Láska z myjavských kopaníc: Odvážna rekonštrukcia stodoly v Brestovci!
Architekti a zároveň životní partneri sa pustili do odvážnej rekonštrukcie starej stodoly, ktorá si vďaka ich vzťahu ku kráse pôvodného zachovala pôvab starých čias a súčasne sa premenila na moderné bývanie.
rekonštrukcia starej stodoly
materiál: nepálená tehla
lokalita: Brestovec{R1}
Na spevnené plochy a schody okolo domu sa použil lomový kameň z vybúraných múrov.
Láska z myjavských kopaníc
Príbeh premeny tejto stodoly sa začal, keď Ľubo zobral svoju manželku Aimée, pôvodom z Holandska, po prvý raz na návštevu Slovenska. Okrem iného sa zašli pozrieť aj do okolia Myjavy, odkiaľ pochádza jeho mama a kde ako malý chlapec trávil prázdniny u babičky. Kraj, ktorý je Ľubovi taký blízky, okamžite nadchol aj ju. Učarovali jej predovšetkým pre myjavské kopanice typické stodoly z nepálenej tehly.
„Aimée má záľubu v hľadaní prázdnych budov s charakterom a premýšľa o ich novom využití. Nakazila tým aj mňa. Na spoločných cestách sme vždy fantazírovali, čo by sa dalo z tej či onej stavby urobiť,“ približuje Ľubo, čo predchádzalo renovácii.
Pri skúmaní tejto lokality natrafili aj na stodolu obkolesenú ovocným sadom, ktorá bola na predaj. Oslovila ich natoľko, že dlho neváhali a zakrátko ju kúpili. Stodola bola postavená na ustajnenie koní. Svojmu pôvodnému účelu však už dlho neslúžila a predchádzajúci majiteľ ju využíval na uskladnenie sena, ktoré ešte pred samotnou rekonštrukciou majiteľov poriadne vytrápilo. „Dalo to dosť roboty vyhádzať ho, ale bola to aj zábava,“ spomína spoluautor návrhu.
„Pred začiatkom rekonštrukcie sme sa presťahovali na Slovensko. V Holandsku sme čerpali inšpirácie, v takomto type prestavieb sú tam oveľa viac vpredu. Po stodole by sme sa radi pustili aj do ďalších podobných projektov.“
Ľubo a Aimée, majitelia a architekti
V interiéri sa s citom mieša repasovaný nábytok so súčasným. Dvere, ktoré kedysi viedli do maštale, tvoria základ konferenčného stolíka v obývacej izbe, staré kreslá chytili druhý dych vďaka novým poťahom.
Jedálenský stôl na šiestich nohách navrhla Aimeé a podľa jej zadania ho potom vyrobil stolár v Rotterdame.
Maximálne využitie priestoru
Kým múry z hliny na kamennom základe boli v slušnom stave, krov vyžadoval generálnu opravu. Dom sa teda vyčistil, zameral a začal sa proces navrhovania, pri ktorom architektov netlačil čas, vďaka čomu mohli všetko dôkladne prediskutovať a nájsť najvhodnejšie riešenie. „Skicovali sme veľa alternatív vnútornej dispozície. Chceli sme maximálne využiť existujúci vnútorný priestor pri minimálnom zásahu do tvaru budovy, čo sa nám, myslím, podarilo,“ objasňuje spoluautor.
K návrhu dispozície pristupovali tak, aby stodola po rekonštrukcii poslúžila väčšej partii ľudí a v čase svojej neprítomnosti ju mohli aj krátkodobo prenajímať. Dispozíciu v značnej miere predurčovala poloha stodoly posadenej do mierneho svahu. „Vedeli sme, že obytnú časť chceme otvoriť smerom do sadu, spálne sme zase umiestnili do podkrovia,“ vysvetľujú svoj prístup autori rekonštrukcie.
Výnimkou je obľúbená spálňa pre hostí, ktorá sa nachádza na prízemí v priestoroch bývalého chlieva. Priestor tak nakoniec horizontálne rozdelili na štyri úrovne, ktoré prepája drevené schodisko.
„Jednu miestnosť sme vyhradili pre deti na hranie. Je v nej skriňa plná hračiek a hojdačka.“
Ľubo a Aimée, majitelia a architekti
S úctou k tomu pôvodnému
Rekonštrukcia stodoly určite nepatrila k tým nenáročnejším. Aby mohla budova slúžiť svojmu novému účelu, bolo potrebné spevniť základy domu použitím železobetónovej dosky a niektoré trámy krovu zase pásovou oceľou. Do hlinených múrov sa museli vybúrať dvere a okná. „Pri tom sme trochu tŕpli, ale podarilo sa,“ opisuje svoje vtedajšie obavy dnes spokojný majiteľ.
Nevyhnutnosťou bolo navrhnúť všetky rozvody – vodu, elektrinu, kanalizáciu, ktoré v budove, samozrejme, chýbali. Na vykurovanie stodoly sa rozhodli použiť centrálny kozub v otvorenej dennej časti, ktorá siaha cez dve podlažia, a elektrické podlahové vykurovanie. Postupne sa postavili priečky, položili drevené podlahy a stodola pomaly začala nadobúdať svoju dnešnú podobu. Pri rekonštrukcii sa Ľubo a Aimée snažili zrecyklovať všetky pôvodné materiály, resp. použiť materiály z blízkeho okolia.
Diery v múroch sa vyplnili hlinenými tehlami z okenných otvorov, na strechu sa použila pôvodná škridla, poškodené a chýbajúce kusy nahradil materiál z iných stavieb. „Stodola v nás vyvoláva pocit priestrannosti, prehľadnosti a úprimnosti,“ opisujú svoje pocity zo zrekonštruovanej budovy majitelia, ktorých teší, že dom aj po rekonštrukcii priznáva, aký bol jeho pôvodný účel.
Pôvodný stav:
Pôdorysy
Stodola sa rozprestiera na troch podlažiach, resp. štyroch úrovniach – druhé podlažie totiž tvoria dve rôzne výškové úrovne. Jednotlivé poschodia sú prepojené dreveným schodiskom. Aby ho mohli vybudovať, museli na úrovni prvého poschodia vybúrať otvor do valenej klenby.
Natáliin pohľad
Rekonštrukcia stodoly z nepálenej tehly ma na prvý pohľad nadchla citlivým prístupom architektov, ktorí v plnej miere zachovali jej pôvodný charakter a zároveň ju upravili na útulné súčasné bývanie. Oslovila ma práca s pôvodnými materiálmi pri samotnej prestavbe aj použitie repasoveného nábytku, čo ešte viac umocňuje jedinečnosť interiéru, v ktorom sa vkusne premiešava staré s novým. Pridanou hodnotou stavby je ovocný sad v jej bezprostrednom okolí, do ktorého sa architekti rozhodli nezasahovať, čo prispieva k tomu, že stodola a jej okolie pôsobia aj po rekonštrukcii absolútne prirodzene.
architekti
Ľubo Okruhlica, Aimeé de Back Okruhlica
Manželia Ľubo a Aimeé sa popri architektúre venujú aj spoločnému projektu Walking Monuments – sprievodcovi po pamiatkach Bratislavy so zábavnou hrou. Ak vás ich stodola oslovila a radi by ste v nej načerpali nové sily, navštívte www.holidaybarn.sk.
TEXT: NATÁLIA ŽÁKOVÁ
FOTO: ĽUBO STACHO, ARCHÍV OKRUHLICOVCOV
ZDROJ: časopis Môj dom 3/2017