Ako môže vyzerať bývanie v 600-ročnom dome v Banskej Štiavnici?

Láska na prvý pohľad

Katarína a Stašek sú už dnes na dôchodku a do svojho vysnívaného domu sa pred rokom presťahovali. Len práce na ňom akosi nemajú konca. „Renovujeme to tu už 26 rokov a stále je tu čo robiť,“ usmeje sa pani Katarína, rodená Bratislavčanka, ktorá väčšinu života prežila vo Švajčiarsku.

Tu sa zoznámila aj so svojím manželom Staškom. Keď začali spoločne hľadať pokojné miesto, kde by sa na dôchodku mohli venovať svojim záľubám, zaviedla manžela do Štiavnice.

Drevené zábradlie schodiska
Miro Pochyba

Na prízemí majú majitelia aj vchod do vlastnej zlatej bane – dnes už je však po niekoľkých metroch zamurovaná. Vďaka nej je ale v dome v lete veľmi príjemná teplota.

Podľa výskumu, ktorý tu robili pamiatkari, má dom ešte gotické základy. Drevené zábradlie schodiska, ktoré vedie do dvora na poschodí a do vyššieho, západného krídla domu, je originál z 18. storočia.

Zamilovala sa do nej už ako dievča: „Toto mesto má nielen nádherné okolie, ale aj akéhosi umeleckého ducha,“ hovorí. V roku 1993 tu teda manželia kúpili starý meštiansky dom. „Fasádu mal celkom obyčajnú, no keď sme vošli dnu, oboch nás chytil za srdce,“ spomína pani Katarína.

„Bol veľmi zdevastovaný, na jednej časti mal dokonca preborenú strechu, ale bolo tu aj veľa krásnych vecí – kamenný múr, ktorý drží záhradu nad dvorom, vo dvore vyše polstoročné paprade a hore divoká stará záhrada s prastarými ovocnými stromami. V tých zanedbaných ruinách bolo vidno miznúcu krásu, ktorú sme chceli zachrániť.“

Prečítajte si tiež:

Nezľakli sa a schátralý mlyn v Štiavnických vrchoch si prerobili na úžasné bývanie

Pustili sa teda do stavebných prác, opráv a výmeny zanedbaných prvkov – vlhké múry potrebovali odvodnenie, starý krov opravu, strešná krytina, okná aj podlahy výmenu… „Všetko sa pritom muselo prispôsobiť tomu, čo odporúčali pamiatkari,“ upozorňujú manželia. „Ešte stále je tu veľa práce. Neviem, či by sme do toho išli, keby sme to vedeli dopredu. Ale máme to tu radi, takže určite neľutujeme,“ usmeje sa optimistická domáca pani.

drevená skrina
Miro Pochyba

Nábytok si majitelia spočiatku privážali najmä zo Švajčiarska, kde v tom čase žili. „Postupne sme ho sem vozili v osobnom aute, potom sme ho opravovali a reparovali,“ hovorí pani Katarína. „Niečo je z Poľska, od Staškovej mamy, niečo zo Slovenska, niečo zo starožitníctiev, niečo z druhej ruky…“

Hlavné obytné priestory – kuchyňa s jedálňou a obývačka, sú na prvom poschodí, v krídle lemujúcom ulicu, a priamo nadväzujú na vnútorný dvor.

Skriňa v pracovni
Miro Pochyba

Skriňu do pracovne kúpili v starožitníctve na Slovensku a na radu starožitníka nechali vybrať výplne z dverí a nahradili ich sklom. Zo skrine tak vznikla štýlová knižnica.

Z okna je taký nádherný výhľad, že by bolo škoda dať sem záclony.

„Na každý zásah v dome sme potrebovali vyjadrenie z pamiatkového úradu. Všetky opravy a zmeny boli preto pomerne zdĺhavé, no myslím, že je to dôležité – ľudia totiž často robia veci, ktoré sa do tohto mesta nehodia.“

Katarína, majiteľka

kreslo v modrej farbe
Miro Pochyba

Štýlový mix. „Nechcela som, aby to tu vyzeralo ako v múzeu, preto som starý nábytok skombinovala s novým – napríklad kreslo vedľa krbu v obývačke je z Ikey,“ hovorí pani Katarína. K nábytku doplnila predmety, ku ktorým má osobný vzťah: „Väčšinu obrazov v dome maľoval môj otec, akademický sochár Jozef Mazan.“

Dom s históriou

Stavať ho začali ešte v 15. storočí a jeho súčasťou bola aj štôlňa – v tom čase mal každý meštiansky dom v Štiavnici svoju vlastnú (dodnes tvoria spleť chodieb pod mestom). „Spodná časť je gotická, s typickou klenbou, vchod do štôlne je renesančný a vrch domu je barokový,“ vysvetľuje domáca pani.

„Vždy to bol nenápadný skromný dom, v ktorom kedysi bývali mešťania – najmä remeselníci ako gombičkár či kníhviazač, ale aj lekár, ktorý pôsobil v neďalekých kúpeľoch. Po vojne tu potom vznikli tri samostatné dvojizbové byty,“ rozpráva pani Katarína.

Vďaka pamiatkovému prieskumu a rešerši majiteľov, ktorú si dali urobiť u miestneho historika, poznajú so Staškom históriu svojho domu do detailov. Rozľahlá trojpodlažná stavba vznikala postupne, kúsok po kúsku a rovnako ju aj oni opravovali a zariaďovali. Nábytok vyberali najmä srdcom – niečo je zo starožitníctiev, niečo z bazára, niečo súčasné.

„Nechceli sme si tu urobiť múzeum. Mám rada skôr taký ‚miešaný štýl‘, ktorý nie je jednotvárny,“ hovorí pani Katarína. Dokonca sama viaceré kusy nábytku namaľovala kriedovými farbami. „Odkedy som bola tu v Štiavnici na kreatívnom workshope, stalo sa maľovanie nábytku mojím veľkým hobby,“ vysvetľuje. „Lebo keď s tým človek raz začne, nedokáže prestať,“ smeje sa.

V ich dome jej však v tomto smere vyčerpanie možností a inšpirácie naozaj nehrozí. Rozľahlý interiér totiž činorodí manželia priebežne upravujú, v pláne je aj rekonštrukcia záhradného domčeka či nová terasa.

drevená skriňa
Miro Pochyba

Sila farieb. Keďže Katarína nechcela, aby bola miestnosť obrátená na sever veľmi tmavá, namaľovala tu nábytok optimistickými farbami. „S výberom odtieňov mi poradila Baja Solovicová z obchodíka S farbami. Aj obyčajná komoda z Ikey je vďaka tomu originálna a všetko tu spolu krásne ladí.“

2511193
Miro Pochyba

Izba pani Kataríny je jej splneným snom – má tu priestor na maľovanie a na stenách obľúbené obrazy. „Okrem otcových originálov tu mám aj rôzne reprodukcie. Tak môžem mať na stene to, na čo sa rada pozerám, aj keď originál, napríklad od Paula Kleea, je nedosiahnuteľný.“

KTO TU BÝVA

Katarína je Slovenka, rodená Bratislavčanka, Stašek pochádza z Poľska. Obaja prežili väčšinu života vo Švajčiarsku – tu pracovali, zoznámili sa aj sa vzali. Na dôchodok sa rozhodli presťahovať do Štiavnice, pre ktorú zahorelo srdce ich oboch. Ich kocúr Alex je už rodený Štiavničan.

„Doteraz sme sem chodievali len na dovolenky, natrvalo sme sa presťahovali až pred rokom. Roky sme tu sedeli v ruinách a dobre bolo. Vedeli sme, že raz to tu bude ako v rozprávke.“

Katarína, majiteľka 

Mirkin pohľad

Historické interiéry ma nikdy nelákali a ani mi nevoňali. Mať však 600-ročný dom priamo v Banskej Štiavnici a s takými výhľadmi, to už hej! Uvažovala by som rovnako ako jeho majitelia, nasťahovala by som sa doň na dôchodku, postupne by som ho zveľaďovala a dotvárala podľa mojich predstáv. Veľmi sa mi páči kreatívny prístup pani Kataríny, ktorá sa nebojí odvážnych farieb a s citom ich zakomponováva do tohto historického priestoru. Úžasné na celom dome je aj to, že má mnoho zakutí a každý kútik vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá sa v novodobých interiéroch dá ťažko napodobniť.

Prečítajte si tiež:

Prejdite sa s nami po čarovných miestach Banskej Štiavnice

mestský dom 

počet podlaží: 3 

obytná plocha: 309 m²

lokalita: Banská Štiavnica

TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO MIRO POCHYBA
ZDROJ časopis Môj dom 10/2019