Sám si prerobil vlastný byt, väčšinu prác zvládol svojpomocne. Architekt využil, čo sa dalo, a ušetril na nákladoch

Byt na Kvačalovej ulici má necelých 80 rokov a nachádza sa v nízkopodlažnom bytovom dome z povojnového obdobia. Architekt a majiteľ Marek Trebuľa, ktorý v ňom žije so svojou rodinou, si želal priestor, ktorý by zodpovedal ich súčasným potrebám, no s úctou k pôvodnej dispozícii. Pristúpil teda k premene, ktorou chcel vytvoriť vzdušný, otvorený a presvetlený interiér, ktorý by prepojil funkčné zóny bez bariér.

Nová dispozícia otvorila byt

Pôvodná dispozícia bytu bola 2,5-izbová, no nárokom rodiny nevyhovovala. Po premyslenej transformácii vznikol plnohodnotný 3-izbový priestor. Dennú zónu architekt presunul do bývalej chodby a kuchyne a zbytočné priečky odstránil. Vďaka tomu je byt dnes omnoho otvorenejší a prirodzene svetlejší a denná časť sa stala centrom života celej rodiny. Zväčšiť priestor pomohlo aj odhalenie pôvodného betónového stropu, čo prinieslo celkovú pohodu a interiéru dodalo industriálny nádych.

S rešpektom k starému bytu

Pri rekonštrukcii sa investor snažil zachovať pôvodné materiály, architektúru aj zariadenie, kde to bolo možné. Nové priečky napríklad vznikli zo starých tehál z roku 1948, ktoré sa zachovali zo zbúraných stien. Z pôvodného bytu boli ponechané i dnes už zrepasované parkety, umývadlo či svietidlá, ktoré architekt integroval do nového priestoru.

Staré tehly vidno aj v terazze v kúpeľni a pri toalete, kde plnia funkčnú aj dekoratívnu úlohu. Takýto ekologický prístup  nielen ušetril náklady, ale aj znížil množstvo stavebného odpadu. Pri rekonštrukcii ním naplnili len jeden kontajner.

Interiér s charakterom

Interiér bytu na Kvačalovej je ukážkou úprimného dizajnu, v ktorom dominujú priznané materiály, ako betón, tehla či drevo. Farebnosť interiéru je tlmená, postavená na prírodných tónoch a jemných kontrastoch. Teplé odtiene dreva, sivé cementové omietky a mäkké denné svetlo vytvárajú harmonické prostredie, ktoré pôsobí napriek surovosti materiálov útulne.

Každý detail v byte má svoj dôvod a vznikol ako odpoveď na konkrétnu potrebu. Výsledkom je bývanie, ktoré nie je len krásne na pohľad, ale predovšetkým dobre slúži svojim obyvateľom.

Byt ako živý experiment

Do rekonštrukcie bytu sa rodina pustila počas pandémie, ktorá sa výrazne podpísala na spôsobe realizácie. V čase, keď sa mnohé veci spomaľovali alebo pozastavovali, si architekt a majiteľ zvolil cestu svojpomocnej výstavby. Umožnil to nielen výrazne znížiť náklady, ale tiež získať plnú kontrolu nad celým procesom – od návrhu až po finálne detaily.

Byt sa tak stal doslova živým experimentom, v ktorom sa architektonická vízia prepájala s manuálnou prácou. Každé rozhodnutie či už išlo o murovanie, elektroinštalácie alebo repasovanie parkiet, mohlo byť prispôsobené priamo na mieste, v reakcii na aktuálnu situáciu a potreby priestoru. Tento intenzívny kontakt s realizáciou priniesol bytu výnimočný charakter a autenticitu, ktoré nemožno dosiahnuť štandardným developerským prístupom.