvedených zásad – funguje nielen horizontálne – v rámci jedného podlažia, ale i vertikálne.

64025	64016
Prízemie	Podkrovie
Pôdorys dvojpodlažného typového projektu Ljuba spĺňa zásady dispozičného usporiadania viacgeneračného domu. (Ekonomické stavby)	64018

Prízemie je riešené ako dve bytové jednotky – nájdeme tu jednoizbový byt so samostatným vchodom, so zádverím, s kúpeľňou so sprchovacím kútom a s obývacou izbou s kuchynským kútom. Projektu by sme mohli len vyčítať málo okien, situáciu zachraňuje priamy výstup do záhradky.

Koncept bol dotiahnutý aj v rámci vertikálneho členenia domu – nad samostatnou miestnosťou je spálňa rodičov – obyvateľ spodného podlažia tak má relatívny pokoj a ticho.

Kritické miesta

Najprispôsobivejším miestom je jednoznačne kúpeľňa. Zabudnime na vaňu, oveľa pohodlnejší je sprchovací kút so sklopným či s pevne osadeným sedadlom, ktorý bezchybne plní svoju hygienickú funkciu a umožňuje aj prítomnosť asistujúcej osoby (ak je to potrebné). Dlažba v takejto kúpeľni by mala mať protišmykovú úpravu – takýto typ krytiny využijete aj vo svojej kúpeľni, ale tu je priam nevyhnutnosťou. A ak máte aj sprchovací kút s podobnou úpravou, riziko úrazu podstatne eliminujete.

64005	64006
64007	Inštalácia sklopného sedadla do sprchovacieho kúta je nenáročná operácia, ktorá menej pohyblivému človeku sprchovanie výrazne uľahčí. Ak nechceme sedadlo inštalovať trvalo, môžeme využiť prenosnú trojnožku. (RAVAK)

Ak sa však nechcete ukrátiť o pravidelný kúpeľ vo voňavej pene a zároveň nevytvoriť spolubývajúcim seniorom z tejto miestnosti bojové pole plné nástrah, môžete siahnuť po kompromisnom riešení. Hoci takýto kompromis nepatrí medzi najlacnejšie, výsledok je veľmi efektný i funkčný zároveň.

64009	64008
“Bezbariérový” sprchovací kút ocenia najmä seniori so zníženou pohyblivosťou. Systém ESR umožňuje zabudovanie vaničky do podlahy. (Kaldewei)	Protišmykový systém AntiSlip, ktorý využívajú smaltované sprchovacie kúty Kaldewei, pomáha predchádzať zraneniam v kúpeľni. Väčší rozmer XXL sprchovacieho kúta prináša zase vyšší komfort. (Kaldewei)

Ďalším kritickým miestom býva kuchyňa. Dizajnéri však zatiaľ neponúkli univerzálny nápad, ako spojiť dva protichodné názory na slanosť nedeľnej polievky, preto spoločná kuchyňa zostáva miestom, kde sa treba pohybovať veľmi opatrne. Najčastejšie je spoločné fungovanie otázka skôr psychologická než technologická – zvyčajne jedna strana (spravidla tá mladšia) ustúpi. Okrem domáceho pokoja však býva odmenou za strategický ústup i pravidelná teplá strava, na ktorej prípravu „mladým“ nezostáva čas.

Niekoľko zásad však platí aj tu. Musíme mať stále na pamäti horšiu a zhoršujúcu sa pohyblivosť starších členov rodiny, preto by sme mali všetky potrebné, najpoužívanejšie predmety či potraviny ukladať v dosahu stojaceho človeka. Zabudnite na „skrýše“ v kuchynskej linke umiestnené vysoko pod stropom miestnosti, určite netúžite po tom, aby sa vaša stará mama štverala po vrecko múky na stoličku. Rovnako by sme ju nemali nútiť, aby čokoľvek hľadala po kolenách… Ak máme na výber z viacerých technológií pečenia či varenia, zvoľme tú, na ktorú sú naši najbližší zvyknutí.

Prechod od starého plynového sporáka k hypermodernej sklokeramickej doske, ku ktorej výrobca ponúka stostránkový návod, aj ten prístupný iba na internete, dobre zvážte. Rovnako ťažko sa dlhoroční kuchári lúčia so svojimi obľúbenými x-krát prepálenými hrncami, darmo im budete pred očami mávať antikorovým riadom svetového dizajnu. A povedzme si úprimne – tie rodinné špeciality predsa len najviac chutia z popraskaných hrncov…

Prispôsobiť zdravotnému stavu spolubývajúcich by sme mali aj postele. Dnes už sú k dispozícii špeciálne lôžka i rozličné druhy polohovacích roštov, ktoré sa dajú kúpiť za slušnú cenu. Stačí navštíviť ktorúkoľvek špecializovanú predajňu. Pre pokoj v rodine je prirodzené vybaviť miestnosť pre seniora osobitným televíznym i rozhlasovým prijímačom. No a nemenej dôležité (hoci stále ešte nie veľmi bežné) je vybavenie priestorov, kde sa naši rodičia a prarodičia zdržiavajú najčastejšie, signalizačným zariadením, napríklad zvončekom.

Napriek všetkým tipom však zostáva pravidlom, že šťastné spolužitie viacerých generácií v jednom obytnom priestore je skôr záležitosť psychologická než technologická. Ak totiž na takéto bývanie nie je dobrá vôľa, nepomôžu nám nijaké technické „vychytávky“. A pamätajme na rozprávku o troch grošoch – každý z grošov, ktorý venujeme svojim rodičom či prarodičom, je splátka nevyčísliteľného dlhu, ktorý voči nim máme. No a dobrý príklad, ktorým vedieme naše deti k vzájomnej úcte a tolerancii, sa nám v budúcnosti, keď sa úlohy obrátia, určite vráti. Aj s úrokmi.