Ako to po 2 rokoch vyzerá v stodole, ktorú majitelia prerobili na jedinečné oddychové miesto

01. 12. 2015
Zdieľať

Navonok nenápadná, takmer ako každá druhá. No zvnútra jedinečná. Stodola, ktorú sme navštívili pred dvoma rokmi a ktorú jej majitelia premenili na originálne oddychové miesto, nás opäť zlákala...

Pes, vráta a… Vo filme Lev, šatník a čarodejnica sa cez skriňu dostali hlavní hrdinovia do iného sveta. A to isté sa stane každému, kto prekročí prah stodolových vrát. Svet za vami prestáva existovať a vstupujete do priestoru, ktorého nenapodobiteľnú atmosféru utkali veci a vecičky zozbierané i darované zo všetkých možných kútov, z blízka i ďaleka. Samozrejme, bez výraznej „asistencie“ majiteľov stodoly, ich odhodlania, chuti pracovať a najmä tvoriť by zostali len obyčajnými vecami a zo stodoly skladisko. Práve to, čo vkladajú do svojej práce pri pretváraní starej budovy, stmeľuje rôznorodosť materiálov, farieb, tvarov… Dôkazom je fakt, že ľudia sa tu cítia príjemne a radi sa sem vracajú. 

K pohode prispieva aj objemný a vzdušný priestor stodoly, ktorý príjemne prekvapil aj samotného Maroša. „Keď som to celé zasklil, povedal som si: A bude to tu ako v skleníku! No a napriek tomu, že sú tu obyčajné sklá, ktoré som získal rozobratím starých dvojokien, je tu príjemne. Chodíme sa sem schladiť, keď je vonku horúco.“ Liptovská letná tridsaťtrojka vohnala do náruče stodoly aj suseda, s ktorým si sadli už od začiatku a ktorý mu často pomohol pri prácach. Zrušili ploty medzi susediacimi pozemkami a spojili ich v jedno. A tak sa pohľad z okna či terasy chytí maximálne do zelenej spleti korún ovocných stromov a ríbezľových krov. 


VECI A VECIČKY, pre mnohých zbytočné, sa zabývali. Nesúc skryté príbehy minulého usadili sa v stodole a pozvoľna spoločne vytvárajú priestor, kde môžete slobodne dýchať, meditovať. Stodolový paradox: rôznorodosť, ktorá upokojuje.

VECI A VECIČKY, pre mnohých zbytočné, sa zabývali. Nesúc skryté príbehy minulého usadili sa v stodole a pozvoľna spoločne vytvárajú priestor, kde môžete slobodne dýchať, meditovať. Stodolový paradox: rôznorodosť, ktorá upokojuje.
Dano Veselský

Keď Maroš pred rokmi kupoval starousadlosť na Liptove, chcel len priestor, kde možno cez víkendy relaxovať. K malému domčeku so záhradou, ktorého základy siahajú až do tridsiatych rokov minulého storočia, patrila aj hospodárstva stavba, ktorú sa rozhodol využiť po svojom. „Som zaťažený na staré veci. Keby som mal možnosť kúpiť starý dom, urobím to znovu. Staré domy vo mne rezonujú, majú iskru…“ prezrádza majiteľ čo-to o svojej vášni a zaštrngoce lyžičkou v káve. 


Z BÝVALÉHO PÔJDU sa stala otvorená galéria so spálňou a príručnou kúpeľňou.

Z BÝVALÉHO PÔJDU sa stala otvorená galéria so spálňou a príručnou kúpeľňou.
Dano Veselský

Keď dopijeme, vyberieme sa do útrob stodoly. Kam oko padne, tam vidieť podpis tvorivosti. Od našej poslednej návštevy pribudol kamenný portál-kozub, terasa, spálňa na pôjde, kde Maroš spáva od jari až do jesene, a dve kúpeľne – jedna pre hostí a druhá súkromná. 


Z BÝVALÉHO PÔJDU sa stala otvorená galéria so spálňou a príručnou kúpeľňou.

Z BÝVALÉHO PÔJDU sa stala otvorená galéria so spálňou a príručnou kúpeľňou.
Dano Veselský

Na Maroša čakajú ešte statické „záležitosti“ – stabilizovať trámy a zavetriť stodolu. Nevyhnutnosť, o ktorú sa stará stodola môže „oprieť“ aj počas silnejšej víchrice. „Keď tu bola slama, stavba sa správala inak. Z hľadiska bezpečnosti sú tieto stavebné úpravy potrebné,“ hovorí. Uvedomujúc si, že to bude fuška, dodáva. „Ono to nie je zasa až také zložité, ale trámy sú ťažké.“ O tom, že sa nezľakne ani kľukatých riešení, svedčí aj nedávna prerábka niekdajšej stajne na kúpeľňu. Popripájať vodu v týchto podmienkach znamenalo kopec roboty. No Maroš len so smiechom dodáva: „Ako hovorí môj kamarát: čo budem celý deň?“ O nedostatku činorodosti však u hostiteľa nemožno hovoriť – mimo stodoly sa z majstra totiž stáva učiteľ na strednej škole a majiteľ vinárne v neďalekom meste, ktorá takisto nesie silný odtlačok recyklačného ducha svojho majiteľa. 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Keď vidím, že už je neporiadok, povysávam to tu a hotovo! Nepreháňam to. Je to stodola, nie obývačka.


Ako to po 2 rokoch vyzerá v stodole, ktorú majitelia prerobili na jedinečné oddychové miesto

1671431
Dano Veselský

„KAM STE DÁVALI ODPAD?“ „Nikam. Využilo sa všetko, až na pneumatiky a seno, ktoré skončilo na obecnom hnojisku. Snažíme sa zužitkovať všetko, čo tu je, a robiť všetko preto, aby sa tu človek cítil dobre. Nekalkulujem. Tak ako to cítim, tak to dám. Niektoré veci mi pripomínajú toho, kto ich sem doniesol, ja viem, prečo sú tu. Mnohokrát ľudia prinesú cenné veci. Hovorím im: Dajte to do starožitníctva. No oni nám ich donesú preto, lebo nám tým chcú urobiť radosť. A tak mi vzniká záväzok, v dobrom, samozrejme. Na oplátku urobiť radosť im, aby, keď prídu, si to tu našli.“  


Ako to po 2 rokoch vyzerá v stodole, ktorú majitelia prerobili na jedinečné oddychové miesto

1671433
Dano Veselský

TERASA TU PREDTÝM NEBOLA. Keď ju začal robiť, všetci ho odhovárali, načo ju robí a či je normálny, veď v stodole je miesta dosť. Teraz, samozrejme, všetci tí istí sedia na terase. O obľúbenosti tohto miesta svedčí i to, že Maroš ho už trikrát musel predlžovať. Vďaka oblúku a množstvu rastlín je tu i počas horúčav blahodarný tieň. „V lete mám najradšej ráno, keď raňajkujem na terase, a keď zapadá slnko. Vtedy je tu veľmi príjemne. Rád si tu čítam.“ A po chvíli ticha priznáva: „Už som tu aj dvakrát spal, večer som si len tak ľahol a zobudil sa až ráno.“ Očividne ani rohová sedačka nič neukrojila spáčovi z pohodlia. Terasovú etudu naruší Danova poznámka: „No to je nedofotiteľné!“ Pre fotografa hotová trýzeň. 🙂 

Náš čas v čarovnej krajine za vrátami sa skončil, no isté je, že práce tu sa nekončia. Tí činorodí majú totiž plánov stále dosť. Aj na ďalší život… 🙂

text Martina Deríková
foto Dano Veselský
zdroj časopis Tvorivé ekobývanie 5/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Návšteva
Zdieľať článok

Diskusia