Drevostavbu v Štiavnických Baniach inšpirovanú starými banskými domami zvládli svojpomocne. Koľko im to trvalo a ako postupovali?

Veronika a Martin po návrate na Slovensko zistili, že na pozemku v Štiavnických Baniach majú miesto s krásnym výhľadom na kopci. Aby si ho mohli vychutnať, rozhodli sa postaviť tam domček. Maličký, ale bol výzvou. 35 m² prízemia a rovnako veľké podkrovie aj so zariadením chceli zvládnuť svojpomocne.

Zbierali skúsenosti a dúfali, že to sami zvládnu za 3 mesiace

Rok zbierali skúsenosti, študovali postupy, dohadovali sa a kreslili, ako by mal domček vyzerať. Keďže celý pozemok je v pamiatkovej zóne, vedeli, čo musia dodržať. Napríklad museli počítať so sedlovou strechou.

Veronika a Martin si z domčeka vychutnávajú krásny výhľad. Zdroj: Lucia Hasbach

Keď mali podobu dokonale premyslenú a nakreslenú, dali si urobiť projekt a začali vybavovať všetky potrebné povolenia. V pamiatkovej oblasti ich nebolo málo, ale zvládli to. A mohli začať stavať. Okrem manželov stavbu pomáhal realizovať skúsený sused s kamarátom. Odvážny termín dokončenia bol tri mesiace a boli odhodlaní ho splniť.

Drevodom na betónovej platni

Betónovú základovú platňu robili na jeseň. V zime sa opäť vybrali do zahraničia, a keď sa na jar vrátili, začali podľa Veronikiných slov „ťahať“ steny.

Využívali prevažne OSB dosky a penovú izoláciu. Tak postupne vznikol drevodom so sympatickou terasou.

Vonkajší vzhľad do veľkej miery predurčila stará banícka architektúra. Zdroj: archív majiteľov

Repasovali nábytok po rodičoch

Keďže jeho vonkajší vzhľad do veľkej miery predurčila stará banícka architektúra, recyklovaný a tradičný nábytok dostal priestor aj vo vnútri.

„Hľadať staré nábytky v bazároch a na internete ma veľmi baví,“ prezrádza Veronika, „rada ich repasujem, dávam im nový život.“ Väčšina zariadenia je teda z povál alebo ide o dedičstvo po rodičoch či starých rodičoch.

Kredenc obstavaný domom

Zo starožitných kúskov je dominantný veľký kredenc. Kúpili ho oveľa skôr, ako začali stavať domček. Veronika totiž na cestách po Francúzsku snívala o tom, že si raz postavia baštu.

Začala teda netradične – kredencom, ktorý sa do nej bude hodiť. Nakoniec perfektne zapadol do štiavnickobanského domu. „Museli sme obstavať kredenc domom,“ smeje sa dnes.

Linka, jedálenský stôl aj umývadlo sú vyššie ako zvyčajne. Majiteľom to tak vyhovuje. Zdroj: Lucia Hasbach

Drevený nábytok aj umývadlo na mieru

Upcyklované zariadenie je doplnené drevenými kúskami na mieru aj takými, ktoré reagujú na súčasné trendy. Dôkazom je sedačka na spodnom podlaží, rovnako kuchynská doska a stôl s lavicami z dubového dreva. V kúpeľni pod schodmi zasa púta pozornosť originálne umývadlo.

„Rezali, brúsili a natierali sme sami priamo tu,“ hovorí Veronika. „Veľké dubové dosky na stôl a linku nám napílili na miestnej píle. Umývadlo som si navrhla a nakreslila sama. Kamarátka keramikárka mi ho potom vypálila.“

V kúpeľni je aj sprchovací kút. Veronika si tam zároveň splnila sen o zelených kachličkách. Zdroj: Lucia Hasbach

Problémy s kúrením a podlahou vyriešili

Majitelia sú zároveň nadšencami súčasných technológií a chceli vykurovanie, ktoré by mohli jednoducho ovládať na diaľku. Je to praktické, keďže v domčeku nie sú stále, trávia čas aj v zahraničí a vtedy ho prenajímajú.

Rozhodli sa teda, že do betónovej podlahy na prízemí si zabudujú infrafólie. Všetko išlo najskôr dobre. Finálna úprava pozostávala z náhodne vytvoreného vzoru. „Poriadne sme sa vyšantili, použili sme čiernu farbu. Všelijako sme ju roztierali, fŕkali, nevedeli sme, ako to vypáli.“

Keď bolo všetko hotové, zistili, že s podlahovkou je technický problém. Nasledovalo sekanie, ale problém sa nakoniec podarilo odstrániť. „Aby sme vzhľad podlahy upravili, dodatočne sme pridávali zelenú. Fŕkali sme ju aj cez okno. Z dobrého výsledku máme o to väčšiu radosť,“ rozpráva Veronika.

Príjemnú atmosféru v domčeku vytvára aj pec na drevo. Zdroj: Peter Važan

Ako rozdeliť malé podkrovie?

Keďže kuchynský a jedálenský kút, sedačka aj hygienické zázemie sa vošli na spodné podlažie, v podkroví ostalo miesto na spanie. Vzhľadom na malú rozlohu sa priestor snažili oddeliť čo „najvzdušnejšie“.

Priečka či dvere by z podkrovnej miestnosti zbytočne odkrojili vzácne centimetre, tak sa rozhodli pre knižnicu na mieru. A dobre urobili. Je originálna, zaujímavá a funkčná aj ako deliaci prvok. „Mám veľa kníh po starom otcovi. Podobné riešenie sme videli v kultúrnom centre Eleuzína v Banskej Štiavnici, ktoré sa teraz, žiaľ, spamätáva z požiaru.“ 

Aj posteľ s veľkorysou šírkou 240 cm majitelia vyrobili sami. Vychádzali pritom z dostupnej šírky matracov. Zdroj: Peter Važan

4×4 alebo Koľko trvá postaviť drevený minidom

Všetky tieto náročné práce zvládli majitelia s dvomi priateľmi napokon za 4 mesiace. „Sused s kamarátom pracovali každý deň do popoludnia, ale my s manželom dlho do noci. No tešilo nás to. Práca sa míňala. Využívali sme materiál, čo sme mali. Keď to bolo hotové, chcelo to už len meno,“ spomína Veronika.

To si požičali od hrušky neďaleko novopostaveného domčeka. Rovnako ako on bola malá, no dávala veľa radosti a úrody. Sympatická drevostavba, na ktorej by jej domáci po roku nič nemenili, sa teda volá Libling Hruštička a teší sa na pravidelný návrat domácich aj ich hostí. Slúži totiž aj na krátkodobý prenájom.

Text: Zuzana Kubalová
Foto: Lucia Hasbach, Zuzana Buštorová, Peter Važan