Po zatvorení dverí sa poschodie mení na samostatný byt. Ako vyzerá dom architekta, v ktorom má súkromie prioritu?

Architekti nazývajú stavbu domom dva v jednom, pretože je zložený z dvoch hmôt, uložených do tvaru písmena L. Vďaka nim pôsobí jemnejšie, opticky pestrejšie a zároveň vznikli tri vonkajšie zóny s rôznymi funkciami. Novostavbu od susedných domov delia rovnaké rozstupy.

Potreba súkromia

„Pri osadzovaní domu v rámci pozemku som uvažoval nad viacerými možnosťami. Ako základné kritérium som stanovil dostatočnú mieru súkromia pri zachovaní čo najväčšej záhrady. Najskôr mi z týchto faktov vyšlo riešenie postaviť dom ako hradbu medzi ulicu a zvyšný pozemok. Čoskoro som si však uvedomil potrebu rôznych úrovní súkromia, a tak vznikol dom, ktorého prvé podlažie je plynulou súčasťou okolitého pozemku a delí ho na tri časti,“ začína debatu Matúš Gondek.

Dom vo Vajnoroch je dielom Matúša Gondeka a Branislava Hantabala z architektonického ateliéru Playarchitects. Zdroj: Miro Pochyba

Tri zóny vonku

Exteriér stavby sa začína vjazdom – vstupným dvorom, ktorý zľava uzatvárajú skladové priestory. Za domom je drevená terasa s vyrastenou jabloňou a hruškou. Nadväzuje na spálňu rodičov a slúži na ich oddych.

Najväčšia a zároveň najpríjemnejšia exteriérová časť sa rozvíja od hlavnej brány a spoločenskej hmoty domu. Domáci tu majú pohodlné miesto s vlastnou mikroklímou – okrasnú záhradku s obrovským figovníkom a betónovú terasu s vonkajšou kuchynkou, ktorá nadväzuje na spoločenskú časť interiéru. Na terase sa dá osviežiť v plytšom bazéniku.

Na dennú zónu nadväzuje betónová terasa s bazénikom a záhradou. Zdroj: Miro Pochyba

Titánzinok verzus drevo

Dve hmoty domu rozoznáte už na prvý pohľad, majú totiž rôzne fasády. Spoločenský domček, ktorý tvorí kuchyňa s obývačkou s otvoreným krovom a priznaným betónom, obaľuje titánzinok. Druhá stavba, súkromná, je obložená hranolmi zo sibírskeho smrekovca. Zahŕňa spálňu rodičov, ktorá sa zatvorením dverí premení na samostatný byt s vlastnou kúpeľňou a šatníkom.

„Dôležité pre nás bolo mať vlastné rodičovské súkromie na prízemí, v jednej rovine s vonkajším priestorom – s terasou a so záhradkou na oddych a s druhou určenou na denné aktivity a pre návštevy. Zároveň sme chceli, aby mal dom viac hmôt a nevyzeral masívne ani z ulice,“ vysvetľuje Matúš Gondek.

Špecialitou spálne sú biele vápenno-pieskové tehly, vhodné do interiéru i exteriéru, ktoré majú vnútri dutinky na všetky inštalácie a nemusia sa omietať. Majú výbornú tepelnú kapacitu, akumulačný efekt a zároveň fungujú protihlukovo. Zdroj: Miro Pochyba

Domček v korunách

Nad záhradno-obytnou platformou sa týči druhé podlažie pre deti a návštevy, ktoré sa dá v prípade potreby premeniť na samostatný byt. Zahŕňa dve miestnosti – mediálnu, respektíve hosťovskú, ktorá v čase pandémie slúžila ako domáca učebňa pre syna, detskú izbu a samostatnú kúpeľňu. Keď príde na návštevu babka, majú s vnukom vlastné poschodie, nezávislé od priestorov, ktoré obývajú rodičia.

„V mojej predstave je to domček vystrčený do korún zachovaných záhradných stromov. Z tohto dôvodu som okná poschodia orientoval priamo na stromy. Rozdelenie domu na ‚domček‘ a ‚stodolu‘, teda dva menšie objekty, má za cieľ zmenšiť mierku domu. Taktiež je výrazom členenia na dennú časť umiestnenú bližšie do ulice a nočnú časť umiestnenú v pokoji vnútorných záhrad,“ spresňuje architekt.

Horné podlažie sa dá v prípade potreby premeniť na samostatný byt. Zahŕňa detskú a hosťovskú izbu a kúpeľňu. Zdroj: Miro Pochyba

S vlastnou mikroklímou

Celková podoba domu – sklon strechy a tvar objemov – nadväzuje na okolité staršie stavby. Materiálovo sa však od nich odlišuje. K atmosfére stavby prispieva aj zelená strecha nad dennou zónou. Spolu so zeleňou v záhrade pozitívne vplýva na mikroklímu na pozemku a tlmí letné prehrievanie priestorov. Navyše takto ani ulica neprišla o svoj kúsok prírody.

Text: Sabína Zavarská
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Môj dom