Návšteva v aktívnom dome v Aarhause

15. 03. 2011
Zdieľať

Priestor domu napĺňa denné svetlo, prúdi tu čerstvý vzduch, vládne príjemná atmosféra a dôsledne sa využívajú princípy trvale udržateľného bývania. Takto sa stavalo a býva v dánskom Aarhuse. Tunajší rodinný dom patrí spolu s ďalšími európskymi stavbami k projektu VELUX Model Home 2020, ktorý testuje víziu aktívneho domu.

Jeden a pol podlažný dom s podlahovou plochou 190 m2 naprojektoval ateliér Aart Architects v duchu rezidenčnej výstavby bežnej v Dánsku. Stavalo sa jeden rok. Rodina Simonsenovcov sa krátko po dokončení výstavby v rámci experimentu nasťahovala do Domu pre život. Chceli si v priestore zaliatom svetlom a komfortne vetranom vyskúšať bývanie budúcnosti. V Dome pre život sa 1. júla 2009 začalo s vykonávaním testov, ktoré trvali do konca júna 2010. Vďaka energeticky šetrnému spôsobu výstavby, finančne a ekologicky ohľaduplným technológiám sa tu svieti, varí, ohrieva voda, a najmä žije s veľkými úsporami za vykurovanie a ďalšiu energiu.Bývanie členov rodiny bolo pod dohľadom odborníkov, ktorí tento experimentálny dom monitorovali a dolaďovali tak, aby vyhovoval potrebám a pohodliu Simonsenovcov.

„Na začiatku som si myslel, že návrat do nášho starého domu nebude nijaký problém,“ opisuje svoje pocity otec rodiny Sverre Simonsen. „Teraz si však myslím, že je to ťažšie, ako sme si vedeli predstaviť. Je nám smutno za svetlom, o výhľade ani nehovorím.“ Práve preto sa rodina rozhodla, že si do svojho pôvodného domu dá dodatočne nainštalovať niekoľko strešných okien.

Projekt pohodlia a úspory

Nízkoenergetický dom, v ktorom by sa žilo rovnako komfortne ako v Dome pre život, nie je zatiaľ samozrejmosťou. Pri vývoji nízkoenergetických domov treba riešiť niekoľko problémov súčasne, a tak sa niekedy stane, že autori projektu v záujme čo najdokonalejšej tepelnej izolácie takýchto budov obetujú dostatok svetla alebo pohodlie obyvateľov. Aktívny dom v Aarhuse však dokazuje, že aj nízkoenergetické domy môžu mať interiéry zaliate denným svetlom, poskytovať komfort nad bežné očakávanie a smerovať tak k naplneniu vízie architektúry tretieho tisícročia. Budúcnosť majú domy navrhované a realizované s ohľadom na životné prostredie, v ktorých sa nezhoršia podmienky na život súčasnej rodiny a ktoré budú spĺňať potreby užívateľov. Stavbu dánskeho domu navrhli ako neutrálnu z hľadiska emisií CO2. Znamená to, že objekt žije s nulovými emisiami oxidu uhličitého a tak, aby podľa miery životného štýlu svojich obyvateľov mohol vytvárať aj energetické prebytky.

Pokiaľ ide o spotrebu energie na vykurovanie, teplú vodu a prevádzku rôznych spotrebičov, dom sa dokáže úplne prispôsobiť potrebám svojich obyvateľov. Hlavný podiel na nízkej spotrebe energie má samotný dizajn budovy, to znamená jej tvar, orientácia na svetové strany, zasadenie do terénu a použité materiály: to všetko umožňuje využívať slnečné žiarenie, prúdenie vetra a ďalšie pôsobenie prírody. Minimalizuje sa tak potreba energie na vykurovanie a svietenie. Dôležitou súčasťou energetického systému sú vlastné zdroje. Energia na zásobenie elektrinou, teplou vodou a vykurovanie sa získava z fotovoltických článkov, solárnych kolektorov a tepelného čerpadla. V zimných mesiacoch (asi tri mesiace v roku) sa využíva systém riadeného vetrania s rekuperáciou, zvyšok roka stačí prirodzené vetranie.

 

 

• Energetická náročnosť
• Využitie obnoviteľných zdrojov
• Započítanie sivej energie
• Celková emisia CO2 v energetickej bilancii
• Zníženie potreby energie na vykurovanie
• Kontrola (regulácia) energie na svietenie
• Inteligentný systém riadenia
• Prirodzená ventilácia
• Energetický sprievodca

 
• Priestorové usporiadanie
• Využiteľnosť
• Komfort vizuálnych, sluchových a čuchových vnemov
• Vnútorná teplota v letnej i zimnej sezóne
• Kvalita vzduchu
• Ventilácia
• Oslnenie
• Činiteľ dennej osvetlenosti
• Hladina hluku
• Klíma
• Zemepisná poloha
• Orientácia
• Okolie budovy
• Charakter architektúry a tradícia
• Životnosť materiálov a technológie
• Stavebné materiály
• Infraštruktúra

Nulová cesta na dánsky spôsob

Optimálny návrh budovy musí obsahovať všetky aspekty obývateľnosti – tepelnú pohodu, vetranie a osvetlenie. Splnenie všetkých týchto kritérií bolo cieľom projektu spoločnosti VELUX Model Home 2020. Projekt zahŕňa šesť nulových domov, ktoré sú určitý čas prístupné verejnosti a neskôr obývané. Ide vlastne o skúšobné laboratóriá, kde sa jednotlivé parametre, princípy a postupy skúmajú v reálnom prostredí. Pri stavbe domov sa vychádzalo vychádzajú zo znalostí energeticky pasívnej výstavby, okrem požiadavky na energetickú nenáročnosťsa však kládol dôraz aj na čo najväčší užívateľský komfort obyvateľov a ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Dva domy sú dokončené v Dánsku a jeden v Rakúsku, projekt pokračuje v Nemecku, Spojenom Kráľovstve a Francúzsku.

 

Dom, ktorý slúži  

Ak sa povie aktívny dom, veci znalým sa v mysli vybaví stavebný objekt produkujúci viac energie, ako stačí spotrebovať. V rámci projektu VELUX Model Home 2020 má pojem aktívny dom širší záber: takáto stavba funguje nielen energeticky aktívne, ale aj aktívne vytvára čo najpríjemnejšie a najzdravšie vnútorné prostredie. Celý systém dosahuje rovnováhu medzi tromi základnými faktormi: energiou, vnútorným prostredím domu a životným prostredím. Optimálne hospodárenie s energiou zaisťuje predovšetkým dynamická obalová konštrukcia domu, ktorá sa dokáže prispôsobiť tak životu obyvateľov, ako aj zmenám klimatických podmienok počas roka. Aktívna obalová konštrukcia domu samostatne reguluje množstvo svetla a tepla prestupujúceho oknami, pričom sa sama odvetráva tak, aby sa vnútri domu zachovalo zdravé prostredie.

Energetická koncepcia aktívneho domu

•    Až 50 % potreby energie na vykurovanie pokrývajú pasívne solárne zisky sprostredkované fasádnymi a strešnými oknami.
•    Elektrinu, teplú vodu a vykurovanie miestností zabezpečujú fotovoltické panely, solárne kolektory a tepelné čerpadlo s reverzným chodom.
•    Automatizácia vyhodnocuje parametre vnútorného a vonkajšieho prostredia a na ich základe reguluje vetranie v dome.
•    Automaticky ovládaná prirodzená ventilácia zaisťuje stálu výmenu vzduchu a príjemnú izbovú teplotu (bez klimatizácie).
•    Automaticky ovládané vonkajšie tieniace doplnky zaisťujú príjemnú izbovú teplotu.
•    Počas zimných mesiacov je vzduch do domu privádzaný prostredníctvom systému núteného vetrania s rekuperáciou tepla (predpoklad na tri mesiace v roku).
•    Riadiaci systém domu znižuje spotrebu energie a zabezpečuje optimálnu vnútornú klímu.
•    Energetická potreba je pokrytá z obnoviteľných zdrojov.

Svetlo sveta

K domácej pohode prispieva vzdušnosť a presvetlenie obytných priestorov. Interiér mal byť čo najviac preslnený, preto architekti navrhli takú plochu vertikálnych a strešných okien, ktorá zodpovedá 40 percentám podlahovej plochy. Cieľom bolo dosiahnutie priemernej hodnoty činiteľa osvetlenosti 5 percent. Južne orientovaný presah strechy chráni interiér pred vysokým letným slnkom a v zime, keď slnko putuje nízko po oblohe, vpúšťa dostatok svetla. Všetky miestnosti v dome majú okná orientované aspoň na dve svetové strany – to znamená viac slnka a čerstvého vzduchu. Okná, ktoré siahajú až k stropu, zaisťujú spoločne so strešnými oknami dostatok denného svetla vo všetkých častiach domu. Strešné okná a tieniace doplnky poslúchajú pokyny elektronického ovládacieho systému – automatickým otváraním, zatváraním a tienením regulujú pasívne solárne zisky, zabraňujú prehriatiu interiéru, a keď treba, chránia súkromie. Obyvatelia domu môžu okná kedykoľvek otvárať alebo zatvárať aj ručne.

Interiér v súlade s exteriérom

Stavba je umiestnená v severozápadnej časti pozemku tak, aby záhrada mala po celý deň dostatok slnka. Architektonický vzhľad domu zapadá do okolitej krajiny. Budova s garážou a prístavkom pôsobia v krajine prirodzene, hranice medzi interiérom a vonkajším prostredím splývajú vďaka oknám a veľkorozmerným zaskleným plochám, cez ktoré vedú dvere na terasu. Dispozíciu vnútorných priestorov prispôsobili architekti najrôznejším potrebám štvorčlennej rodiny. Drevený obklad interiéru a podlahy pôsobia teplo, tvoria príjemný kontrast s tvrdou a chladnou bridlicou aktívnej fasády. Bridlica i drevo sú prírodné materiály a pri ich spracovaní nevznikajú nijaké škodlivé emisie.

Ľudský faktor

Pred začiatkom testu sa predpokladala taká nízka spotreba energie, že ju mali pokryť obnoviteľné zdroje nainštalované v samotnej budove. Keby obyvatelia budovy mali nízke nároky na energiu, dosiahla by energetická bilancia domu dokonca prebytky a dom by vyrobil asi o 9,4 percenta viac energie, ako sám spotrebuje. Simonsenovcom sa však v priebehu testovania narodilo bábätko. Rodina teda bola päťčlenná a jej potreby sa zmenili. Prednastavená teplota sa s príchodom ďalšieho potomka zvýšila zo štandardných 20 °C na 23 °C, a to aj v noci, keď treba k dojčaťu vstávať a zaisťovať základné činnosti. Oproti pôvodnému plánu Simonsenovci používali sušičku, čo zvyšovalo spotrebu elektriny, a v zime občas využívali prirodzené vetranie. Navyše, niektoré okná zatieňovali žalúziami, aby okoloidúci nenazerali dovnútra, a tak prichádzali o teplo zo slnečných lúčov. Ukázalo sa, že v dome je rozhodujúci ľudský faktor a že obyvatelia sa nespoliehajú na automatický systém regulácie vykurovaniavetrania. Podmienky v dome si radšej nastavujú sami. Dom ale unesie aj vyššie energetické požiadavky a stále je úsporný a ohľaduplný k životnému prostrediu.

Dom pre život zlúčil v architektonickom návrhu požiadavky na príjemné bývanie, funkčnosť a energetickú úspornosť. Stavba vychádza z premyslených výpočtov prirodzeného osvetlenia, zabezpečujúceho optimálnu svetelnú pohodu počas celého roka v každú dennú hodinu, v kombinácii s využitím slnečnej energie na výrobu elektrickej energie prostredníctvom fotovoltických článkov na ohrev vody, vykurovanie a bežnú spotrebu. Domáca automatizácia sa stará o príjemnú vnútornú teplotu a prísun čerstvého vzduchu. Naprogramovaním diaľkového ovládača možno automaticky riadiť chod elektricky ovládaných strešných okien a tieniacich doplnkov VELUX.

Nadväznosti projektu

Okrem rodinného domu v Aarhuse patrí k ostro sledovaným realizáciám v rámci dánskeho projektu aj vzdelávacie centrum Green Lighthouse v Kodani. Nasledoval ho rodinný dom v Rakúsku, neskôr rekonštrukcia dvojdomu v Hamburgu a dva príklady individuálnej výstavby typickej pre miesto svojho vzniku v Spojenom Kráľovstve a vo Francúzsku. Experiment na základe inzerátov vyberá vhodných užívateľov stavieb, ktorí umožnia ročné sledovanie najdôležitejších ukazovateľov. Takto možno získať výsledky, ktoré sa dosiaľ zhromažďovali len teoreticky. Vybrané rodiny nemusia spĺňať nijaké zvláštne podmienky, ich správanie nemá byť modelované. Majú žiť v aktívnom dome, ktorí navrhli miestni mladí architekti znalí lokálnych podmienok. Niekde, napríklad v Nemecku, ide o najlepší študentský projekt, v Rakúsku vzišiel víťaz zo súťaže.

 

Pasíva a aktíva

Podstatou pasívneho konceptu bolo naučiť stavebné firmy poctivo stavať, dôkladne zaizolovať, dbať o dôsledné dodržanie technologických postupov. Dnes sa to už najmä na západ od našich hraníc naučili. Nároky Dánov, Rakúšanov, Nemcov, Francúzov narastajú. Trvajú na kvalite vyhotovenia, vhodných izoláciách a dokonalých detailoch, ktorých nesprávna realizácia môže priniesť užívateľom podstatné problémy. V tejto snahe mať čo najúspornejší dom sa však nesmie stratiť samotná podstata a kvalita bývania s ohľadom na zdravotné podmienky vnútorného prostredia. Dôležitá je nielen spotreba stavby, ale aj to, ako sa život obyvateľov v dome a sama stavba podpíšu na svojom okolí. V Dánsku sa pri overovaní budúcnosti aktívnych domov riadili heslom: Lepší premyslený experiment ako množstvo výpočtov. Pravdepodobnou víziou budúcnosti budú aktívne budovy s nulovými emisiami CO2. Aktívny dom je energeticky efektívny, pričom všetka potrebná energia sa zabezpečuje z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú súčasťou objektu alebo pochádzajú z neďalekého hromadného energetického systému. Priestorové usporiadanie domu a použité materiály sú navrhované s ohľadom na vnútornú klímu.

Ako a z čoho sa stavalo

Dom pre život je postavený ako drevostavba, všetky použité materiály sa vyberali s ohľadom na emisie CO2, ktoré sa vyprodukujú pri ich výrobe. Celková spotreba energie je minimalizovaná a pokrytá obnoviteľnými zdrojmi inštalovanými v dome – podľa výpočtov energetickej bilancie dom vráti naspäť do siete energiu potrebnú na jeho výstavbu a výrobu materiálov, z ktorých je postavený, približne za 30 rokov.
Konštrukcia domu
•    Drevená rámová z lepených nosníkov s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny
•    Priestorová tuhosť konštrukcie je zabezpečená stužením konštrukcie stropu a stien nepriepustnými drevenými doskami
Súčiniteľ prechodu tepla konštrukciami
•    Steny: 0,10 W/(m2 . K)
•    Strecha: 0,07 W/(m2 . K)
•    Podlaha na teréne: 0,07 W/(m2 . K)
Celková spotreba energie:
minimalizovaná na štandard pasívneho domu a pokrytá obnoviteľnými a CO2 neutrálnymi energiami vyrábanými samotnou budovou.

Smutný sumár

V súčasnosti trávime 90 % času v budovách a tie spolu s svojimi obyvateľmi majú na svedomí 40 % celkovej energetickej spotreby. Až 30 % z týchto budov má nepriaznivý vplyv na zdravie všetkého živého vrátane ľudí.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: konštrukcia návšteva nízkoenergetický dom rodinný dom svetlo úspory
Zdieľať článok

Diskusia