Je možné zo starého hlineného domu spraviť moderné bývanie? Táto pôsobivá rekonštrukcia vás o tom presvedčí!
Nie je dom ako dom, a už vôbec nie, ak hovoríme o stavbe pochádzajúcej z 19. storočia. Nie je nezvyčajné, že aj domy zo začiatku či polovice 20. storočia sa častejšie búrajú ako rekonštruujú. Hlinený domček s hrúbkou múrov 60 centimetrov v dedinke Retzbach bol však svetlou výnimkou. Postavil ho skúsený a zodpovedný stavbár a bol riadne udržiavaný majiteľom. Ten dával pozor, aby sa do múrov nedostala voda a riešil všetky možné sanitačné opatrenia, aby dom zachoval v jeho pôvodnom stave.
Starý hlinený dom z 19. storočia s mohutnými múrmi kúpili noví majitelia, ktorí ho chceli prerobiť podľa súčasných požiadaviek na bývanie. Napriek výrazným premenám architekt k pôvodnému domu pristupoval s úctu, zvýraznil nezvyčajnú kvalitu stavby, ktorá našťastie nebola nikdy zničená neodbornou rekonštrukciou.
Zásah do svetelnej situácie v interiéri
Vieme, že pre staré domy boli typické menšie uzatvorené priestory, a tiež malé okná – výsledkom je nedostatok priestoru a prirodzeného svetla v interiéri na súčasné pomery. Preto bolo najdôležitejším momentom vytvoriť prístup pre prirodzené svetlo. Architekt namiesto okien osadil terasové dvere a v interiéri vytvoril ďalšie otvory.
Hlineným domom nesvedčia moderné materiály
Skúsenosti s rekonštrukciami a prestavbami historických domov z hliny hovoria, že použitie moderných stavebných materiálov môže v tomto prípade základnú stavbu poškodiť. Ak totiž utesníte stavebné materiály regulujúce vlhkosť, ako sú hlina a drevo napríklad cementom, vlhkosť už nemôže unikať a spôsobuje škody.
Tieto domčeky budú fungovať aj naďalej len vtedy, keď zostane cyklus absorpcie a uvoľňovania vlhkosti zachovaný. Pri správnom ošetrení môžu fungovať dokonca ešte lepšie ako novostavby.
Fasáda zostala nezmenená
Fasáda domu po rekonštrukcii zostala nezmenená, aby neovplyvnila vzhľad uličky, ktorá sa nesie v romantickom štýle. Pri vstupe do úzkeho dvora si všimnete starostlivú premenu historickej stavby na súčasnú obytnú budovu. Minulosť domu nájdete všade. Vyčítate ju zo starej zbrázdenej omietky, zo starej krytiny, a z krídlových okien, z ktorých niektoré zostali ponechané. Vo vnútri domu taktiež zostali podlahy a krásne staré drevené trámové stropy.
Nové prvky sú z hliny, vápna a dreva
Do týchto svedkov minulosti architekt zakomponoval nové obytné prvky: nanovo navrhnuté sanitárne miestnosti, drevené priečky a nové otvory smerom von, ktoré prepúšťajú viac slnka do miestnosti. Výber materiálov bol však ovplyvnený históriou – v nových dizajnových prvkoch je použité drevo, hlina a vápno, avšak v neošetrenej forme, aby zostali priepustné a neobmedzili reguláciu vlhkosti. Drevo a hlina tak poskytujú novým obyvateľom zdravú klímu v miestnosti bez akýchkoľvek škodlivín.
Drevená prístavba a letná obývačka
Na pozemku domu stáli aj staré dielne a sklady, ktoré boli odstránené a nahradené novou drevenou prístavbou s otvoreným podkrovím a krásnymi výhľadmi na vinohrady. Vďaka predĺženej streche prístavba funguje ako pokračovanie domu. Samostatnú prístavbu v zadnej časti nádvoria autor premeny upravil na otvorenú krytú terasu.
Strecha a steny zostali, ale získali nové otvory, ktoré rámujú výhľad na kopcovitú krajinu s viničmi. Krytá terasa s hlinenými múrmi funguje ako letná obývačka, v ktorej je možné oddychovať za každého počasia. Jej súčasťou sú totiž aj kachle na drevo.
Hlinený domček Retzbach
architektonický ateliér: Andi Breuss
spolupráca: DDI Edith Schroll a Florian Kolar BSc.
statik: Zehetgruber-Laister ZT GmbH, Zwettl
lokalita: Retzbach, Rakúsko
plocha: stará budova 76 m2, prístavba 38 m2, letná obývačka 34 m2
projekt: 2018 – 2019
realizácia: 2019 – 2020
Sabína Zavarská
Foto: Romana Fürnkranz