Výslednú podobu hľadali dlho, ale oplatilo sa. Architekti vytvorili pre rodinu s dieťaťom perfektný nový domov

Byt sa nachádza na poslednom poschodí činžovného domu, ktorý bol postavený začiatkom 20. storočia. Je príznačný vysokými stropmi aj špaletovými oknami. Mladá rodina, ktorej priestor patrí, si z neho priala vytvoriť vzdušný a priestranný obývací priestor, kde sa jej bude pohodlne bývať. Túžili tiež po tom, aby pre všetkých členov domácnosti vzniklo súkromné zákutie.

Drevená stena ukrýva za posuvnými dverami technickú miestnosť so šatníkom a spacie poschodie pre deti s oknom na vetranie.

Hľadanie dispozičného riešenia

Po zohľadnení požiadaviek rodiny sa architekti pustili do vytvárania návrhu. Podľa svojich slov hľadali rozvrhnutie dispozície dlho. Spočiatku vzniklo veľké množstvo variantov. Po vytrvalom procese však dospeli k finálnej verzii, ktorá sa majiteľom veľmi páčila.

Adaptovanie pôvodného stavu na súčasný si vyžadoval niekoľko zásahov, a tak z dispozície ostali len nosné steny, hoci aj tie sa neskôr ešte upravovali. Výsledná kompozícia prakticky nadväzuje na potreby mladej rodiny a do úvahy berie aj nemenné štruktúry, ako je plocha bytu, vysoké stropy či pôvodné okná.

Celé bývanie pôsobí pohodlne a vzdušne, celkom ako to majitelia na začiatku chceli. Zdroj: Radek Úlehla

Dve časti jedného bytu

Bývanie je rozdelené na dve časti. Prvú z nich tvorí obývacia izba, ktorá sa dá jednoducho zväčšovať pomocou spálne. Spálňa je z oboch strán priechodná, pričom závesy po jej obvode zaisťujú majiteľom intimitu. Druhá polovica bytu patrí detskej izbe a kúpeľni.

Detská izba má pomerne malú podlažnú plochu, avšak túto nevýhodu kompenzuje poschodie na spanie, ktoré je schované nad technickou miestnosťou so šatňou. Pri posteli je okienko, ktoré slúži na lepšiu cirkuláciu vzduchu, ale aj na komunikáciu s ostatnými členmi rodiny ,,dole“.

Svetlá kúpeľňa je vykladaná bielymi obkladačkami, ktoré navodzujú pocit čistoty. Je „divoko prebúraná“, ako uviedli autorky návrhu, a koncipovaná tak, aby sa do nej vošlo všetko potrebné.

Kúpeľňa v byte bola podľa slov architektiek divoko prebúraná, aby sa do nej vošlo všetko potrebné. Zdroj: Radek Úlehla

Hra svetla aj farebných akcentov

Byt v Prahe – Vršoviciach je priestranný a svetlý, čomu nahráva aj dômyselný dizajn. Prekvapením môže byť absencia stropných svietidiel, výnimkou je len luster nad jedálenským stolom. Všetky svetlá sú zakomponované v nábytku a prispôsobujú sa dennej a nočnej dobe.

Biela farba, ktorá bývaniu dominuje, je doplnená o farebný nábytok (modrý gauč) či prvky zo svetlého dreva. Modrý gauč v inak svetlo ladenej obývačke tvorí farebný kontrast. Biela farba tiež umožňuje prechod svetlu, napríklad skrz presklené dvere zo spálne.

Pre kuchynskú linku bola zvolena svetlá farba, aby ladila so zvyškom bytu. Zdroj: Radek Úlehla

Vetrať, dýchať a žiť

Tak znie heslo architektov, ktoré v byte na Charkovskej pretavili do skutočnosti. Priestor je vzdušný nielen po optickej stránke. Vetrať sa v ňom dá na niekoľko spôsobov, okrem pôvodných špaletových okien na to slúžia napríklad i dvoje dvojkrídlových presklených dvier vedúcich zo spálne, ktoré sa dajú otvoriť do priestoru.

Nábytok je praktický a funkčný, o čom svedčí knižnica, ktorá vypĺňa celú stenu až po strop obývačky. Dotvára celkový útulný dizajn a pomáha tiež lepšie izolovať zvuk medzi susednými bytmi. V miestnosti síce nenájdete televízor, no zo steny nad dverami spálne sa dá spustiť premietacie plátno, vďaka ktorému si majitelia môžu vytvoriť domáce kino s patričnou atmosférou. Bývanie napĺňa predstavu mladej rodiny a víziu architektov do bodky.

V obývačke televízor nenájdete, no o dobré filmy majitelia určite ukrátení nie sú. Zdroj: Radek Úlehla

Text: Natália Turcovská
Fotografie: Radek Úlehla
Styling: Janský & Dunděra